Denník N

Keď postavíme kostol luteránom, zrúti sa katolícky? Nesúďme a neodstrkujme

Foto - Wikipedia
Foto – Wikipedia

Ak dáme volebné právo ženám, prídu oň muži? A ak sa iní dvaja ľudia zosobášia, ako to potom ovplyvní moje manželstvo?

Bol to dobrý rok. Československej vláde šéfoval Slovák Milan Hodža, černoch Jesse Owens to všetkým natrel na berlínskej olympiáde a Václav Havel sa prvýkrát rozkričal na svet. Aj čítať bolo čo. Knihu Odviate vetrom čakala slávna budúcnosť a vedec Alan Turing napísal prácu, vďaka ktorej si dnes toto môžete prečítať na svojom počítači. Nie všetkým sa však darilo.

Kôl v plote

Občas ten obrázok používam na hodinách. Ukazuje totiž, aké dôležité je poznať spoločenské pravidlá a ako výrazne kolektív vplýva na život jednotlivcov. Na tej fotografii akýsi muž zaryto odmieta zdvihnúť pravicu. Dav jeho kolegov pritom nadšene kohosi zdraví počas jednej zo slávností v miestnej fabrike. Ten muž na to má, samozrejme, svoj dôvod.

Nebol žiadnym odporcom režimu. Naopak, vstúpil do strany, aby si našiel prácu. Ale zaľúbil sa do nesprávnej osoby. Irma bola zo židovskej rodiny a jemu nešlo do hlavy, čo je na tom zlé. Nikoho predsa neobmedzovali. Iným to však akosi prirodzene prekážalo. Zo strany ho vyhodili a odsúdili za prznenie rasy. Nečudo, že stál ako kôl v plote a pravicu nezdvihol.

S Irmou sa mali radi, aj keď okolo sa to už sypalo. Vziať sa nemohli, to viete, norimberské zákony. Ich dve deti skončili v sirotincoch. August šiel do väzenia, a keď Nemecku dochádzali vojaci, poslali ho na front, kde padol. Irma skončila v jednom z mnohých „liečebných ústavov“, kde ju utratili ako nejakú chromú líšku. Neradno sa zapliesť s osobou, ktorá je pre spoločnosť neprijateľná. Veľmi ľahko sa ocitnete na jej okraji. A je vcelku jedno, či je to stredoveká čarodejnica, Žid alebo homosexuál.

Rozhodujeme tu o iných

Na jednej stránke o referende sa píše, že je na „každom z nás, čo povie budúcej generácii, čo robil v tento významný deň histórie“. Znie to skoro ako hrozba, ale bola by naozaj škoda, ak by sme sa za to raz hanbili. Ak by sme našim deťom museli vysvetľovať, že to, za čo sme v roku 2015 spolu s väčšinou spoločnosti ochotne hlasovali, bolo len akési poblúznenie. Akási obdoba honu na čarodejnice.

Kde sa v nás potom berie tá odvaha rozhodovať za iných, ako majú vyzerať ich životy? Ak iným dáme rovnaké práva ako už máme my, nijako to predsa neobmedzí tie naše. Ak dovolíme luteránom postaviť si kostol, zrútia sa tie katolícke? Ak dovolíme niekomu vyjadriť svoj názor, prídeme o rovnakú možnosť urobiť to isté? Ak predsa dáme volebné právo ženám, nestratím ho len preto, že som muž.

Ak sa teda dvaja ľudia zosobášia, ako to ovplyvní našu šancu urobiť to isté? Ak nik z nás nechce dieťa z detského domova, pretože Boh pridal trochu kakaa, keď ho miesili, prečo nedovoliť iným, aby ho prijali s láskou medzi seba? Ak odborník povie, čo by sa vaše dieťa malo učiť v škole, budeme mať toľko chochmesu prijať túto radu, alebo sa sebastredne zatneme v tej našej pravde?

Vieme, o čom rozhodujeme?

Nik z nás nepôjde za učiteľom fyziky v snahe hovoriť mu do toho, čo má učiť. Učiteľku zemepisu nepristavíme na ulici, aby sme jej povedali, nech učí nášho potomka, že najvyšší vrch na svete je kdesi v Tatrách a Ukrajina je súčasťou Ruskej federácie. Školské osnovy pripravujú vzdelaní ľudia, ktorí vedia, ako robiť svoju prácu, pretože sa tomu venujú celý život. Nemali by sme si nárokovať právo rozhodovať o niečom, v čom sú odborníkmi iní.

Kam sa dnes podela naša pokora, ak si trúfame hovoriť do niečoho, o čom naozaj mnoho nevieme? Nevravme učiteľom v referende, čo majú učiť, tak ako si ani v ambulancii netrúfame hovoriť lekárom, ako majú liečiť. Nehovorme iným, ako majú žiť. Neodstrkujme nikoho do kúta. A hlavne neberme iným nárok na niečo, čo by sme si za žiadnych okolností sami nikdy nenechali vziať.

Bola by škoda, ak by sme časť našej spoločnosti oberali o práva, ktoré všetci ostatní jej členovia považujú za úplnú samozrejmosť. A to len preto, lebo máme strach z tých, čo sú iní, ako sme my. Mnohé iné spoločnosti pred nami to urobili a vždy sa to skončilo hanbou budúcich generácií. Dajme ľuďom šancu žiť tak, aby sa nemuseli cítiť ako kôl v plote. Myslím si, že to je podstata lásky k blížnemu, na ktorú som sľuboval, keď som si bral svoju ženu v kostole.

Autor pôsobí na Univerzite Komenského

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie