Legislatívna tragikomédia pokračuje aj po náleze Ústavného súdu

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ

Nález Ústavného súdu v konaní o súlade novely Trestného zákona (skratka pre novelizačné zásahy do trestnoprávnych kódexov) s ústavou a medzinárodnými zmluvami beriem na vedomie. Nie, nemôžem napísať rutinnú floskulu o jeho rešpektovaní.

Predpoklady na akceptovanie a uznanie takého nálezu neboli celkom splnené. Konaniu Ústavného súdu sa budem venovať len vo všeobecnosti. Pretože nepoznáme presné dôvody, iba tie uvedené na tlačovej besede. Na účely tejto úvahy však postačujú. Vopred signalizujem zjednodušenie. Verím, že neovplyvní pochopenie celého trápneho procesu prijímania novely Trestného zákona, ktorý dnes už pripomína nekonečne skomolený príbeh. Azda aj s negatívnymi dôsledkami.

Odvaha po dočasnom pozastavení účinnosti vyprchala

Ústavný súd sa k novele Trestného zákona postavil ozaj aktívne a čelom. Ako ochranca ústavnosti a vnútornej súladnosti právneho poriadku. Dočasne pozastavil jej účinnosť v niektorých zásadných častiach, napriek tomu, že novela nebola ešte publikovaná v Zbierke zákonov.

Vyslúžil si za to ataky z oboch strán. Koaliční poslanci a politici užasli nad odklonom od predošlých postupov a rozhodnutí Ústavného súdu. Odporcovia novely Trestného zákona súdu vyčítali nepozastavenie účinnosti tej časti, ktorá rušila Úrad špeciálnej prokuratúry, a nezdalo sa im mlčanie o skrátenom legislatívnom procese.

Po štyroch mesiacoch sa ukázalo, že Ústavný súd prudko zabrzdil. Výsledok je viac ako rozpačitý. A málo presvedčivý. Dôvodov na také konštatovanie je dosť. Prídu na rad po publikovaní celého znenia, ktoré mohlo byť v takej závažnej kauze doručované spolu s jeho vyhlásením.

Dnes postačí povedať si o dvoch všeobecnejších príčinách vedúcich k pochybnostiam, či si Ústavný súd uvedomil hĺbku a závažnosť konania o súlade novely Trestného zákona s ústavou, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná Slovenská republika, konkrétne so Zmluvou o Európskej únii, so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a s Chartou základných práv.

Ústavný súd nedokázal ochrániť ústavnosť v slovenskej aj európskej verzii

Pripomeniem známy fakt, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva plynú mnohé práva, oprávnenia, dôležité geopolitické dôsledky, podpora našej vnútornej suverenity, rastúca sila na medzinárodnom poli, ale okrem toho aj nejaké povinnosti.

K povinnostiam patrí aj dôsledné rešpektovanie primárneho (ústavného) aj sekundárneho (zákonného) práva Európskej únie. Primárne právo ovládajú členské štáty, sekundárne právo sa v podstatnej miere tiež vytvára za ich rozhodujúcej účinnosti a účasti.

Pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy v roku 2009 všetky členské štáty EÚ vyhlásili, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora majú zmluvy a právo prijaté Úniou na základe zmlúv prednosť pred právom členských štátov. Vrátane ústavného práva.

Kľúčové slovo je tu prednosť. Inak napísané: v súvislosti s konaním o súlade novely Trestného zákona s ústavou a medzinárodnými zmluvami sa Ústavný súd nemal a nemohol zastaviť pri konštatovaní, že novela Trestného zákona je v súlade s naším základným zákonom. Vrátane korektnosti skráteného legislatívneho konania, zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, zníženia trestných sadzieb, podivnej úpravy premlčacích lehôt…

Ústavný súd mal pokračovať v náležitom testovaní ústavnosti novely Trestného zákona a takisto jej konfrontáciou s ústavným a zákonným právom Únie. Mal na to dosť podkladov, dokonca bol podaný návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru.

Nestalo sa a dôsledok tohto vlažného prístupu k ochrane európskej ústavnosti sa prejavil okamžite.

Nález je podľa všetkého, „napolo upečeným chlebom“. Napokon, aký iný záver prijať, ak Európska komisia naďalej trvá na svojich vážnych výhradách k novele Trestného zákona? Argumentuje pri tom právom Únie, právnymi princípmi a takisto ochranou svojich finančných záujmov.

