Komentátori Denníka N: To, čo nám Fico hovorí po atentáte, vyzerá veľmi autentické

Robert Fico sa po oslavách príchodu svätých Cyrila a Metoda v pondelok objavil na poli pri Voderadoch a hneď potom už aj na zasadnutiach vlády. Takže je späť v zjavne pomerne dobrej zdravotnej kondícii, čo mu, samozrejme, prajeme, a pracuje. Aký Robert Fico sa vrátil do práce a čo od neho môžeme v najbližšom čase očakávať?

Filip Obradovič: Hovorili sme si, že bude veľmi dôležité, aký Robert Fico sa vráti po atentáte a čo bude rozprávať a ako nanovo nastaví vzťahy. Pretože atentát je taká historicky zásadná udalosť pre spoločnosť a politiku, že jednoducho budeme musieť začať nanovo. Aj po tom, ako sa Robert Fico prvýkrát objavil na verejnosti a začal vystúpením na Devíne, sa však ukazuje, že žiadne nanovo usporiadané vzťahy tu nebudú a nedôjde ani k žiadnemu zmiereniu. A ak o ňom vôbec hovoríme, vidíme, že o zmierení má každá zo strán inú predstavu. Čakajú nás tak rovnaké časy ako doteraz a možno aj o čosi horšie.

Ficove výroky od atentátu dokonca gradujú – od piatka na Devíne až po video zo stredy. Máme čakať politika pomsty?

Filip Obradovič: Celá debata, keď ho sledujem už roky, sa vedie o tom, či je technológom moci, alebo to, čo rozpráva, myslí naozaj vážne. A dlhé roky to bolo naozaj tak, že bol technológom a prispôsoboval sa dopytu. Vytváral jednoducho taký vlastný obraz, aký potreboval vytvoriť. No teraz mám pocit, že to tak nie je a že teraz je vo svojej prirodzenej polohe. To už však je skôr aj otázka na psychológa, keďže na každého človeka je toho veľa, keď zažije traumu, a on za posledných päť či šesť rokov zažil tri: prišiel o funkciu premiéra, keď to nechcel, takmer skončil vo väzení a takmer prišiel o život.

Ešte k tomu treba pripočítať aj jeho neúspešné pokusy o exit – snažil sa byť prezidentom aj predsedom Ústavného súdu, takže mu toho od roku 2014 veľa nevychádza.

Filip Obradovič: Áno, ale tie posledné tri udalosti boli pre neho naozaj traumatizujúce. A to sa zapíše v ľudskej psychike a mám pocit, že v jeho psychike sa to zapísalo. Nepovedal si však, že musí zmeniť niečo v sebe a na spôsobe, ako robí politiku. Naopak, povedal si, že vinní sú tí ostatní, a ukazuje to každý deň.

Myslí si Robert Fico autenticky, že za atentátom na neho bola politika opozície a médiá, ktoré nazýva nepriateľské, alebo si dokáže vnútorne priznať, že išlo o jednotlivca – možno pomýleného, možno osobnostne narušeného a že nešlo o konšpiráciu?

Zoltán Szalay: Nevidím do jeho hlavy a obávam sa, že teraz do nej nevidia ani jeho kolegovia. Je ťažké odhadnúť, aké budú jeho ďalšie kroky. V tejto polohe však naozaj vyzerá veľmi autentický, a ak by si autenticky myslel to, čo hovorí, nevyzeral by inak. Ťažko povedať, ako sú jeho prvé kroky po atentáte ovplyvnené tou traumou alebo či už vychádza z premysleného a racionálne postaveného scenára. To možno vedia len jeho najbližší spolupracovníci, ale my nevieme ani to, kto nimi je a komu naozaj dôveruje.

Z Smeru vieme, že sa po atentáte do veľkej miery odstrihol od strany a vrátil sa k svojmu dôverníkovi Robertovi Kaliňákovi z roku 2018, keď prišiel o miesto premiéra. Teraz je jeho najbližším poradcom on a Tibor Gašpar.

Zoltán Szalay: Áno, niečo o tom vieme, ale sú to nepotvrdené informácie uniknuté zo strany. Nepoznáme, ako prebieha komunikácia vo vnútri strany, nevieme presne, s kým a o čom sa Robert Fico rozpráva, a vieme veľmi málo o tom, ako strana momentálne funguje. Nevieme ani to, ako funguje on sám – či chodí každý deň do práce, či je na úrade vlády, ako dlho vládze cez deň pracovať. Okrem toho, že nepoznáme jeho presný zdravotný stav, teda nepoznáme ani to, do akej miery sa vrátil do práce.

