Naša rustikálno-progresívna vláda je za registrované partnerstvá

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Vezmite si takého Karla Marxa. Napísal mnoho diel. Osvetlil v nich hybné sily dejín, vzťahy medzi základňou a nadstavbou, hodnotu a nadhodnotu, chamtivú povahu kapitálu, aby nakoniec zveril dejinný pokrok vykorisťovanému proletariátu. Lenin v tom pokračoval a písal a písal; za socializmu nebolo zriedkavé, že nejaký ten kožený zväzoček Vladimira Iľjiča má svoje miesto na polici hoc aj traktoristu. Leninove zväzky sa totiž rozdávali pri rôznych oficialitách. Hitler síce písal menej, ale takisto si dal námahu, aby svoje uletené rasové teórie a potrebu zväčšovania životného priestoru pre Nemcov zvečnil vo svojej knihe Mein Kampf. Keby sme hľadali spoločný znak týchto autorov, tak je to snaha podložiť svoje tvrdenia argumentmi. Lepšími či horšími, čo dokopy vytvára teóriu alebo „teóriu“.

Politický prejav a teória sú síce dva odlišné žánre, ale politický prejav môže a často aj z teórie čerpá. Politický prejav premiéra Roberta Fica na Devíne pri príležitosti štátneho sviatku vierozvestcov nečerpal prakticky z ničoho takého. Boli to historizujúce zlátaniny a lži. Pokiaľ ide o to prvé, Ficovo preceňovanie významu solúnskych bratov dal na správnu (vedľajšiu) koľaj napríklad historik Vladimír Turčan. Drobná ukážka: „Byzantínci prišli na územie, kde už prebiehala christianizácia niekoľko desaťročí a pokračovala aj po ich dramatickom odchode. Prišli však s novými víziami, napríklad v pokuse zaviesť gramotnosť pomocou vlastného písma, v úlohe, akú pripísali slovanskému jazyku v bohoslužbe a podobne. Ale tam, kde sme kultúrne i kresťansky dnes, sme sa dostali inou cestou“. To, že v preambule slovenskej ústavy čítame odkaz na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy, nie je v tomto kontexte nič iné, len dobový relikt prebudeného nacionalizmu 90. rokov minulého storočia a trpký dôkaz o blúdení jeho početných zástancov v dejinách.

Vraj rustikálny a ľavicový

Premiér Fico mal na Devíne potrebu vzbudiť ľútosť. Povedal, že je rustikálny ľavicový politik, sociálny demokrat, ktorý sa na pôde EÚ často dostáva do sporu pre suverénne postoje v zahraničnej politike, ale aj pre „konštruktívny prístup, pokiaľ ide spoluprácu s cirkvami na Slovensku“. Je to možno aj rekordný počet klamstiev v jednej vete. Fico nie je vidiecky ľavičiar, ale profesionálny politik, mestský zbohatlík, čo sa akurát úspešne pretvaruje. Ak niekedy mal pocit, že by hádam aj bol sociálnym demokratom, dnes ním na betón nie je. A nielen preto, že ho sociálni demokrati v Európe medzi sebou nechcú. To je napokon len dôsledok jeho príklonu k extrémizmu. Premiér sa ani nedostáva v EÚ do sporu pre suverénne, teda odlišné postoje v zahraničnej politike (mimochodom, nič také v realite, chvalabohu, neexistuje), ale pre rozkrádanie eurofondov a také zmeny v organizácii prokuratúry, polície a v trestných kódexoch, ktoré jeho odhaľovanie a trestanie oslabujú. Preto ich teraz s trápnou výhovorkou na bruselské úklady tunajšej opozície idú zase sprísniť. Ďalším a špeciálne podlým klamstvom je, že Fica v EÚ kritizujú za spoluprácu s cirkvami.

Dajme si teraz celý citát, ktorý vypovedá o ideovej prázdnote predsedu vlády a všetkých, ktorí mu blahorečia. Ono je to čosi ako dadaizmus; akoby vyťahoval vety z klobúka, nahádzane doňho bez ladu a skladu: „Musíme všetci spoločne postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ povedal na Devíne a pokračoval: „Sú to ideológie, ktoré poškodzujú túto krajinu. Sú to ideológie, ktoré vznikli možno len predvčerom. Ja nechcem, aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré robia zo západnej civilizácie karikatúru. My sme hrdý národ, my nebudeme kvôli týmto módnym trendom meniť Ústavu SR alebo naše zákony. My sme už raz jednoducho takí. Vieme sa aj zaťať, ale vieme aj pomôcť, keď vidíme, že tú pomoc niekto potrebuje. Slovenský národ je dobrý národ. Má rád mier, má rád otvorené vzťahy a má rád dobré vzťahy. Drahé Slovenky, drahí Slováci, my sme jeden takýto krok už urobili, keď sme do ústavy zakotvili definíciu manželstva. Ak budeme naďalej ohrozovaní ideológiami, ktoré vznikajú zo dňa na deň, ktoré sa šíria ako jed, ktoré sú v príkrom rozpore s tým, čo máme v Ústave SR napísané, možno budeme musieť hľadať zhodu na slovenskej politickej scéne v ďalších krokoch – v úprave Ústavy SR –, kedy by sme túto hrádzu proti liberálnym a progresivistickým ideológiám postavili ešte silnejšiu.“

Ergo už aby to tu bolo

Už aby pán premiér hľadali onú zhodu na politickej scéne na posilnení ústavných hrádzí proti progresívnym a liberálnym ideológiám. Aspoň sa národ konečne dozvie, ktoré to presne sú, lebo nepoznať, odkiaľ fúka rakovina, môže byť fatálne. Nie, uzákonenie registrovaných partnerstiev, ktoré sú už štandardom v západných demokraciách, onou rakovinou asi nebude. Veď si len spomeňme, čo nedávno vyhlásil minister vnútra Šutaj Eštok na tlačovej konferencii, keď adresoval výčitku redaktorom BBC: „Vy hovoríte o tom, že Robert Fico je proti skupine LGBTI. Tak vám chcem povedať, ukážte jeden jediný výrok Roberta Fica namierený voči tejto skupine. Naopak, chcem vám povedať, že táto vláda je pripravená podporiť štandardné práva pre túto skupinu, ktoré sa týkajú zdravotnej dokumentácie, dedenia a podobných vecí, takže overujte si tie informácie, ktoré vy ako BBC o Slovensku šírite, pretože v tomto prípade – musím to takto povedať – BBC klamalo.“

Keď toto všetko pospájame – tlačovku, Devín a všetky tie reči –, keď to celé vezmeme z nadhľadu a skúsime to aj zhrnúť, tak štvrtá vláda Roberta Fica je rustikálne progresivistická, ľavicovo pravicová, sociálnodemokraticky konzervatívna, národnosocialisticky pacifistická, lživo pravdovravná, čiže úplne bez hodnôt a teórie. Ergo smiešna a trápna.