Obeť policajnej brutality ukázala palicu, tvrdí, že ho ňou zneužili

Vyjadrenia obete údajného násilia vrátane sexuálneho na košickom obvodnom oddelení polície na Pribinovej ulici boli doposiaľ známe z jej výpovede alebo z uznesenia vyšetrovateľa.

Denníku N sa teraz podarilo s mužom v stredných rokoch stretnúť osobne. Poznáme jeho meno, ale na základe dohody s ním ho nezverejňujeme. Súčasťou textu nie sú ani konkrétne informácie súvisiace napríklad s jeho vzdelaním či kariérou, podľa ktorých by ho bolo možné ľahko identifikovať.

Hovorili sme aj s jeho mamou, ktorá vo vstupnom priestore polície Košice-Staré Mesto spolu s manželom čakala takmer tri hodiny, kým ich syna prepustili.

A rozprávali sme sa aj s dôveryhodným zdrojom z košickej polície, ktorý má prístup k informáciám súvisiacim s vyšetrovaním tohto prípadu.

Biela palica, ktorú používajú mažoretky alebo gymnastky  

Najprv základné fakty príbehu, o ktorom Denník N informoval pred takmer dvoma týždňami.

Muža (v texte ho nazývame Štefan) 11. júna popoludní v sídle Košického samosprávneho kraja na Námestí Maratónu mieru zadržala polícia. Policajti ho údajne bezdôvodne bili už v aute počas prevozu na Pribinovu, dostal minimálne päť úderov päsťou do hlavy.

Na Pribinovej ho držali zhruba štyri hodiny. Počas výsluchu, keď bol spútaný, utrpel viaceré zranenia – ukázal nám snímku poškodeného ušného bubienka, lekárska správa spomína aj pomliaždenie hrudníka, ranu na hornom viečku, podliatiny okolo očníc či mnohopočetné podliatiny na celom tele.

Policajné pracovisko na Pribinovej ulici v Košiciach. Foto N – Peter Lázár

Policajti ho navyše zrejme sexuálne zneužili – bielou palicou z umelej hmoty zakončenou guľou. Rovnaké palice je možné nájsť na internete ako náčinie, ktoré používajú mažoretky alebo gymnastky.

„Policajt mu bielu palicu s guľovým koncom v dĺžke desať centimetrov strčil do konečníka a po jeho vytiahnutí, ako kričal o pomoc, pristúpil k nemu ďalší nestotožnený príslušník Policajného zboru, ktorý ho päťkrát kopol špičkou topánok do oblasti pravej strany rebier, boku, stehna, hlavy a pravého oka,“ vyratúva vyšetrovateľ v uznesení.

Dobitého Štefana rovno z polície odviezla sanitka do univerzitnej nemocnice na Rastislavovej ulici v Košiciach. Tam ho ošetrili a absolvoval sériu rôznych vyšetrení. Po štyroch hodinách v nemocnici sa okolo polnoci vrátil na Pribinovu a podal trestné oznámenie. Keďže trestnú činnosť policajtov vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, na druhý deň bol aj tam oznámiť, čo zažil na Pribinovej.

Vyšetrovateľ hneď 12. júna začal trestné stíhanie vo veci za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a ublíženie na zdraví spáchané formou spolupáchateľstva. A neskôr aj za zločin sexuálneho násilia.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) povedal, že ak vyšetrovateľ obviní konkrétnych policajtov, budú postavení mimo služby. A ak vyšetrovanie potvrdí, že porušili zákon, pôjdu ihneď do civilu.

Keď sme publikovali druhý text o tejto téme, najmä v policajnom prostredí sa šírili informácie, že Štefan je nesvojprávny, v úradných úkonoch ho zastupuje otec, že mal problémy s drogami, násilie na polícii si vymyslel, žiadna biela palica neexistuje a na Pribinovej sú kamery, takže aj videozáznam potvrdí, že si vymýšľa.

Nič z toho nie je pravda. Denníku N to povedal nielen Štefan, ale aj zdroj z polície, s ktorým sme podrobne hovorili o celej kauze.

Štefan je slobodný, vysokoškolsky vzdelaný, niekoľko rokov bol v zahraničí, kde okrem iného pracoval v univerzitnom laboratóriu. Do Košíc sa vrátil pred dvoma rokmi a ukázal nám aj dva mesiace starý čistý register trestov.

Prosil ich, aby ho nebili po hlave, lebo je epileptik 

Keď Štefana okolo pol štvrtej na námestí policajti nakladali do auta, vzpieral sa. Bál sa pomsty. Na policajtov z iného košického obvodného oddelenia v minulosti viackrát podal podnet na inšpekciu. Tvrdí, že už ho aj varovali, že na to raz doplatí.

Keďže nespolupracoval, policajti ho spútaného vliekli takým spôsobom, že sa mu vyzuli topánky a sčasti stiahli nohavice. V takom stave ho potom celý čas vypočúvali na Pribinovej.

Štefan v rozhovore opisuje aj okolnosti, ktoré sme v jeho pôvodnej výpovedi, respektíve v uznesení vyšetrovateľa nenašli.

V miestnosti, kde ho na Pribinovej vypočúvali – presnejšie kde ho bili a sexuálne zneužili, boli štyria, maximálne piati policajti vrátane jednej ženy. Aktívni v násilí vraj boli dvaja až traja. „Tá veľká stopa na chrbte vznikla určite na Pribinovej. Ale neviem, kto ma kopol, ležal som na zemi a na bruchu,“ hovorí o zranení, ktoré dokumentuje aj fotkou.

„Ešte som im povedal: Prosím vás, len ma nebite po hlave, lebo mám silnú epilepsiu. Potetovaný policajt odvrkol, že to im hovorí každý zadržaný; ideme vyskúšať, či je to pravda,“ pokračuje Štefan. A potom mu policajt s tou palicou, s ktorou ho neskôr sexuálne zneužili, niekoľkokrát silne udrel po hlave.

Večer okolo pol ôsmej – predtým sa na Pribinovej vymenili služobné zmeny – Štefana prepustili. Skôr než odišiel, stala sa neobvyklá vec. Na stôl mu vyložili jeho osobné veci, kľúče, doklady, mikinu. Na to istom stole bola aj tá biela palica. Štefan ju prikryl mikinou a nebadane zobral aj s ostatnými osobnými vecami. Chcel ju ako dôkaz.

Všetko vyniesol do vstupnej miestnosti (čakárne) na Pribinovej, kde vyše dve a pol hodiny čakali jeho rodičia, ktorí mu pred piatou priniesli lieky na epilepsiu. Odmietali odísť, kým neuvidia syna a kým sa nedozvedia, prečo ho zadržali. „Policajtom, ktorí nás posielali domov, som vravela, že tu budeme hoci aj celú noc, kým syna neprepustia,“ hovorí Štefanova mama.

Zjavne rozrušený Štefan sa priamo v policajnej čakárni pred rodičmi vyzliekol do trenírok, aby videli, ako ho policajti vypočúvali. „Čo som komu urobil, že ma museli takto dobiť? A toto mi strčili do zadku,“ citovala jeho slová mama. Keď ich vyslovoval, plakal a stiahol mikinu z bielej palice.

„To bola hrôza, ako syn vyzeral. Videl ho aj policajt spoza okienka na vrátnici, sám povedal, že treba volať sanitku. A zavolal ju,“ dopĺňa Štefanova mama. Policajt na „vrátnici“ je jediný z Pribinovej, o ktorom ona aj jej syn hovoria pozitívne.

Štefan už bol rozhodnutý, že pôjde na kriminálku alebo policajnú inšpekciu a podá trestné oznámenie za brutalitu, čo skúsil na vlastnej koži. A k svojej výpovedi plánoval priložiť aj bielu palicu.

Policajt z vrátnice mu však vysvetlil, že z obvodného oddelenia nemôže odniesť nič iné okrem svojich osobných vecí. Ale sľúbil, že on tú palicu odovzdá inšpekčnej službe. Následne ju Štefanova mama odfotila – položenú na zelenej stoličke vo vstupnom priestore na Pribinovej. Aby mali aspoň fotografiu.

Policajt z vrátnice ten sľub dodržal. Biela palica je podľa dôveryhodného zdroja Denníka N súčasťou vyšetrovacieho spisu na inšpekcii.

