Demitrovi vyčítali, že sa nebije, slávny brankár plakal. Arbitráž vie hráčov NHL ponížiť aj rozosmiať

Leto je obdobím, keď sa NHL nehrá, no v lige sa aj tak deje veľa zaujímavého. Koná sa draft, medzi klubmi prebiehajú výmeny a hráči podpisujú nové zmluvy. Okrem toho sa konajú aj takzvané arbitrážne súdy – tie sú poslednou možnosťou pre hráčov, ktorí sa nedokážu so svojimi klubmi dohodnúť na peniazoch.

Arbitráž, počas ktorej o podmienkach zmluvy rozhoduje nezávislý sudca, býva pre hráčov veľmi nepríjemná a väčšinou robia všetko pre to, aby sa jej napokon vyhli. Zástupcovia klubu, za ktorý hokejista hrá, totiž proti nemu vyťahujú drsné argumenty, aby mu nemuseli dať viac peňazí.

Bývalý český útočník Tomáš Plekanec v rozhovore pre Lidovky hovoril, že často ide aj o osobné veci. „Myslím si, že na arbitráži nechce skončiť nikto. Počul som, že chalani odtiaľ viackrát odchádzali so slzami v očiach,“ povedal. Bývalý obranca Jiří Fischer pre iDNES.cz označil arbitráž za „citlivú vec pre obe strany, z ktorej nikto neodchádza nadšený“.

Väčšina hráčov, ktorí podajú žiadosť o arbitráž, sa nakoniec s klubom dohodne – niekedy aj na výmene – a k súdu ani nedôjde. Vlani podalo žiadosť 24 hráčov, no na súd napokon išli iba brankár Jeremy Swayman, Iľja Samsonov a útočník Philipp Kurashev. V roku 2022 arbitráž rozhodovala o zmluvách dvoch hráčov, rok predtým troch a v roku 2020 sa dokonca na súd nedostal žiaden prípad.

Tento rok o arbitráž požiadalo 14 hráčov, z ktorých najväčšími menami sú útočník Caroliny Martin Nečas a brankár Buffala Ukko-Pekka Luukkonen. Prípadné súdy sa budú konať od 20. júla do 4. augusta.

Keď sa už arbitrážny súd naozaj uskutoční, ide o tvrdý biznis, pri ktorom idú dobré vzťahy bokom. Hráči si vypočujú zhadzovanie svojich kvalít a spomenutý Jeremy Swayman pre Boston.com povedal, že by to „už nikdy nechcel zažiť a nepraje to ani svojim spoluhráčom“.

Slzy aj smiech

Na arbitrážnych súdoch sa odohralo viacero historiek, o ktorých sa píše a hovorí dodnes. Najslávnejším je príbeh, ako generálny manažér New Yorku Islanders Mike Milbury rozplakal slávneho brankára Tommyho Sala.

Salovi v roku 1997 vypršal kontrakt na 300-tisíc dolárov a mal za sebou priemernú sezónu, v ktorej dosiahol úspešnosť 90,4 percenta zásahov. Islanders boli v druhej polovici 90. rokov slabým tímom, no Salo chcel ako vtedajšia jednotka zarábať 1,1 milióna.

Milbury mu ponúkol 750-tisíc, s čím však Švéd nesúhlasil, a prípad skončil na arbitráži. Tam generálny manažér dohnal Sala k slzám, keď ho označil za „jedného z najhoršie kondične pripravených hráčov v tíme“.

Ďalej sa Salovi vyhrážal, že nebude chytať toľko ako v uplynulej sezóne a že ho môže poslať na farmu a v prvom tíme zostanú Éric Fichaud a čerstvo draftovaný Roberto Luongo. Dodal, že kvôli Salovým „nepresvedčivým výkonom“ podpísal ako poistku ďalšieho brankára Wadea Flahertyho.

Podľa dobových správ Tommy Salo na chvíľu odišiel na toalety, a keď sa vrátil, bolo očividné, že plakal. Arbitrážny sudca Rolf Valtin sa navyše priklonil na stranu Milburyho a Salo v sezóne 1997/1998 zarobil 750-tisíc dolárov.

„Sme veľmi sklamaní, ale sme radi, že je to za nami,“ hovoril vtedy Salov agent Rich Winter. Milburyho vyhrážky sa ukázali len ako pre neho typické silácke reči, keďže Salo v nasledujúcej sezóne odchytal ako jednotka ešte viac zápasov. Islanders Sala v marci 1999 vymenili do Edmontonu, kde prežil najlepšie obdobie kariéry.

Príbehy z arbitráže v niektorých prípadoch hráčov doviedli aj k smiechu. Kanadský center Brendan Morrison mal za sebou v lete 2002 životnú sezónu, keď vo Vancouveri nazbieral 67 kanadských bodov a chcel zvýšiť svoj vtedajší plat 770-tisíc dolárov.

