Denník NTá najhoršia vec, čo sa mohla stať. Po atentáte na Trumpa prichádzajú obavy zo špirály násilia v Amerike

Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
4Komentáre
Po útoku. Foto - TASR/AP
Po útoku. Foto – TASR/AP

Politické násilie v USA posledné roky rástlo, no atentát na prezidenta či exprezidenta v USA nezažili 43 rokov.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Politické násilie v Spojených štátoch je v posledných rokoch najvyššie od roku 1968. Alebo ako povedal americký politológ Ian Bremmer, možno až od občianskej vojny v polovici 19. storočia.

Atentát na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ku ktorému došlo v sobotu večer pri meste Butler v Pennsylvánii počas volebného mítingu, však bol výnimočný. Aj keď Spojené štáty majú oprávnene povesť krajiny, kde dochádza často k masovým streľbám, útoky na prezidentov, bývalých prezidentov či kandidátov na prezidenta tu zažili naposledy pred 43 rokmi, keď útočník poranil Ronalda Reagana.

Niektorí sem rátajú aj incident, keď smerom na Georgea W. Busha hodil v roku 2004 muž v Gruzínsku granát, ktorý však nevybuchol.

Aj to ukazuje, aká historická udalosť sa v sobotu stala.

Trump mal šťastie, po atentáte skončil len s poraneným uchom. „Trump vyzerá byť v poriadku, no to sa nedá povedať o stave americkej demokracie,“ povedal Ian Bremmer.

Obáva sa, že Spojené štáty teraz čaká ešte viac politického násilia a sociálnej nestability.

„Atentát na Trumpa je tá najhoršia vec, čo sa mohla v dnešnej polarizovanej Amerike stať,“ dodal.

História atentátov

K atentátom na amerického prezidenta dochádzalo v 19. storočí a potom najmä v období rokov 1963 až 1981. Špeciálne krvavý bol rok 1968, keď zastrelili demokratického kandidáta na prezidenta Roberta Kennedyho, ale aj ľudskoprávneho aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny za mier Martina Luthera Kinga.

Viacerí experti sa po pokuse zastreliť Trumpa obávajú, že krajinu čaká podobne turbulentné obdobie.

„Znepokojuje ma hlavne toto: je atentát na Trumpa jednorazová vec alebo vstupujeme do obdobia ako v rokoch 1963 až 1981?“ pýtal sa republikánsky stratég a bývalý poradca prezidenta Georgea W. Busha Karl Rove podľa portálu Politico.

„Skutočnou otázkou dnešného večera je, aké dôsledky to bude mať pre našu krajinu. Či sa zblížime alebo sa ešte viac prehĺbi rozdelenie a násilie,“ reagoval aj exporadca Baracka Obamu David Axelrod.

Atentáty na prezidentov a prezidentských kandidátov:

John Fitzgerald Kennedy – 1963
Robert Kennedy – 1968
George Wallace – 1972
Gerald Ford – 1975 (2-krát)
Ronald Reagan – 1981

Aj Ian Bremmer povedal, že teraz by mali všetci politici odsúdiť útok a volať po pokoji. Niektorí republikánski politici však z útoku vinili politických oponentov Donalda Trumpa.

„Nebudeme tolerovať takýto útok ľavice,“ povedal republikánsky kongresman Mike Kelly, ktorý bol prítomný na mítingu, aj keď nebolo ešte jasné, akú mal útočník motiváciu ani aký bol jeho názor na Donalda Trumpa. Prvé informácie hovorili, že sa v minulosti zaregistroval ako republikánsky volič, no menšou sumou podporil aj prodemokratickú skupinu.

Násilie na vzostupe

Už posledné roky pritom bolo politické násilie v USA na vzostupe. Útok na Kapitol sledoval v roku 2021 v šoku celý svet. Dav okrem iného kričal, že chce obesiť vtedajšieho viceprezidenta Mikea Penca.

Pokusov o útok na politikov však bolo viac. Ako píše Wall Street Journal, v roku 2018 zatkli úrady muža, ktorý rozosielal poštou rúrkové bomby kritikom Trumpa, medzi inými aj Barackovi Obamovi či Hillary Clintonovej. V roku 2020 zadržali šesť mužov, ktorí plánovali únos demokratickej guvernérky Michiganu Gretchen Whitmerovej, ktorá sa teraz spomína ako možná náhradníčka za Joea Bidena vo voľbách.

V roku 2022 muž zaútočil v dome na manžela bývalej predsedníčky snemovne Nancy Pelosiovej. Donald Trump tento útok vtedy bagatelizoval.