Dodatočne si uvedomila, aký nezmysel povedal policajt  

Sanitka odviezla Štefana do nemocnice na Rastislavovej ulici. Na centrálnom príjme opisoval, aké zranenia utrpel. Spomenul aj palicu v konečníku. „Na základe toho ma poslali na rôzne vyšetrenia a aj na kolonoskopiu. Do polnoci sme tam boli, kým som prešiel cez všetky určené oddelenia.“

Kolonoskopiu mu lekári robili až dvakrát, aby sa presvedčili, či nedošlo k vnútornému poraneniu. Našťastie nie. Lekár podľa Štefana konštatoval iba podráždenie konečníka.

Jedna zo snímok zobrazuje natrhnutý ušný bubienok, preto Štefan na jedno ucho horšie počuje. Na kontrolu sluchu a zraku bol v inej košickej nemocnici, keďže na Rastislavovej 11. júna večer nestihol absolvovať všetky vyšetrenia. Musel sa ešte vrátiť na Pribinovu a podať trestné oznámenie.

Od pol ôsmej, keď Štefana z polície pustili, až do príchodu domov o druhej po polnoci ho sprevádzali rodičia. Kým ho čakali na Pribinovej, párkrát sa pri nich pristavili policajti, ktorí vychádzali z miestnosti, kde zadržiavali ich syna.

„Raz vyšli dvaja, jeden z nich bol potetovaný. Ten druhý sa mňa a manžela opýtal, či sme rodičia Štefana. A potom pokračoval: ‚To čo máte za syna? Do zadku si pchá palicu? Veď sám sebe ubližuje!‘ Ostala som zarazená, nevedela som, ako na to odpovedať,“ opisuje Štefanova mama.

Až dodatočne, keď už sa mohli porozprávať so synom, si uvedomila, aký nezmysel ten policajt povedal. „Nechápem, ako by si mohol so spútanými rukami aj nohami niečo strkať do zadku. Alebo ako by sa tam vôbec dostal k nejakej palici.“

Štefanova mama sa o synovom zadržaní dozvedela z telefonátu od polície. Dobitý Štefan prosil policajtov, aby sa spojili s jeho rodičmi, že súrne potrebuje lieky na epilepsiu. „O pol piatej mi zavolal nejaký policajt. Najprv si overoval, či syn je epileptik. Potom povedal, že je na Pribinovej. Utekala som domov a spolu s manželom sme tam lieky priniesli pred piatou.“

Do expertízneho ústavu pošlú krv aj bielu palicu 

Štefan je nespokojný s vyšetrovaním jeho prípadu na inšpekcii. Vyvoláva v ňom pochybnosti napríklad aj to, prečo vyšetrovateľ nevypočul jeho rodičov ani po mesiaci.

„Sú to už starší ľudia, čím viac sa ich výsluch bude odďaľovať, tým menej si z toho dňa budú pamätať,“ hovorí Štefan pre Denník N.

Trápi ho aj to, že sa ešte neuskutočnila rekognícia, teda stotožnenie páchateľov násilia, ktoré zažil na Pribinovej ulici. Ako zdržiavanie vyšetrovania vníma aj neochotu poskytnúť im videozáznamy, ktoré sú súčasťou spisu, a aj nahliadnutie do celého spisu, o čo s právnikom viackrát žiadali.

„Nedôveru vo mne vzbudzuje aj viacnásobná výmena vyšetrovateľa. A aj to, že mi nechcú vrátiť mobil, ktorý mi poškodili policajti na Pribinovej. Na štyroch miestach akoby ho spálili taserom alebo paralyzérom vrátane hlavného tlačidla,“ dopĺňa Štefan.

Rekognícia je podľa policajného zdroja Denníka N významný prvok v procese vyšetrovania, vyšetrovateľovi musí v prvom rade záležať na tom, aby sa vykonala správne, lebo tento úkon je neopakovateľný. A chce ho urobiť s reálnymi ľuďmi, nie s fotkami.

Potrebuje identifikovať policajtov zodpovedných za jednotlivé zranenia Štefana – musia skúmať, ktoré mohol utrpieť na Pribinovej, prípadne aj v aute pri prevoze (ten zabezpečovali policajti z iného útvaru, z Pohotovostnej motorizovanej jednotky) alebo aj pri páde zo schodov v budove Košického samosprávneho kraja (KSK) – k nim nájsť asi piatich vizuálne podobných ľudí a až potom je možné zavolať Štefana na rekogníciu.

Podľa informácií Denníka N by sa tak malo udiať v najbližších týždňoch.

„Deväťdesiat percent zranení som utrpel na Pribinovej, zvyšok v aute pri prevoze a aj pri surovom nakladaní a vykladaní z auta,“ odhaduje Štefan.

Paralelne s prípravou rekognície vyšetrovateľ rieši aj iné nevyhnutné súvislosti. Do Kriminalistického a expertízneho ústavu pošle vzorky krvi, ktorú našli vo vypočúvacej miestnosti na Pribinovej, a takisto aj bielu palicu. Je otázne, či sa na nej nájdu nejaké stopy po údajnom sexuálnom násilí, keďže policajti mali dostatok času dôkladne ich zotrieť.

Podľa nášho zdroja je na vyšetrovateľovi, akú taktiku a postupnosť krokov zvolí, kedy Štefanovi umožní prístup k spisu, kedy mu vráti mobil alebo kedy vypočuje jeho rodičov. Mimochodom, pozvánku na výsluch dostali počas prípravy tohto textu a na inšpekcii vypovedali dnes (v pondelok 15. 7.).

Výmena vyšetrovateľa podľa informácií Denníka N nebola žiadna.

Keď na inšpekcii vypovedal deň po svojom zadržaní, bol v kontakte len so službukonajúcim vyšetrovateľom. Vzápätí prípad pridelili inému, ktorý ho vyšetruje dodnes. A keď sa o dva týždne neskôr trestné stíhanie vo veci rozšírilo aj o sexuálne násilie, pod uznesením bol síce podpísaný ďalší (tretí) vyšetrovateľ, ale išlo len o bežnú čiastkovú výpomoc kolegovi, ktorý bol práve zaneprázdnený niečím iným.

Súčasťou spisu sú podľa informácií Denníka N aj viaceré videozáznamy: napríklad ten, ktorý zachytáva zadržanie Štefana v budove KSK (ale nie je na ňom jeho pád zo schodov), na ďalšom spred budovy KSK vidieť, ako ho nakladajú do auta, ďalší je spred policajnej budovy na Pribinovej a potom vnútri na policajnom oddelení.

Interiér na Pribinovej sníma viacero kamier vrátane tej v miestnosti, kde sú za mrežami zadržané osoby. Ale vo vedľajšej (prepojenej) miestnosti, kde sa konajú výsluchy týchto osôb, tam kamera nie je.

Preto aj súčasťou Štefanovho spisu je videozáznam, ktorý nepokrýva celý čas jeho takmer štvorhodinového pobytu na Pribinovej. Zhruba trojhodinový záznam, keď už bol za mrežami, je súčasťou spisu, ale prvá necelá hodina, počas ktorej bol vypočúvaný vo vedľajšej miestnosti, kde vraj došlo k ublíženiu na zdraví a aj k sexuálnemu násiliu, ten v spise chýba. Pretože neexistuje.

Denník N sa pokúšal zistiť, ako sa tá palica z umelej hmoty vôbec na políciu dostala a načo ju tam mali. Zdroj z polície hovorí, že to by zaujímalo aj jeho, že tomu nerozumie. Polovážne dodáva, že asi tam predtým vypočúvali mažoretku.

Vyhýbavé odpovede o kamerách na polícii  

Obvodné oddelenie na Pribinovej sa už pred štyrmi rokmi prezentovalo mimoriadnou brutalitou voči zadržanej osobe. Vtedy na to doplatil 23-ročný Jakub. Bol v skupine mladých ľudí, ktorá v neďalekom parku rušila nočný pokoj. On vraj verbálne aj fyzicky zaútočil na jedného z policajtov. Tvrdil, že ho vyprovokoval neadekvátny postup polície voči jeho kamarátke.

Z „výsluchu“ na Pribinovej odchádzal s dvojnásobne prasknutou lebkou na operáciu do nemocnice. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil policajta Vladimíra U. zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z ublíženia na zdraví.

Vladimír U. stále trvá na tom, že je nevinný; aj jeho nadriadený vyhodnotil použitie donucovacích prostriedkov ako oprávnené. Ale Mestský súd v Košiciach ho v januári tohto roku poslal na štyri roky do väzenia. Rozsudok nie je právoplatný, Vladimír U. sa odvolal.