Právnik, ktorý na arbitrážnom súde zastupoval Vancouver, sa však snažil Morrisonove výkony znehodnotiť tým, že hral v útoku s hviezdnymi spoluhráčmi Markusom Näslundom a Toddom Bertuzzim. Použil pri tom prirovnanie zo zvieracej ríše, keď Näslunda s Bertuzzim označil za slony a Morrisona za myš.

„Stále si pamätám, ako ten právnik s francúzskym prízvukom hovoril sudcovi: ‚Bez slonov by sa nikdy nedostal cez rozkývaný most.‘ Pán sudca, môžeme sa zhodnúť, že hráč X je myš a jeho spoluhráči sú slony?’“ opisoval pre Sports Illustrated vtedajší Morrisonov agent Kurt Overhardt.

Dodal, že Morrison sa na arbitráži začal smiať tak, až očervenel. „Dokonca aj iní hráči z ligy, ktorí to sledovali, sa na tom zabávali,“ povedal. Morrison mohol z arbitráže odchádzať s úsmevom aj z iného dôvodu – súd mu priklepol dvojročný kontrakt na 4,6 milióna.

Vtipnú príhodu z arbitráže opísal aj bývalý útočník a dnes analytik TSN Mike Johnson. V lete 2003 podal žiadosť o arbitráž ako najproduktívnejší hráč Phoenixu Coyotes so 63 bodmi. S klubom sa síce dohodli bez súdu, no v Coyotes ho v spise označili za „najhoršieho útočníka v NHL v predošlej sezóne“.

„Nemohol som si pomôcť, ale musel som sa na tom smiať. Dodnes mám v kancelárii kópiu toho spisu,“ hovoril podľa theScore.com.

Demitru arbitráž znechutila

Bývalý český obranca a olympijský víťaz Petr Svoboda pred rokmi opisoval priebeh arbitráží pre denník Pravda. Povedal, že hráči by mali na pojednávaniach slovné prestrelky nechávať hlavne na svojich zástupcov, no najlepšie je úplne sa arbitráži vyhnúť.

„Zaujímavé je, že sudcovia neraz o hokeji vôbec nič nevedia. Preto sa hrá to divadlo a vyťahujú sa veci, ktoré by sa vôbec vyťahovať nemali. Každá strana chce argumentmi ovplyvniť sudcu. Arbitráž je krutá najmä pre hráča. Klub sa ho snaží čo najviac zraziť na kolená,“ vravel Svoboda.

Spomenutý agent Kurt Overhardt opisoval, že pri jednom pojednávaní generálny manažér metaforicky prirovnal jeho klienta k opilcovi, ktorý sa pridržiava pouličnej lampy. „Kto koho potrebuje viac? Opilec lampu alebo lampa opilca?“ vravel.

Arbitráž v minulosti zažilo aj niekoľko slovenských hokejistov vrátane Pavla Demitru, ktorý v lete 2003 z pojednávania odchádzal znechutený, hoci si vybojoval vyšší plat 6,5 milióna ročne – St. Louis mu predtým ponúkalo o 300-tisíc menej.

„Na hráča vyťahujú tie najhoršie veci. Až sa pýtate, ako môžete ďalej v klube hrávať,“ citovala vtedy Demitru Pravda. Právnici St. Louis ho vtedy kritizovali za výkony v play-off, v ktorom hral so zlomeným prstom na ruke. Vyčítali mu dokonca aj to, že sa na ľade nebije a má príliš málo trestných minút. Demitra bol pritom vyslovene kreatívnym hráčom a v sezóne 2002/2003 získal 93 bodov.

So zraneným prstom prišiel aj na majstrovstvá sveta do Helsínk, kde so Slovenskom získal bronz. V zápase proti Česku strelil pamätný gól na 4:2.

V niektorých prípadoch arbitráž dokonca viedla k zhoršeniu vzťahov medzi hráčom a zástupcami tímu. Napríklad v roku 2000 šiel na pojednávanie útočník Philadelphie John LeClair, ktorý v každej z piatich predošlých sezón nastrieľal 40 a viac gólov.

LeClair síce z arbitráže vyšiel s vtedy rekordným 7-miliónovým platom, no generálny manažér Bobby Clarke ho počas vypočúvania tak nahneval svojimi poznámkami, že ich pracovné vzťahy zostali nenapraviteľne poškodené.

Kurt Overhardt napriek všetkému pre Sports Illustrated povedal, že arbitrážny súd je pre hráčov lepším riešením, ako keby nemali žiadnu možnosť bojovať o vyšší plat. Obhajovanie hráčov dokonca označil za zábavnú prácu.

„Predkladáte dôkazy o niečom, v čo veríte. A to je pre každého právnika niečo, čo ho baví. Kedysi museli hráči buď prijať to, čo im klub ponúkol, alebo odmietnuť a nehrať. Nestranná tretia strana bola a stále je pre hráčov najlepším riešením tohto problému,“ povedal.