Pocit šťastia na Slovensku narástol ako málokde na svete

Šťastie, čo je to šťastie? pýta sa básňou Adolfa Heyduka študent v slávnej českej klasike Škola, základ života. Rovnakú otázku si však dávajú aj vedci.

Merať šťastie v rôznych krajinách sa rozhodla skupina ekonómov a psychológov pod hlavičkou OSN. V stredu uverejnili správu s rebríčkom krajín, kde sa ľudia cítia najšťastnejší.

Výsledky neboli prekvapujúce. Najšťastnejší sú ľudia v Dánsku pred Švajčiarmi a Islanďanmi. V prvej desiatke sú okrem západoeurópskych krajín ešte Kanada, Nový Zéland a Austrália. Spojené štáty sú trináste, Nemecko šestnáste.

Rebríček svetového šťastia, 2016

Rebrík šťastia

Správa vychádza z prieskumu na vzorke asi tritisíc ľudí v každej krajine v priebehu posledných troch rokov. Kládli im otázku takzvaného Cantrilovho rebríka. „Predstavte si rebrík s priečkami od 0 naspodku po 10 navrchu. Vrch rebríka predstavuje pre vás najlepší možný život, spodok najhorší. Na ktorej priečke rebríka sa momentálne cítite, že stojíte?“

Slovensko skončilo na 45. mieste, o priečku pred nami je Venezuela, za nami Salvádor. To môže znieť zle, no dopadli sme lepšie ako Poľsko (57.), Slovinsko (63.) či Maďarsko (91.). Česi sú výrazne pred nami na 27. mieste.

Na opačnom konci neprekvapivo skončili africké Burundi a Togo, ako aj Sýria s Afganistanom, kde roky zúria vojny.

Zaujímavé však je aj to, že pocit šťastia na Slovensku v porovnaní s údajmi z rokov 2005 až 2007 výrazne narástol. Iba v šiestich krajinách dosiahol väčší skok – prvá je Nikaragua, z európskych krajín je pred nami Moldavsko a Lotyšsko.

Pocit šťastia u Čechov, Poliakov či Maďarov narástol len mierne. V porovnaní s rebríčkom v roku 2012 sme sa posunuli o desať priečok.

Súvisí to s príjmom

V Európe každé dva roky robia veľký európsky komparatívny prieskum European Social Survey. „Vďaka nemu vieme porovnať šťastie na Slovensku v rokoch 2004 a 2012 a zdá sa, že šťastie a spokojnosť na Slovensku v tomto období mierne narástli,“ hovorí Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Výsledky sa tak zhodujú s aktuálnou celosvetovou správou.

Podľa neho to nie je prekvapujúce. „Pocit šťastia súvisí pozitívne okrem iného aj s príjmami. A tie na Slovensku v rokoch 2013 až 2015 boli vyššie ako v rokoch 2006 až 2007,“ vysvetľuje Bahna.

Zároveň dodáva, že na Slovensku a v Česku pocit šťastia výraznejšie súvisí so zdravím. Ak hovoríme, že sme zdraví, hovoríme, že sme aj šťastní – a naopak. V tomto kritériu však Slovensko na tom nie je dobre. Naša populácia starne, po dosiahnutí veku 65 rokov môže náš občan očakávať len štyri roky života v zdraví, čo je výrazne menej ako na Západe.

Grécko zosmutnelo

Na opačnom konci tohto rebríčka sú krajiny, kde pocit šťastia výrazne upadol. Na poslednom mieste je Grécko, ktoré zasiahla silná ekonomická kríza, pred ním je Egypt, kde zažili búrlivé roky po Arabskej jari.

Úpadok šťastia však zaznamenali aj v Taliansku, Španielsku či na Cypre, teda všetko v krajinách, ktoré zasiahla ekonomická kríza. Z bohatých európskych krajín sa cítia výrazne lepšie len Nemci. Údaje na porovnanie mali pre vyše 120 krajín.

Správu vypracoval panel vedcov – ekonómov, psychológov či expertov na verejné zdravie –, ktorý založil šéf OSN Pan Ki-mun. Prvú správu vydal panel v roku 2012. Cieľom bolo zdôrazňovať aj iné ako ekonomické ukazovatele pri hodnotení kvality života.

Na Slovensku pocit šťastia narástol

Ako merať šťastie

To, ako merať šťastie, je diskutabilné. Mnohí upozorňujú, že hodnotiť ho podľa subjektívneho pocitu môže výsledok skresľovať.

„Je otázkou, do akej miery je meranie šťastia zaťažené tým, čo respondenti predpokladajú, že je normálna alebo správna odpoveď. Medzinárodné porovnanie šťastia je preto relatívne problematické. Napríklad v krajinách strednej Európy prevažuje tendencia odpovedať v strede (5), v najšťastnejších krajinách je najčastejšou odpoveďou osmička,“ dodáva Bahna.

Vedci v správe však zistili, že tri štvrtiny z variácie medzi krajinami sa dajú vysvetliť šiestimi premennými.

Tými sú HDP na obyvateľa, očakávaný počet rokov dožitia v zdraví, sociálna podpora (meraná podľa toho, či máte niekoho, na koho sa dá spoľahnúť), dôvera meraná podľa pocitu korupcie v krajine, pocitová sloboda riadiť si vlastný život a štedrosť meraná počtom darov. Týchto šesť kategórií v štátoch až na niekoľko výnimiek (Japonsko) viac-menej koreluje s pocitom šťastia.

Jeden z autorov správy – ekonóm Jeffrey Sachs z Columbia University – odmieta tézu, že šťastie úzko súvisí s ekonomickou slobodou.

„Libertariánsky argument, že ekonomická sloboda by mala byť nad ostatnými hodnotami, v teste šťastia jasne zlyhal. Nie je žiaden dôkaz, že ekonomická sloboda ako taká je hlavný prispievateľ k ľudskému blahobytu mimo príspevku k príjmu na obyvateľa či zamestnanosti. Individuálna sloboda má vplyv na šťastie, ale v súlade s inými hodnotami a nie sama osebe,“ napísal podľa New York Times.

Správa tiež skúmala nerovnosť šťastia, teda kde sú najväčšie rozdiely medzi ľuďmi v rámci krajiny v pocite šťastia. Keď sú veľké rozdiely, znamená to, že jedna skupina sa cíti veľmi šťastná, no iná veľmi nešťastná.

Rebríček s najväčším „rovnostárstvom šťastia“ vyhral Bhután, malé himalájske kráľovstvo, ktoré pred pár rokmi ako prvé a zatiaľ jediné na svete zaviedlo index hrubého domáceho šťastia. Slovensko je na 59. mieste, lepšie je Poľsko, horšie Česko.