Denník N sa ministerstva vnútra pýtal, či kamery na Pribinovej pribudli ako dôsledok incidentu spred štyroch rokov. Ale predovšetkým – akú logiku má namontovať kameru do miestnosti, kde sú zadržané osoby za mrežami, a zároveň vedľajšiu miestnosť, kde sú zadržané osoby vypočúvané, nechať bez kamier. Je to bežné riešenie na obvodných oddeleniach polície?

Tlačový odbor kancelárie ministra vnútra nás s otázkami odkázal na košickú krajskú policajnú hovorkyňu Lenku Ivanovú. Tá nevedela potvrdiť ani vyvrátiť, či inštalácia kamier na Pribinovej súvisí s prípadom z roku 2020. Len všeobecne uviedla, že „sú inštalované podľa požiadaviek príslušných riaditeľov alebo veliteľov konkrétnych objektov“.

K zadržaným osobám, ktoré sú v zamrežovaných priestoroch, dodala, že „sú monitorované predovšetkým z dôvodu ochrany ich života a zdravia, aby nedošlo k ich sebapoškodzovaniu, ale zároveň aby nedošlo k poškodzovaniu budov a objektov Ministerstva vnútra SR“.

Odpoveď na otázku, prečo nie je kamera aj vo výsluchovej miestnosti, kde aj v minulosti došlo k policajnému násiliu, sme sa nedozvedeli. „To, či ďalšie potrebné procesné úkony s touto osobou budú alebo nebudú monitorované (mimo obzvlášť zraniteľných osôb), je na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní,“ uviedla všeobecne hovorkyňa.

V zaslanom stanovisku sa ministerstvo vyhlo aj otázke, v čom je pohľad rezortu vnútra alebo polície odlišný oproti laickému, podľa ktorého aj keby vo výsluchovej miestnosti bola kamera, tak si policajti nedovolia postupovať nezákonne alebo by bol z videozáznamu jasný páchateľ alebo by bolo zrejmé, že poškodený si údajné násilie na ňom vymyslel.

Pád dole schodmi v sídle kraja 

Štefan bol pôvodne v sídle košickej župy na Námestí Maratónu mieru 11. júna, teda v deň policajného útoku, podať sťažnosť na postup úradníkov voči nemu – týkal sa pracovných pozícií, o ktoré sa pred časom zaujímal. V budove vznikol spor, ktorý každý opisuje inak.

Kraj v tlačovej správe píše, že „muž zamestnancom agresívne nadával a napriek opakovaným výzvam odmietal opustiť priestory úradu, na čo zamestnanci privolali políciu“. Štefan sa podľa župy napokon hodil o zem a sám sa skotúľal po schodoch, čím si spôsobil značné zranenia. „Úrad KSK poskytol polícii aj dostupný videozáznam z bezpečnostnej kamery,“ uvádza tlačová správa.

Na otázku, či na videozázname, ktorý kraj poskytol polícii, vidieť aj to, ako sa Štefan sám hodil na zem a skotúľal dole schodmi, hovorkyňa kraja Katarína Strojná neodpovedala. Nereagovala ani na otázky, či ten záznam môžeme vidieť a na základe čoho píšu, že Štefan „si spôsobil značné zranenia“.

Strojná iba spresnila, že v tom čase tam nebola žiadna SBS a človek, ktorý ležiaceho Štefana držal pod schodmi do príchodu polície, bol zamestnanec KSK, vedúci jedného z oddelení.

Štefan vo výpovedi pred vyšetrovateľom pád dole schodmi opísal tak, že ho „esbéeskár zvalil zo schodov“. Muž nemal uniformu, ale on ho tak vnímal podľa mohutnej postavy.

„Ten pán ma vytláčal svojím telom tak, že išiel proti mne; neviem, či ma sotil alebo vytlačil, ale určite som sa úmyselne nehodil dole schodmi. To by som ako ťažký epileptik nikdy neurobil,“ povedal Štefan. Tvrdí, že v živote nikoho fyzicky nenapadol a aj v budove KSK ruky na nikoho nedvihol.

Súčasťou vyšetrovania celého prípadu je aj podozrenie, že Štefan v sídle župy spáchal napríklad výtržnosť. Polícia (nie inšpekcia) to preveruje; vzhľadom na známe okolnosti by mu mohlo hroziť priestupkové konanie na okresnom úrade.