Denník N

Sklad NATO v Poprade by nebol americká vojnová trofej

Foto -TASR
Foto -TASR

Slovensko zostáva jediným štátom v hraničnej línii NATO, ktorý nepožiadal spojencov o vybudovanie nového typu obrannej infraštruktúry

Vo štvrtok sa v bruselskom sídle NATO zídu ministri obrany 28 členských štátov, aby odsúhlasili detaily posilnenia ochrany východných hraníc aliancie, a to iba päť mesiacov po tom, ako potrebu nanovo premyslieť obranu aliancie schválili premiéri a prezidenti na samite vo Walese.

Súčasťou prvého balíka opatrení v rámci takzvaného Akčného plánu pripravenosti majú byť nové predsunuté veliteľstvá v hraničných štátoch a spoločná jednotka, ktorá bude udržiavaná vo vysokej pohotovosti a nasaditeľná do dvoch až siedmich dní.

Keďže veľká časť spojencov nie je ochotná podporiť preventívne rozmiestnenie spojeneckých vojsk v štátoch, ktoré sa cítia byť ohrozené ruskými ambíciami, bude ich obrana závisieť od pripravenosti aliancie bleskovo rozmiestniť sily až v momente krízy.

Ministri budú rokovať najmä o tom, ako bude vyzerať spoločná jednotka, ktorá by mala byť na mieste krízy ako prvá posila. Hoci bude podliehať operačnému veleniu najvyššieho veliteľa spojeneckých síl v Európe, o jej nasadení budú rozhodovať predstavitelia členských štátov konsenzom.

Malé predsunuté veliteľstvá vo veľkosti iba niekoľko desiatok vojakov budú následne v prípade potreby koordinovať prísun vojenskej pomoci a obranu ohrozených členských štátov. V Bruseli má dôjsť k dohode o vybudovaní takejto infraštruktúry v troch pobaltských štátoch, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku.

Kde je Slovensko?

Keďže Maďarsko sa k projektu dodatočne prihlásilo tiež, Slovensko zostáva jediným štátom v hraničnej línii aliancie, ktorý zatiaľ o vybudovanie takejto obrannej infraštruktúry spojencov nepožiadal.

Dúfajme, že sa tak v dohľadnom čase stane, pretože menej ako vytvoriť podmienky tým, ktorí sú ochotní nám prísť na pomoc v prípade núdze, pre svoju vlastnú bezpečnosť už urobiť nemôžeme.

Chce to však dávku politickej odvahy od vládnej strany aj opozície postaviť sa jasne za to, kto sme, kam chceme patriť civilizačne, ekonomicky a spôsobom vládnutia, a ako sa chceme brániť v prípade, ak by s nami mal niekto iné plány.

Nemôžeme ticho sledovať anšlus a masívnu militarizáciu Krymu a zároveň kritizovať modernizáciu vojenského skladu v Poprade ako rinčanie zbraňami. Dom alebo byt si tiež neprestaneme zamykať len preto, aby sme neboli nepopulárni medzi lupičmi. Sme predsa suverénny štát.

Logiku nemá ani to, ak držíme palce násilnému odtrhnutiu východu Ukrajiny na etnickom a historickom princípe, a zároveň máme strach a hrôzu z maďarskej autonómie na vlastnom území. Znakom všeslovanskej vzájomnosti zrejme nebude ani podpora radikálnych strán typu Jobbik v celej Európe.

Poznáme vôbec vlastnú históriu, keď Slovákov strašíme Američanmi a oslavujeme ruský revizionizmus? V záujme koho je, aby Rusko napĺňalo fantázie niektorých svojich ideológov o obnovení predtrianonskej Európy a pripojení strednej Európy k obnovenej kontinentálnej ríši izolovanej od zvyšku Európy? V čom sú vlastne naše národné záujmy kompatibilné s aktivitami súčasného Ruska?

Skutočne veríme tomu, že prebyrokratizovaná Európska únia a nejednotné NATO sú hrozbou pre našu suverenitu, kým v ďalšej inkarnácii Sovietskeho zväzu pod taktovkou Moskvy by sme žili vo väčšom blahobyte, slobode a transparentnosti?

Sny o neutralite

Treba, aby to boli tí, ktorí majú mandát a zodpovednosť za Slovenskú republiku, kto bude vysvetľovať, že s neutralitou po vzore Švajčiarska je to ako s Mečiarovými sľubmi druhého Švajčiarska na Slovensku, že v skutočnosti neexistuje. To, že sa štát vyhlási za neutrálny, nemá absolútne žiadny vplyv na jeho bezpečnosť v čase vojny a po skúsenostiach z minulosti možno opačné presvedčenie diagnostikovať iba ako amnéziu.

Neutralita ako bezpečnostná záruka za posledných sto rokov zlyhávala opakovane: Belgicko (napadnuté Nemeckom v roku 1914), Luxembursko (napadnuté Nemeckom v roku 1914 a následne v roku 1940), Rakúsko (anektované Nemeckom v roku 1938), Dánsko, Holandsko a Nórsko (napadnuté Nemeckom v roku 1940), Estónsko, Lotyšsko a Litva (obsadené Sovietskym zväzom v roku 1939), Fínsko (napadnuté Sovietskym zväzom v roku 1939), a nakoniec Ukrajina (napadnutá Ruskom minulý rok), ktorá bola neutrálna od roku 1990, keď sa vzdala zdedených jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné garancie.

Vysoká hra s verejnou mienkou

Spravodajská práca s verejnou mienkou má už dnes vplyv na to, ako sa politici stavajú k téme bezpečnosti. Ich ochota ísť pred kamery a povedať, že sklad v Poprade alebo veliteľstvo určené na teritoriálnu obranu nášho územia sú nevyhnutným prejavom nášho pudu sebazáchovy, a nie vojnovou trofejou Baracka Obamu, je priamo úmerná podpore ich elektorátu.

Hoci disponujú (azda) profesionálnym spravodajstvom, verejnú mienku nechávajú degenerovať dezinformáciami, o ktorých vedia, že sú fabrikátmi a idú proti záujmom Slovenskej republiky, čo im samotným následne sťažuje rozhodnutia, o ktorých vedia, že sú opodstatnené.

Nadchádzajúce stretnutie ministrov NATO je ďalšou zo série príležitostí nielen formálne sa pripojiť k úsiliu našich spojencov o zabezpečenie východnej hranice aliancie, ale aj systematicky začať verejnosti vysvetľovať, prečo je to potrebné.

Autor je analytik CEPI

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie