Denník N

Odborník na spánok: Slováci spia horšie a kratšie ako kedysi

Ako vyzerá ideálne miesto na spánok? Foto – Wikimedia/cc
Ako vyzerá ideálne miesto na spánok? Foto – Wikimedia/cc

Veľa porúch spánku je doslova naučených. Spravia sa chyby vo výchove detí, keď sa im umožní do neskorých večerných hodín pozerať televíziu a sedieť za počítačom, hovorí slovenský odborník.

Minimálne dve hodiny pred usínaním by sme nemali jesť. Dvadsať- až tridsaťminútový poobedný šlofík prináša úžasnú regeneráciu človeku, ktorý pociťuje potrebu zdriemnuť si, hovorí ROBERT VYŠEHRADSKÝ zo Spánkového laboratória Kliniky pneumológie a ftizeológie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Svetový deň spánku pripadne tento rok na piatok 18. marca. Čo je cieľom akcie?

Celosvetový deň spánku chce ľuďom pripomenúť, že spánok je pre nich mimoriadne dôležitý. Spánkom trávime zhruba tretinu nášho života. O tom, čo sa s ľudským telom a mysľou deje počas spánku, toho v porovnaní s bdelým stavom vieme oveľa menej.

Spánok je stav ľudského tela, bez ktorého sa neobídeme. Je nevyhnutný na obnovu našich telesných aj duševných síl. Jeho dostatočná dĺžka, ale aj kvalita, je absolútne nevyhnutná na naše celkové fungovanie.

Ľudia si to, žiaľ, neuvedomujú. Nekvalitným a nedostatočným spánkom si znižujú kvalitu života. Vezmite si tú skutočnosť, že odopretie spánku bola jedna z foriem krutého mučenia počas druhej svetovej vojny.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Robert Vyšehradský (1964) je prednostom Kliniky pneumológie a ftizeológie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Aká je optimálna dĺžka spánku?

Neexistuje univerzálna odpoveď, je to vysoko individuálna záležitosť. Do určitej miery sa dĺžka spánku v priebehu života mení. Deti potrebujú podstatne viac spánku, hoci v ranom detskom období je rozdelený do množstva krátkych intervalov. V najranejšom období života tvorí spánok podstatne väčšiu časť ako neskôr. Postupne sa skracuje. V období pred pubertou sa dostane na štandardnú dĺžku spánku pre daného jedinca.

Sú aj ľudia, ktorým stačia štyri hodiny kvalitného spánku. Naopak, existujú jedinci, ktorí potrebujú až dvanásť hodín. Toto sú extrémne konce Gaussovej krivky. Niekde v strede – to, čo je v populácii najviac zastúpené – je čas medzi siedmimi a ôsmimi hodinami.

Druhá skutočnosť, ktorá je vedecky overená, je, že extrémy nie sú zdravé. Najviac sa dožívajú a najmenej sú chorí ľudia, ktorí spia sedem až osem hodín denne. Extrémni spáči a extrémni nespavci žijú kratšie.

Hovoríte, že záleží aj na kvalite spánku. Čo si pod tým máme predstaviť?

Spánková hygiena v sebe zahŕňa také veci, ako je chodievať spať a zobúdzať sa – podľa možností – vždy v tom istom čase. Patrí tam aj dodržiavanie pre seba potrebnej dĺžky spánku – ľudia si sami môžu otestovať, koľko spánku potrebujú, aby sa cítili odpočinutí. Kvalitný spánok vyžaduje aj kvalitné postele.

Vynechať nemôžeme ani optimálne prostredie na spanie – miestnosť by mala byť optimálne temperovaná, teplota v nej má byť nižšia, než je bežná teplota v priebehu dňa. Miestnosť by od okolia mala byť adekvátne izolovaná, čo sa týka svetelných podmienok. Svetelné podnety v spánku sú absolútne neprípustné a rušia.

Spálňa by mala byť izolovaná aj od hluku. Priestor na spánok by sme mali mať spoločný iba s osobami, ktorých prítomnosť je pre nás príjemná. Pred spaním by nemali prebiehať nevhodné aktivity, ktoré rušia navodenie spánku, ako je pozeranie televíznych programov s napínavým a vzrušujúcim obsahom.

Ako je to s jedlom neskoro večer?

Minimálne dve hodiny pred usínaním by mala byť pauza. Večerné jedlá by mali byť ľahko stráviteľné. V poriadku nie je ani konzumácia väčšieho množstva alkoholu. Alkohol uľahčuje zaspávanie, ale zhoršuje udržanie kontinuity spánku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie