Denník N

Fico na samite poslednej nádeje bude riešiť, či sa aj my ujmeme utečencov

Ilustračné. Foto – Tasr/Ap
Ilustračné. Foto – Tasr/Ap

Dohoda s Tureckom o migračnej kríze má množstvo zádrhov. Stopnúť ju môže Orbán aj Cyperčania.

Zúfalá potreba obmedziť nekontrolovaný prílev ilegálnych imigrantov do Európskej únie a zlyhania všetkých doterajších „pokusov“ dostávajú politických lídrov pod neznesiteľný tlak.  

Ak dáme nabok možnosť núdzového zabarikádovania každého členského štátu Únie (a teda koniec schengenu so všetkými dôsledkami), potom je návrh dohody EÚ s Tureckom, o ktorom dnes a zajtra v Bruseli budú hovoriť lídri členských štátov, zrejme poslednou nádejou.

Jeden za jedného

Dohoda je viac než potrebná. Bez tureckej pomoci sa Európe nemôže podariť obmedziť nekontrolovaný prílev imigrantov, ktorých za minulý rok do EÚ prišlo (väčšinou práve cez Turecko) až 1,2 milióna a očakávania na tento rok sú prinajmenšom rovnako obrovské.

Podľa návrhu dohody by Turecko malo prevziať naspäť každého nelegálneho sýrskeho utečenca, ktorý sa ocitne na území EÚ a nebol mu priznaný štatút utečenca s právom na azyl.

A, naopak, EÚ by potom z tureckých utečeneckých táborov mala prevziať utečencov, ktorí tam prešli azylovou procedúrou a na poskytnutie azylu budú mať nárok. Všetko v pomere 1 : 1 za každého „vráteného“ nelegálneho utečenca.

Cieľ je jasný – zmenšiť motiváciu na ilegálne prekračovanie hraníc EÚ a zobrať pašerákom veľkú časť ich biznisu.

Orbánovo nem

Okrem nesmierne komplikovanej logistiky rýchleho vybavovania žiadostí o azyl to navyše predpokladá, že títo „legálni“ utečenci v celkovom počte 72-tisíc (čo je predbežne navrhovaný strop) sa potom rozmiestnia v zatiaľ nevyužitých kapacitách členských štátov Únie, čo okamžite vyvolalo očakávaný odpor maďarského premiéra – a je vysoko pravdepodobné, že sa k nemu pridajú minimálne ostatné štáty V4.

Opäť teda bude na stole aj nikam nevedúca a rastúcu pachuť generujúca diskusia o solidarite v rámci EÚ.

Akoby to už nebolo dosť komplikované, prišli Turci minulý týždeň na predchádzajúci samit s novými požiadavkami. Rozbehnúť znova rokovania o vstupe Turecka do EÚ, liberalizovať pre Turkov schengenské víza už od konca júna tohto roka a poskytnúť Turecku na pomoc s utečencami ďalšie tri miliardy eur (ako doplnok k tým trom miliardám, ktoré už má Turecko dohodnuté).

Tieto požiadavky v kombinácii s rastúcimi obavami o slobodu prejavu a tlače v Turecku (v súvislosti s ovládnutím niekoľkých dôležitých opozičných médií tureckou vládou) mnohých lídrov zaskočili, a tak potrebovali aspoň niekoľko dní na premyslenie ďalšieho postupu.

Možnosti sú neradostné. EÚ túto dohodu zúfalo potrebuje. Zaskočené spoločenstvo sa však podľa uniknutých dokumentov, o ktorých má samit rokovať, teraz už len dodatočne snaží vymanévrovať z jasných tureckých požiadaviek, na ktoré – aj keď zatiaľ iba nepriamo – už de facto prikývlo.

Rokovania o vstupe sa začnú, ale pôjde len o „skoré otvorenie niektorých ďalších prístupových kapitol“.

Keď Ankara, čo Kyjev?

Víza sa liberalizovať môžu už od konca júna, ale najprv „Turecko musí splniť všetky zostávajúce požiadavky“, ktorých je spolu 72, a Turecko podľa diplomatov dúfalo, že ich bude môcť obísť. „Nemôžeme zmeniť kritériá, pretože nás o to isté požiada ukrajinský prezident Porošenko, čo mu potom povieme?“ cituje portál Politico jedného z európskych diplomatov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová nechce ustupovať zo svojich zásad ani po neúspešných regionálnych voľbách. FOTO – AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nechce ustupovať zo svojich zásad ani po neúspešných regionálnych voľbách. FOTO – AP

Podobná úvaha platí aj na vyžadovanie demokratických štandardov, vlády zákona a slobody slova, s čím má Turecko dlhodobo a stále viac problém – a EÚ ich svojím mlčaním legitimizuje. A posledná požiadavka, extra peniaze na pomoc s utečencami zo Sýrie? Turecko ich dostane, ale až po tom, čo sa použijú už vyčlenené prvé tri miliardy a ich použitie „prinesie očakávané výsledky“.

Ako presne bude návrh EÚ vyzerať, by malo byť jasné vo štvrtok v noci po pracovnej večeri lídrov. Je jasné, že to bude hra o slovíčka, ale celková nechuť „dať Turecku niečo za nič“ (ako to sformuloval viceprezident Európskej komisie Franz Timmermans) je jasne čitateľná.

Čo na to povedia Turci, ktorí ešte pred týždňom nepochybne mali pocit veľkého pozičného víťazstva, zatiaľ nikto netuší. Jasné to bude v piatok okolo obeda, keď sa lídri EÚ majú v Bruseli stretnúť s tureckým premiérom.

Bulhari a Cyperčania verzus Turci

Okrem toho je v hre ešte požiadavka Bulharska, aby Turecko preberalo nelegálnych imigrantov nielen z gréckych ostrovov, ale – ak sa podarí „utesniť“ Egejské more – aj tých, ktorí následne môžu utekať cez bulharské pobrežie Čierneho mora. A aby toho nebolo málo, je tu aj takmer neriešiteľný spor medzi Cyprom a Tureckom. Turecko od roku 1974 okupuje severnú časť ostrova a zvyšok Cypru neuznáva.

Cyprus preto žiada od Turecka uznanie a prístup k svojim prístavom, čo je aj dôvod, pre ktorý už roky blokuje otvorenie ďalších rozhovorov o vstupe Turecka do Únie.

Napriek snahe predsedu Európskej rady Donalda Tuska o rokovania s oboma stranami citlivého sporu sa zatiaľ prelom nepodaril. „Ako ukázali moje rozhovory za posledných 10 dní, ako aj moja cesta do Nikózie a Ankary, stále je toho veľa, čo musíme urobiť, kým dosiahneme dohodu, akceptovateľnú pre každý z 28 členských štátov a Turecko,“ napísal Tusk v predvečer samitu lídrom EÚ v tradičnom pozývacom liste.

Príjemné to nebude. A možno ani dosiahnuteľné. A možnosti ďalšieho odkladu sa zužujú, pretože s lepším počasím začne utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy, znova rýchlo pribúdať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie