Pavol Štrba
Zatiaľ to bezpečnostné služby volajú len „tieňová vojna“. No Západ čoraz viac podozrieva Rusko z toho, že ojedinelé útoky už uskutočňuje aj od britského Londýna cez Poľsko až po pobaltskú Litvu. V uplynulých mesiacoch tam zaznamenali niekoľko požiarov a iných útokov, z ktorých podozrievajú ruské tajné služby.
Terčom ruských tajných sa najnovšie mal stať aj šéf jednej z najväčších európskych zbrojoviek a dodávateľov zbraní a munície na Ukrajinu, nemeckého gigantu Rheinmetall.
Šesťdesiatjedenročný Armin Papperger sa už dlhšie objavoval na verejnosti s nepriestrelnou vestou a v sprievode ochranky, no detaily o jeho chystanom atentáte na neho unikli až teraz. Podľa najnovších zistení americkej CNN, ktorá sa odvoláva na západné spravodajské služby, sa ho Rusi pokúšajú zavraždiť.
Plán na zabitie generálneho riaditeľa bol súčasťou série ruských plánov na zavraždenie vedúcich predstaviteľov obranného priemyslu v Európe, uviedla vo štvrtok CNN s odvolaním sa na predstaviteľov amerických a západných spravodajských služieb.
„Videli sme, že došlo k útokom na továrne. A to opäť zdôrazňuje, že my ako Európania sa musíme chrániť, ako najlepšie vieme, a nesmieme byť naivní,“ povedala vo štvrtok večer na okraj samitu NATO vo Washingtone nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.
German politicians have voiced horror over a report that Russia planned to murder a German arms company boss. US intelligence is said to have uncovered the plot against Rheinmetall chief Armin Papperger.https://t.co/SIwWYBbMbo
— DW Europe (@dw_europe) July 12, 2024
Kľúčový výrobca zbraní (aj) pre Ukrajinu
Rheinmetall AG je nemecký výrobca vozidiel a zbraní so sídlom v nemeckom Düsseldorfe. Skupina je piatym najväčším producentom zbraní v Európe a vyrába rôzne bojové obrnené vozidlá a obrnené transportéry, napríklad transportéry, ale aj tanky.
Rheinmetall vznikol ešte v 19. storočí, ale na sile nabral najviac počas druhej svetovej vojny, keď dodával zbrane nemeckému Wehrmachtu. Po skončení druhej svetovej vojny prakticky zanikol a utlmil výrobu zbraní v súlade s doktrínou, ktorá mala „demilitarizovať“ porazené Nemecko.
Boli časy, keď firma vyrábala len písacie stroje či parné bojlery.
No všetko sa postupne menilo a po zjednotení Nemecka sa stal Rheinmetall jedným z hlavých výrobcov munície a najmä pozemnej vojenskej techniky v celej krajine, ako aj v Európe. Teraz hrá kľúčovú rolu aj vo vojne na Ukrajine, ktorej dodáva dôležitú, najmä delostreleckú muníciu.
Aj toto bol pravdepodobne hlavný dôvod, prečo sa ruské tajné služby odhodlali k atentátu na jej šéfa Pappergera.
Dodávky Ukrajine, ale aj doplnenie skladov v Nemecku
V januári sa Rheinmetall dohodol s nemeckou armádou na dodávkach delostreleckej munície za 8,5 miliardy eur. Ide o najväčšiu zákazku v histórii koncernu, ktorý vyrába aj známe nemecké tanky Leopard.
Munícia má naplniť relatívne prázdne sklady Bundeswehru, no veľká časť má smerovať aj na Ukrajinu. Tá už dostala dodávky munície z Nemecka a ďalšie majú nasledovať v budúcnosti.
Trhová hodnota firmy od začiatku ruskej invázie stúpla viac ako štyrikrát.
Plán na vraždu Pappergera mal byť len jedným zo série ruských snáh o vraždu iných predstaviteľov obranného priemyslu v celej Európe, ktorí podporovali vojnové úsilie Ukrajiny, tvrdí CNN.
Papperger bol jasným cieľom: jeho spoločnosť Rheinmetall je najväčším a najúspešnejším nemeckým výrobcom dôležitých 155-milimetrových delostreleckých granátov, ktoré sa stali rozhodujúcou zbraňou v takzvanej opotrebovacej vojne na Ukrajine. Spoločnosť v najbližších týždňoch otvorí na Ukrajine závod na výrobu obrnených vozidiel, čo údajne znepokojuje Rusko.
Keď sa Američania dozvedeli o pokuse o vraždu šéfa Rheinmetallu, okamžite o tom informovali Nemecko, ktorého bezpečnostné služby potom dokázali Pappergera ochrániť a sprisahanie prekaziť. Vysokopostavený nemecký vládny predstaviteľ pre CNN potvrdil, že Berlín bol na sprisahanie upozornený zo strany USA.
Záhadné útoky sa množia aj inde
Rusko už viac ako šesť mesiacov uskutočňuje aj iné sabotáže v celej Európe.
V apríli polícia zatkla nemecko-ruských štátnych príslušníkov za údajné plánovanie bombových a podpaľačských útokov na ciele vrátane vojenských zariadení USA v mene Ruska.
V marci zase bolo v Londýne niekoľko mužov obvinených zo spolupráce s ruskými spravodajskými službami s cieľom podpáliť sklad napojený na Ukrajinu.
Po sérii záhadných požiarov a útokov na infraštruktúru v Pobaltí, Nemecku a Spojenom kráľovstve boli bezpečnostné služby v celej Európe v pohotovosti už dávnejšie.
Keď v máji vypukol požiar v nákupnom centre IKEA v litovskom Vilniuse, len málokto sa k nemu vyjadril, až kým poľský premiér Donald Tusk nenaznačil, že mohol byť dielom zahraničného „sabotéra“.
Vyšetrovatelia už vyslovili podozrenie z možnej účasti Ruska na podpaľačskom útoku vo východnom Londýne aj na požiari, ktorý zničil najväčšie nákupné centrum v Poľsku, ale aj na antisemitských grafitoch v Paríži, tvrdí britský Guardian.
The number of sabotage attempts on the European infostructure has increased exponentially in the past two years:
– fire in Ikea in Vilnius in Lithuania
– fire in east London
– sabotage attempt in Bavaria in Germany
– fire attack in Prague1/n pic.twitter.com/x8hFCFNLhQ
— Roman Sheremeta 🇺🇦 (@rshereme) June 30, 2024
Najímajú si Rusi len dobrovoľníkov?
Hoci neexistujú dôkazy, bezpečnostné služby sa domnievajú, že tieto útoky by mohli byť súčasťou pokusu Moskvy destabilizovať Západ, ktorý podporil Ukrajinu.
Poukazujú na to, že po skončení studenej vojny pozostávali zahraničné spravodajské operácie zo špiónov a z ich nadriadených, ale v ére sociálnych médií môžu Rusi „vandalov“ najímať aj na diaľku a v zásade nemusia mať s touto sabotážou priamo nič spoločné. Aspoň nie v tom zmysle, že by poskytovali techniku na podobné akcie. To by bolo aj logisticky náročné vzhľadom na sankcie proti Rusku.
Ruská sabotážna kampaň bola hlavným bodom diskusie medzi predstaviteľmi NATO, ktorí sa v týchto dňoch zišli vo Washingtone na samite pri príležitosti 75. výročia založenia Aliancie. NATO sa snažilo zlepšiť výmenu spravodajských informácií v rámci Aliancie, aby štáty dokázali spojiť súvislosti medzi tým, čo by sa inak mohlo javiť ako oddelené činy.
Ochota Ruska podniknúť smrtiace kroky proti európskym občanom na cudzom území však u mnohých vyvolala najmä túto otázku: ak sa to všetko preukáže, je to dôvod na aktivovanie článku 5 Washingtonskej zmluvy? Inými slovami, ak Rusko skutočne útočí na území niektorej krajiny NATO, mali by jej spojenci prísť na pomoc?
Odpoveď zatiaľ spojenci nenašli, západné služby zatiaľ hľadajú aspoň jasnejšie dôkazy, že za všetkými týmito incidentmi je skutočne Kremeľ.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
