štvrtok

Sociológ Vašečka: Voľby neporazili oligarchiu, ale zabránili mafiánskemu štátu

Na Slovensku sa môže objaviť potreba jasne proeurópskej strany presne v momente, keď si uvedomíme, že naše ukotvenie na Západe bude ohrozené, myslí si sociológ Michal Vašečka.

Michal Vašečka (43) je slovenský sociológ, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Od čias prvej Dzurindovej vlády bude mať Slovensko po dlhých rokoch opäť pomerne širokú koalíciu zloženú z rozdielnych strán. Je to pre voličov nová skúsenosť?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to nie je nová skúsenosť, lebo sme mali vlády, kde bola ľavica aj pravica, a vládli spolu konzervatívne aj liberálne strany. No v skutočnosti je to nová skúsenosť, a to v tom, že prvýkrát vzniká vláda, ktorá ide naprieč tradičnému deleniu politickej scény na „my a oni“. Toto delenie trvá od čias Vladimíra Mečiara a Slovensko sa z neho nikdy nevedelo vymaniť. Považovalo sa dokonca za otázku morálnosti byť na jednej alebo druhej strane a svoj postoj nemeniť. V tomto je to veľmi nová skúsenosť a je to vidieť aj na tom, že sa vo vláde stretávajú ľudia, ktorí si len nedávno nevedeli prísť na meno. Stačí menovať pána Danka a pána Bugára.

V čom je teda rozdiel medzi touto vládou a prvou Dzurindovou vládou? Je to v tom, že i keď za Dzurindu išlo o širokú vládu, v skutočnosti tu bol ešte iný súper, teda Vladimír Mečiar?
V minulosti sa politika čítala veľmi čiernobielo. My a oni, dobrí a zlí. V rámci tejto logiky sa fungovalo počas celých 90. rokov a mnohí takto rozmýšľajú dodnes. No ukazuje sa, že ako sa mení Slovensko a ako sme vystavení úplne novým výzvam, všetky staré delenia padajú. To, čo delilo slovenskú politiku dlhé roky na opozičné tábory, sa stalo úplne irelevantným.

Čo majú strany novej vlády spoločné? Čo umožnilo, že sa mohol spojiť Smer s pravicou a Most-Híd so SNS?
Odpoveď na túto otázku má dve dimenzie. Prvou je snaha vytvoriť vládu, kde budú ľudia, ktorí sami seba deklarujú ako politikov zo štandardných strán, a v tomto zmysle majú k sebe dôveru, že sa bude postupovať štandardne pri riešení niektorých spoločenských problémov. Tá druhá dimenzia je, že ich spája výlučne ekonomický záujem. Osobne si myslím, že obe sú platné. Iba realita ukáže, ktorá z nich preváži. To si teraz povedať netrúfam.

Prekvapila vás reakcia časti verejnosti, napríklad spomedzi voličov Mosta-Híd a Siete, ktorí zloženie vlády vnímajú ako zradu?
Tá reakcia je pochopiteľná. Vláda so Smerom je pre veľa ľudí neprijateľná a v tomto sú jednoducho konzistentní. Koniec koncov, vymedzenie voči Smeru bolo hlavným prúdom opozičnej politiky v celom minulom volebnom období. Predstava, že by títo ľudia z večera na ráno akceptovali takúto vládu, je naivná. Ich reakcia sa dala očakávať. Preto nechápem, že Most-Híd a Sieť, teda strany, ktoré do toho išli, takúto reakciu nečakali. Usmievam sa najmä nad rýchlosťou vytvorenia tejto vlády.

Prečo?
Lebo politika je o marketingu. Keď chcem byť presvedčivý pre svojich voličov, tak v takejto situácii vyjednávam o vláde tri mesiace. Rokujem a hádam sa.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102296 z vás dostáva správy e-mailom