Videli sme Ficove vyjadrenia k progresívnej ideológii, ktorá sa podľa neho šíri ako rakovina. Myslíte si, že to na jeho voličov ešte zaberá alebo je prirovnanie k rakovine veľa aj pre časť z nich?

Zoltán Szalay: Tieto slová sú aj na slovenské pomery veľmi silné, radikálne a až fanatické. Nepamätám si, že by také silné výrazy v minulosti používal Fico či iný premiér pred ním. Môže to byť na jednej strane pre časť voličov priveľa, na druhej strane si však myslím, že to má aj premyslené. Treba si uvedomiť to, o čom píše aj náš kolega Vlado Šnídl, v akej veľkej miere ľudia na Slovensku odmietajú liberalizmus ako ideológiu alebo to, čo pre nich liberalizmus znamená.

Liberálnu demokraciu odmieta viac ako 40 percent slovenských občanov, čo je dosť vysoké číslo aj na celý región. Robert Fico asi cieli na týchto voličov, chce ich získať touto rétorikou. Otázkou však je, či táto rétorika nie je pre niektorých prisilná. Hľadal som, či takéto silné výrazy používa jeho priateľ Viktor Orbán, ktorý vedie otvorenú vojnu proti liberalizmu už roky a rozpráva na tom na všetkých fórach. No takéto výrazy ani on veľmi nepoužíva.

Necháva to na svojich iných spolupracovníkov.

Zoltán Szalay: Áno, väčšinou to necháva na iných, aj keď minulý rok na jednej konferencii povedal, že liberalizmus je ako vírus a treba proti nemu aj tak bojovať. To však bola konzervatívna konferencia a iný kontext ako pri príležitosti národného sviatku, čo tým Ficovým slovám dáva ešte väčšiu silu.

Filip, nepreháňa to Fico a nemôže si odohnať časť tradičných voličov Smeru – napríklad seniorov?

Filip Obradovič: Nemyslím si, že by tým mohol odplašiť voličov Smeru. Program Smeru je dlhodobo programom krajnej pravice a to, čo rozpráva, nijakým spôsobom nevybočuje z ich dlhodobého programu. Zaujímavé na tom je, že v skutočnosti nič nové nevymýšľa. Len opakuje to, čo rozpráva Orbán, a my budeme len čakať, čo vymyslí a aký návrh podá do parlamentu.

Čo znamená hrádza proti liberalizmu? Že ju ide budovať proti polovici republiky? Liberalizmus nie je 72 pohlaví, ako si to tu niekto predstavuje, nehovoriac o tom, že ide od hodnoty, ktoré vyznáva západná Európa – naši partneri. Som teda zvedavý, čo z toho nakoniec bude a či z toho vôbec niečo bude. Takisto totiž budoval hrádzu proti extrémizmu a fašizmu a dnes sú to jeho potenciálni partneri.

Nevieme, čo chystá, a nevedia to ani v Smere, Hlase a SNS. Hrádzu proti liberalizmu prostredníctvom zmeny ústavy je možné vybudovať len s pomocou KDH. Ako by sa malo zachovať KDH, bez ktorého zmena ústavy nie je možná?

Filip Obradovič: Dúfam, že KDH rozumie tomu, čo je to za hru, a že ju odmietne. Inak rozumne sa na to nedá reagovať. Jednoznačným cieľom Roberta Fica je oslabiť KDH a spraviť z neho marginálnu stranu. Už sa to raz stalo, keď KDH v roku 2014 neskočilo na udičku Smeru s manželstvom muža a ženy zakotveným v ústave. A koľko rokov potom neboli v parlamente? Byť na strane KDH, bol by som veľmi opatrný. Sú tam náznaky, že iniciatívu prevezmú oni.

Presne to urobili na jar so zákonom na ľahší odstrel medveďov.

Filip Obradovič: Áno, mohli by prísť s niečím, s čím by sa mohli snažiť prehlušiť Roberta Fica a návrh Smeru. Aj to je však pre nich cesta do pekla a akurát oslabujú svoju vlastnú pozíciu.