V tom istom roku zatkli muža, ktorý chcel zabiť konzervatívneho sudcu Najvyššieho súdu Bretta Kavanaugha. Hrozby voči federálnym sudcom sa od roku 2021 zdvojnásobili. Šanca, že sa situácia v polarizovaných Spojených štátoch upokojí, je nízka.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Trump so zaťatou päsťou po útoku. Foto – TASR/AP

Trumpova päsť bude fotkou jeho kariéry

Isté je, že atentát bude mať vplyv na voľby a úplne to zmení predvolebnú kampaň. Veľmi pravdepodobne to Donalda Trumpa priblíži ešte viac k návratu do Bieleho domu.

To, ako Trump zareagoval na atentát, sa podľa mnohých stane symbolom nielen tejto kampane, ale aj celej jeho politickej kariéry. Napriek riziku, že ho môžu zastreliť, neutekal hneď k autu, ale naliehal na ochrankárov, aby mu dovolili obuť sa. Následne zdvihol do vzduchu zaťatú päsť a so slovami „bojujte, bojujte“ na perách znova dodal energiu davu ľudí len pár sekúnd potom, ako vo vzduchu leteli guľky.

„Trumpova zdvihnutá päsť sa zapíše do histórie a definuje jeho kandidatúru,“ napísal šéf politickej sekcie portálu Politico Jonathan Martin.

„Stačili centimetre a bol by mŕtvy,“ povedal Karl Rove. „Prežiť ten okamih a zareagovať tak, ako zareagoval, to je ikonický moment,“ dodal.

„Neviem, či to bol adrenalín alebo inštinkt, alebo čo to bolo,“ komentoval to Ian Bremmer.

Je jasné, že Trump aj republikáni to využijú v kampani. „Nikdy ho nezastavia v boji za záchranu Ameriky,“ napísal aj jeho syn Donald Trump junior.

Trump, hoci je len o tri roky mladší a tiež sa niekedy pomýli pri verejných prejavoch, sa snaží definovať ako opak „starnúceho a chatrne pôsobiaceho“ Joea Bidena. Fotografie zovretej päste a krvi na pravom líci mu v tom môžu pomôcť.

Čo bude s Bidenom

Americký prezident Joe Biden sa zároveň dostal do ťažkej pozície. Okamžite utlmil politickú reklamu, v ktorej útočil na Trumpa.

Už predtým na neho tlačili mnohí demokrati, väčšinou v súkromí, aby odstúpil po prvej prezidentskej debate, na ktorej vyzeral ako starý muž, ktorý už nevie, čo hovorí, a post najmocnejšieho muža planéty je nad jeho aktuálne schopnosti. Biden to však odmieta, podržali ho aj niektorí jeho spojenci vrátane bývalého prezidenta Baracka Obamu.

Na výmenu svojho kandidáta do volieb majú demokrati už len pár týždňov, v polovici augusta sa uskutoční zjazd Demokratickej strany.

Ako napísalo Politico, krátko pred atentátom Biden telefonoval s politikmi z Demokratickej strany. Toto virtuálne stretnutie znervóznelo niektorých jeho najvernejších spojencov po tom, čo „neisto a defenzívne“ odpovedal prezident na otázku kongresmana Jasona Crowa, ktorý sa ho pýtal na jeho schopnosť byť aj naďalej vrchným veliteľom amerických ozbrojených síl. Biden následne telefonát ukončil.

Ako dodal portál, nie je jasné, ako atentát ovplyvní to, či Biden napokon odstúpi z kampane alebo nie. Verejne sa k tomu demokrati nechceli vyjadrovať.

„V súkromí sa však mnohí demokratickí politickí veteráni pripravovali na to, že Trump bude mať na zjazde (Republikánskej strany, ktorý sa začne v pondelok, pozn. red.) väčší nárast podpory v prieskumoch, než by si v takýchto rozdelených časoch mohol priať. A nebolo ťažké odhaliť pocit, že je všetko stratené a už aj tak náročnú kampaň nemôžu vyhrať,“ napísal šéf politického oddelenia portálu Politico Jonathan Martin.

V celonárodných prieskumoch podľa portálu 538 vedie Trump nad Bidenom o dva percentuálne body. Po spackanej debate sa náskok zväčšil, no posledné dni sa prieskumy stabilizovali.

Väčší problém pre Bidena je, že prehráva vo všetkých kľúčových štátoch vrátane Pennsylvánie, aj keď niekde len tesne.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Biden reagoval na správy o atentáte. Foto – TASR/AP

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].