Podarí sa Národnej rade napraviť chýbajúci rešpekt k právu EÚ v náleze Ústavného súdu?

A tu sa dostávam k potvrdeniu čiastkového zlyhania Ústavného súdu pri ochrane európskej ústavnosti.

Na 15. júla 2024 je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady. Rokovanie o ďalšej novele novely Trestného zákona. Obsah? Reakcia na výhrady Európskej komisie podporené Úradom európskej prokuratúry. Na návrh vlády z 10. júla 2024 sa majú vykonať viaceré legislatívne zásahy do pôvodného textu novely Trestného zákona, inak odobreného plénom Ústavného súdu. A znova v skrátenom legislatívnom konaní…

Okrem toho sa čaruje s uverejnením nálezu Ústavného súdu. Čaká sa na schválenie zmien v pôvodnej novele. Tak, aby neboli zmarené predčasným publikovaním nálezu, ktorý je s nimi v rozpore, predovšetkým v rovine ochrany európskych štandardov.

Statky–zmätky v legislatíve členského štátu.

Vládny návrh, mimoriadne zasadnutie Národnej rady a predchádzajúci nález Ústavného súdu sú takmer dokonalým potvrdením neschopnosti alebo možno aj neochoty členského štátu pri ochrane európskych hodnôt, najmä princípu právneho štátu, lojálnej spolupráce, solidarity a schopnosti chrániť finančné záujmy Únie, ktorá doposiaľ veľmi štedro dotuje Slovenskú republiku.

Otázka je jednoduchá. Odstránia sa v Národnej rade konečne najvážnejšie trecie plochy medzi záujmami vládnucej politickej moci a hodnotami, na ktorých stojí právo Únie a Únia ako taká? Alebo sa staneme členskou krajinou, rezignujúcou na plnohodnotnú účasť v tomto jedinečnom spoločenstve suverénnych štátov?

Po náleze Ústavného súdu niet víťaza, dnes môžeme prehrať všetci

Sebavedomé reči o legislatívnom úspechu autorov pôvodnej novely Trestného zákona sú dôkazom ignorovania reality, nepresného čítania nálezu Ústavného súdu, ale pochopenia, že rozhodnutie nepresvedčilo najmä Európsku komisiu o súlade novely Trestného zákona s právom Únie.

Vládnuci zákonodarcovia sa preto spamätali v poslednom momente a uvedomili si viacero pochybení.

Zmrvili prvý návrh, ktorého zmeny sa ukázali ako nepochopenie námietok, pozabudli na čistotu pojmov, nevenovali sa riadne časovej pôsobnosti novely, dodali dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré neuznal ani Ústavný súd.

Dnes sa chtiac-nechtiac pridali k vlastným oponentom.

Novela, ktorú majú na stole poslankyne a poslanci Národnej rady, sa nedá chápať inak než hanba do vlastných radov. V dôvodovej správe je totiž napísané, že sú splnené podmienky na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Slovenskej republike hrozia pri neschválení návrhu značné hospodárske škody. Preložené: visí nad nami Damoklov meč značných škôd v dôsledku novely Trestného zákona odobrenej aj Ústavným súdom. Že to nedáva zmysel? No, nedáva, ale tak je to priznané v dôvodovej správe.

Súčasne je to nevyslovený súhlas s tými, ktorí odmietajú nález Ústavného súdu ako neadekvátnu odpoveď na legislatívne nedostatky schválenej novely Trestného zákona, plus nezákonné skrátenie procesu prijímania takého závažného zákona.

Obávam sa o osud prešpekulovanej zmeny trestnoprávnych kódexov. Nemám pocit, že posledný pokus koalície napraviť prešľapy voči právu EÚ a európskym hodnotám bude náležitou odpoveďou na striktný postoj európskych inštitúcií.

Ak sa môj nedobrý dojem potvrdí, prehráme všetci. Pôjde o potvrdenie sebeckej, nekompetentnej straníckej politiky zameranej rýdzo na dosiahnutie cieľov niekoľkých osôb, ktorá je podporovaná – nevedno presne prečo – aj poslankyňami a poslancami, ktorí vnútorne takú politiku odmietajú, lebo tušia, že škodí štátu, spoločnosti, regiónom, jednotlivcom, no hlavne budúcnosti.