Zoltán Szalay: A možno to nakoniec nebude nič konkrétne a pôjde len o rétoriku, a Robert Fico bude ešte dlho živiť túto tému, hoci len slovami. Budú to však silné slová, ktorými bude chcieť získavať ďalších voličov.

Filip Obradovič: A rád by som k tomu dodal aj to, že tu riešime, čo niekde rozpráva Fico, ale v skutočnosti ide len o odpútavanie pozornosti. V skutočnosti sa nerozprávame o tom, čo vláda reálne robí pre ľudí. A ako upozornil kolega Konštantín Čikovský, zatiaľ tu menia zákony o strategických investíciách, o verejnom obstarávaní, ako jednoducho oslabujú inštitúcie, ktoré by mali kontrolovať moc. Budeme sa teda zaoberať tým, čo hovorí Fico, ale nie tým, čo robí vláda.

Európsky parlament bude mať novú frakciu – Patrioti pre Európu, čo je zoskupenie okolo Národného zhromaždenia Marine Le Penovej, Orbánovho Fideszu, Babišovho ANO, rakúskej FPÖ či strany holandského pravicového populistu Geerta Wildersa. Ide o tretiu najsilnejšiu frakciu v Európskom parlamente. Má táto frakcia budúcnosť alebo je odsúdená byť dlhodobo v opozícii voči Európskej komisii?

Zoltán Szalay: Určite má budúcnosť. Jedným z cieľov založenia tejto frakcie bolo posunúť krajne pravicové strany troška do stredu v takom zmysle, aby boli prijateľnejšie pre štandardné strany.

Áno, „vydrhli“ takto napríklad FPÖ, čo je naozaj čisto krajne pravicová strana.

Zoltán Szalay: Bude to naozaj veľká frakcia, no jej najdôležitejšia úloha možno nebude v europarlamente, ale v Európskej rade, kde sedia premiéri a prezidenti členských krajín a tam prijímajú strategické rozhodnutia. A táto frakcia môže mať viac premiérov. Ak bude mať trocha šťastia FPÖ a ak sa vráti do premiérskeho kresla Andrej Babiš, mohli by ich mať v tomto regióne aj troch. A veľmi by potrebovali aj Roberta Fica.

V Európskej rade teda môžu byť silní, aj keď tam ich čiastočná izolácia určite bude, pretože štandardné strany budú spolupracovať medzi sebou. A ak bude chcieť Európska ľudová strana spolupracovať s ďalšími pravicovými silami, budú skôr hľadať možnosti u Konzervatívcov a reformistov, ktorých vedie talianska premiérka Georgia Meloniová. A tí sú menej radikálni a skôr proukrajinskí ako proruskí. Takže patrioti budú ešte trocha izolovaní. Je to však silná frakcia, ktorá sa bude môcť prezentovať ako dôležitá skupina v Európskom parlamente.

Je pre teba prekvapivé, že sa dal Orbán dohromady s Le Penovou, Wildersom či FPÖ a že sa napríklad nepokúšal dostať medzi Európskych konzervatívcov a reformistov?

Zoltán Szalay: Áno, aj sa to pokúšal, ale podľa všetkého ho odmietla talianska premiérka. Asi pre Orbánove proruské názory. A to mohlo byť pre Viktora Orbána veľké sklamanie, lebo dlhodobo Georgiu Meloniovú obdivuje a obdivuje aj talianskych fašistov a iných krajne pravicových politikov.

Napríklad Mattea Saliviniho.

Zoltán Szalay: Áno, aj Salviniho, a jeho veľkým vzorom bol aj Berlusconi, od ktorého sa veľmi veľa naučil. Veľmi sa snažil o užšiu spoluprácu s Meloniovou, ale nevyšlo mu to. Aj keď mohol byť teraz sklamaný, aj spolupráca s Marine Le Penovou pre neho môže byť vzácna.

Keby sme mali hľadať spoločný bod pre Patriotov pre Európu, je to benevolentný až priateľský vzťah k Rusku. Ako môže pomôcť Putinovi, že je v Európskom parlamente takáto frakcia, ktorá je v podstate celá proruská a je podľa teba možným začiatkom nejakého proruského európskeho hnutia?

Zoltán Szalay: Určite takto bude mať táto frakcia silnejší hlas v Európskom parlamente aj v Európskej rade, čo môže byť pre Putina dôležité, lebo pôjde o destabilizujúci prvok v európskej politike. Európske voľby, našťastie, dopadli tak, že v nich nezvíťazila krajná pravica, ako to predpovedali niektoré prognózy. A krajná pravica je dokonca dosť roztrieštená, pretože v europarlamente bude okrem patriotov a ECR aj úplne extrémistická strana okolo AfD a kde bude aj Milan Uhrík.

Robert Fico vo štvrtok vo videu naznačil, že pre nich nemá zmysel, aby do takejto frakcie vstúpili. Berieš to ako definitívne alebo sa podľa teba môže Smer k Patriotom pre Európu predsa pripojiť? 

Filip Obradovič: Netreba brať vážne úplne každé slovo Roberta Fica, a pokiaľ nie je niečo úplne definitívne, nie je definitívne nič. Počkal by som si na to, čo urobí Smer. Vieme, že s nimi majú problém európski socialisti, že sa tomu v Smere čudujú a ja sa čudujem tiež, keďže ich Smer opľúva, kade chodí. A potom ho ešte majú privítať s otvorenou náručou?

Smiešne je aj to, ako Smer hovorí, že ukončuje rozhovory s európskymi socialistami, ktorí ich nechcú.

Filip Obradovič: Áno, tam nepredpokladám, že by už došlo k nejakému zlomu. Nepredpokladám ani to, že by chceli skončiť ako nezaradení, lebo tým by stratili vplyv. A je zrejme lepšie v nejakej frakcii byť ako v nej nebyť. Počkal by som si na to, aké portfólio môže dostať Maroš Šefčovič ako eurokomisár a do akej miery mu táto vládna moc môže škodiť alebo pomôcť. Ak by teraz vstupovali do frakcie s Le Penovou a s Orbánom, mám tušenie, že by mu veľmi nepomohli. Toto preto môže byť len vyčkávací ťah.

Môžu teda skončiť v tejto frakcii?

Filip Obradovič: Programovo tam určite patria.

Potrebuje byť vlastne Fico v nejakej frakcii?

Zoltán Szalay: Je to aj troška symbolická vec – či ste alebo nie ste v nejakej európskej straníckej rodine alebo či ste izolovaná strana, alebo máte nejakých spojencov. A to môže zohrať nejakú úlohu aj v domácej politike.

Ruská raketa tento týždeň zasiahla detskú nemocnicu v Kyjive. Časť politikov za tento útok priamo odsúdilo Rusko, časť sa jasnému pomenovaniu vinníka vyhla. Robert Fico podľa tlačovej správy úradu vlády „v telefonickom rozhovore s predsedom vlády Ukrajiny Denysom Šmyhaľom opätovne potvrdil ponuku slovenskej vlády hospitalizovať na Slovensku detských onkologických pacientov z Kyjiva“. Takže žiadne odsúdenie ruského útoku v tlačovej správe nezaznelo. Čo hovoríš na reakcie koaličných politikov a čo na Ficovu? A vedel by si to porovnať s reakciami politikov Fideszu a Viktora Orbána?

Zoltán Szalay: Reakcie prišli naozaj neskôr a boli opatrné a pre nás až zahanbujúce. K útoku došlo v pondelok doobeda a reakcie vládnych politikov začali prichádzať až v utorok poobede a v utorok poobede poslal tlačovú správu aj Peter Pellegrini, ktorá vlastne troška zachránila česť vláde.

Troška, lebo Rusko nepomenoval ako agresora.

Zoltán Szalay: Ako agresora priamo nie, ale povedal, že takéto útoky nenaznačujú, že by Rusko chcelo začať rokovať, takže ho za agresora označil nepriamo. To, že tento útok nedokázal odsúdiť Robert Fico, nechápem. To je z morálneho, politického aj ľudského hľadiska nepochopiteľné a nesprávne. To, že Slovensko ponúklo pomoc, je to najmenšie, a to, že to urobil Fico aj Zuzana Dolinková, by malo byť prirodzeným gestom. Vysloviť slová, že odsudzuje ruský útok na detskú nemocnicu, by pre neho malo byť naozaj ľahké.

Filip Obradovič: Mali by sme si pripomenúť ten príbeh, lebo oni sa v skutočnosti priživili na pomoci pre deti s onkologickým ochorením. Pomoc im najprv ponúkla prednostka kliniky detskej onkológie a takisto riaditeľ detskej nemocnice. A potom to zrazu bola ministerka zdravotníctva a vláda a Robert Fico. Som zvedavý, čo by ponúkali, pokiaľ by neprišiel ten prvý impulz od lekárov a riaditeľa nemocnice.

Zoltán Szalay: Ešte k Fideszu a Orbánovi. Tam to bolo o to horšie, že Orbán bol minulý týždeň u Putina na takzvanej mierovej misii, ktorá dopadla tak dobre, že hneď po nej Rusko zaútočilo na detskú nemocnicu. A ani Viktor Orbán to neodsúdil, iba na Facebooku napísal, že sa vojna stupňuje a je hrozné vidieť takéto obete, a nič iné nepovedal ani minister zahraničia Szijjártó, dobrý priateľ ruského ministra zahraničia Lavrova. Bola to teda hanba z ľudského aj morálneho hľadiska.

Fico bol ešte strohejší než Orbán. On len odkázal, že deťom pomôžeme.

Zoltán Szalay: Áno. A neviem k tomu nič viac dodať, lebo tie zábery z nemocnice boli hrozné, dôkazy, že to bol cielený ruský útok, boli jednoznačné.

Vo Washingtone sa konal výročný samit NATO, kde nás zastupoval prezident Peter Pellegrini. Jedným z hlavných záverov samitu je, že si Aliancia želá, aby sa Ukrajina stala jej členom, a aby sa to dalo zhrnúť – podľa NATO nie je otázka, či sa Ukrajina stane členom Aliancie, ale kedy sa tak stane. Robert Fico však ďalej spája jej členstvo s treťou svetovou vojnou. Myslíš si, že by na samite Fico hovoril niečo iné než Pellegrini, ktorý v žiadnom prípade tento záver samitu nerozporoval či nekorigoval?

Filip Obradovič: Nie, dokonca ho podporil, lebo Slovensko sa pridalo k záverom samitu a členovia NATO tieto závery jednoznačne podporili. A píše sa v nich priamo, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná. A súčasťou slovenskej delegácie bol nielen Pellegrini, ale aj ministri obrany a zahraničia Robert Kaliňák a Juraj Blanár – slovami Roberta Fica šťuka v zahraničnej politike. Myslím si, že ak by bol Fico vo Washingtone, rozprával a podporil by tam rovnaké veci. Opäť to hrá na dvojtvárnosť. Fico a Kaliňák tam nič nevybavili, akurát to vyzerá smiešne pred našimi zahraničnými partnermi. Je však zjavne presvedčený, že pre domáce publikum to stačí.

Naozaj by ma zaujímalo, ako si volič Smeru vyhodnotí, keď Fico povie, že prijatie Ukrajiny do NATO sa rovná tretej svetovej vojne, a v rovnaký deň ho Slovensko podporí.

Filip Obradovič.:Voličovi podľa mňa stačí, keď mu povie, že ani jeden poslanec za Smer nebude hlasovať za členstvo Ukrajiny do NATO. Tým odkazuje voličom, aby sa upokojili a že vo Washingtone si môžu robiť, čo chcú.

Vláda tento týždeň opravovala novelu Trestného zákona a zvyšovala znížené tresty, ktoré sa týkali eurofondov. O čom to podľa vás svedčí?

Zoltán Szalay: Že nechcú prísť o európske peniaze. Upozornenia Európskej komisie boli jednoznačné, vidia v novele problémy a už to začali brať vážne aj v Smere, takže začali konať. To je pre nás dobrá správa, lebo zjavne nechcú riskovať, že by sme prišli o peniaze. A momentálne to vyzerá tak, že o ne v tomto prípade neprídeme.

Filip Obradovič: A aj sa priznávajú k tomu, že celou ambíciou zmeny trestnej politiky je udeliť si amnestie, a vôbec nedomýšľajú následky. Je to aj potvrdením toho, že rozhodnutie Ústavného súdu, že novela nie je vo veľkej časti protiústavná, ešte neznamená, že novela bola správna a spravodlivá. Inak by ju vláda týždeň nato neopravovala.

Zoltán Szalay: Vtipné je aj to, že je to celé kvôli opozícii, lebo lobovala proti zákonu, pričom priznali, že je v rozpore s tým, čo žiada Európska komisia.

V ktorých oblastiach nás ešte EÚ zatlačí k ústupkom? Mohlo by sa stať, že ustúpime vo veci Slovenskej televízie a rozhlasu?

Filip Obradovič: Keď prezident Pellegrini promptne podpísal zrušenie RTVS, pridal pod čiaru upozornenie vláde, že čochvíľa tento zákon bude v rozpore s európskou legislatívou. Ono sa to naplní. Sú tam dve problematické veci – etická komisia, ktorá má dozerať na program, čo je nonsens, a druhý problém je politická rada STVR. A s tým môže mať EK problém. Nepredpokladám však, že by pre tento zákon Slovensku hrozili zásadné sankcie.

Maďarsko malo v dôsledku vzťahu štátu s médiami tiež problémy s Úniou. Sme už na rovnakej úrovni ako oni? Čo je podobné a čo iné?

Zoltán Szalay: Maďarsko v tomto dobiehame veľmi efektívne. Na to, že oni to rozbehli už v roku 2010, dosahujeme veľmi dobré výsledky. V Maďarsku bolo iné to, že Viktor Orbán mal lepšie premyslený strategický plán ako Robert Fico. Čo sa týka vzťahu k EÚ, najprv tam bol maďarský mediálny zákon, proti ktorému Únia protestovala, a aj zmena verejnoprávnych médií tam vyvolávala rôzne spory. Európska únia však nakoniec v tejto otázke nedokázala zasiahnuť tak, aby dosiahla skutočné zmeny. Viktor Orbán to tam rôznym spôsobom vyriešil tak, aby obsadil nielen verejnoprávne médiá, ale aj veľkú časť súkromných. Cez rôzne biznisové cesty si to dokázal zariadiť.

To sa deje aj u nás. Stačí si pozrieť, kto vlastní slovenský bulvár a súkromné televízie.

Zoltán Szalay: Áno, ale práve tu má Európska komisia veľmi obmedzené možnosti. Platí teda to, že EÚ nemôže vo všetkých oblastiach zachrániť demokraciu na Slovensku. Môže zasiahnuť pri trestných kódexoch, ale sloboda médií je veľmi komplexná vec. Pri vlastníctve súkromných médií EÚ nemá veľa priestoru na zásah. A to je oblasť, v ktorej silná vládna moc prepojená s finančnými skupinami a oligarchami má naozaj veľké možnosti, aby získala priestor.

Čo hovoríte na dianie v STVR? Začalo sa to priamymi prenosmi zo štátnych osláv, na rade je spravodajstvo. Koľko podľa vás potrvá, kým sa STVR stane opäť televíziou z čias Jaroslava Rezníka a Vahrama Chuguryana?

Filip Obradovič: Podľa mňa to bude rýchly proces. Nevieme, či Igor Slanina zostane riaditeľom, ale oni RTVS nadarmo nerušili – chcú si toto verejnoprávne médium podmaniť, takže predpokladám, že k tomu dôjde v najbližších mesiacoch.

Čo vám tento týždeň urobilo radosť, okrem toho, že tu na západe Slovenska máme 35 stupňov v tieni?

Zoltán Szalay: Veľa super správ som tento týždeň nevidel. Ale k pozitívnejším patrí samit NATO, ktorý sa celkom pozitívne skončil. Nikto tam nič nevetoval a všetky členské štátny sa zhodli, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná. Aj keď to neukazuje, kedy tam Ukrajina vstúpi a za akých podmienok. Dobré pre celú Európu je aj to, že vo Francúzsku nezvíťazila krajná pravica.

Filip Obradovič: Súhlasím, že sa veľa dobrých vecí neudialo. Chcem sa však vrátiť k tomu, že Smer a Pellegrini vedú dvojkoľajnú politiku – že niečo iné robia a hovoria v zahraničí a niečo iné doma. Je to pokrytecké, z dlhodobého hľadiska pre Slovensko veľmi škodlivé, lebo to pre ich voličov vyvoláva nejaké očakávania. Na druhej strane musíme hrať s kartami, aké máme, a stále si myslím, že je lepšie, keď sa uchováva tento pragmatický prístup aj po atentáte. Lebo ak si spomínate na prvé video po atentáte, nevyzeralo to, že by Fico chcel udržiavať túto dvojkoľajnosť v zahraničnej politike.