Denník N

Fotograf roky sledoval Kotlebu: Slovensko sa mi rozpadávalo pred objektívom

Foto – Ján Viazanička
Foto – Ján Viazanička

Máme smolu, ľudia Kotlebovi uverili, hovorí spoluautor fotografického projektu Premeny Slovenska Ján Viazanička.

Fotograf Ján Viazanička začal fotiť Mariana Kotlebu, jeho kumpánov a podporovateľov od roku 2009, keď ešte nikto netušil, že raz bude županom či poslancom parlamentu. Ako hovorí fotograf, Slovensko sa mu za tie roky rozpadávalo pred objektívom a dnes uvažuje, či tu vôbec zostať žiť.

V projekte Premeny Slovenska sa prvý raz objavila fotografia Kotlebovho transparentu na kopci Urpín s nápisom Stop zlodejom a parazitom! O čom je ten projekt?

Asi najpresnejšie ho charakterizoval kurátor výstavy Aurel Hrabušický: „Úsmevný dôvod na znepokojenie.“ Slovensko je krajina rozdielov. Odídete z Banskej Bystrice do Rimavskej Soboty a všetko vyzerá inak. Pre Francúza je to vzdialenosť, ktorú absolvuje každý deň cestou do práce.

Ako sa mení Slovensko? Čo ukázal projekt?

Nechcem veľmi použiť ten výraz, ale Slovensko je akoby absurdné. Dôkazom toho je aj Kotleba. Ľudia ho prvý raz zvolili údajne na protest, ale nezmenilo sa nič. Len sa to potichu zhoršuje. Krajina sa postupne rozpadáva. Pozorovať to cez objektív sa mi zdá zaujímavé.

Kedy ste začali vnímať kotlebovcov?

Začal som ich vnímať oveľa skôr, ako som si to uvedomil naplno. Myslím si, že tak od strednej školy. Bolo to tu veľmi radikálne. Desať holohlavých chlapov vbehlo do baru a rozbili ho. Bolo im jedno, či sú tam ženy alebo muži. Vnímal som najmä rastúcu radikálnosť.

A konkrétne Kotlebu?

Keď prvý raz kandidoval a objavil sa ten transparent na Urpíne. Totálne absurdná situácia. Na Urpíne, ktorý je dominantou Banskej Bystrice, vznikla zrazu veľká oplotená diera. Transparent strážili vyholení chlapci v bomberoch a spávali tam. Prvý raz som pocítil strach. Fotil som ho len z diaľky a povedal som si, že toto je zle. Zdalo sa mi to ako riadne psycho.

Mali ste strach?

Vedel som, aké sú to indivíduá a čo majú za sebou. Zažil som bitku v jednej krčme. Nabehli tam vyholení a zrazu vedľa mňa stál človek a krv mu tiekla z hrdla. Teraz už ľudia zabudli, lebo Kotleba sa prezentuje so zeleným srdiečkom a v zelenej mikine, vyzerá ako ekológ amatér. Keby sme sedeli vedľa seba, nie je medzi nami žiadny viditeľný rozdiel. Až na názory. Keď kandidoval na župana, napadlo mi, že pre fotografiu by mohla byť zaujímavá noc s ním. Potom som si povedal, že to vôbec nie je dobrý nápad.

Prečo? Ten nápad vôbec nebol zlý.

Keď idete fotiť Fica, tak nemáte žiadny pocit. V prípade Kotlebu s jeho minulosťou si vôbec nemôžete byť istý, či vám niekto neublíži. Možno on nie, ale má na to ľudí. Jedného z jeho ochrankárov som poznal. Vedel som, že je to zlý človek. Extrémna konfrontácia ma nepriťahuje. Skôr také momenty ako napríklad Kotleba so županskou reťazou, s výrazom ja som tu kráľ, alebo otočená fotografia prezidenta na jeho tlačovej besede. V súvislostiach to vypovedá dosť.

Koľko ste nazbierali Kotlebových fotografií?

Sú ich stovky, ale dalo by sa vybrať nejakých dvadsať, tridsať.

Mysleli ste si pred rokmi, že sa z Kotlebu stane fenomén?

Nie. Nemyslel som si to ani deň pred voľbami. Politici ho ignorovali. Správali sa ako malé deti. Zakryli si oči a tvárili sa, ako keby neexistoval. Pred voľbami vznikla na internete panika: „Kotleba sa dostane do parlamentu.“  Myslel som si, že je to blbosť. Veril som, že ľudia pochopili nezmysel protestného hlasu, ktorý mu dali pred tým. Máme smolu, nepochopili.

Ako ste vnímali jeho obdobie na župe?

Keď človek dostane vši, je to zlé, ale kúpi si šampón a dá sa s tým bojovať. Ale ani ja nie som žiadny aktivista, možno sme vinní viacerí.

Potom sa objavil na bilbordoch ako kandidát do parlamentu. Čo ste si povedali?

Vnímal som to, ale snažil som sa ho nevidieť. Ešte večer pred voľbami som si myslel, že podstatné témy ako učitelia, zdravotníci ho prevalcujú. Pomyslel som si, že by bolo brutálne, keby sa dostal nad tri percentá a získal peniaze. Ani som ho veľmi nefotil. Považoval som to za zabudnutú epizódu. Ľudia asi podcenili alebo neodhalili účelovú prvoplánovú Kotlebovu zmenu zo dňa na deň.

Myslíte si, že ľudia zabudli na jeho pochody s fakľami v uniformách podobných gardistickým? Pamätáte si to?

Osobne som to nezažil, ale registroval som to z fotografií a z televízie.

Ako to na vás pôsobilo? Nebezpečné, smiešne…?

Najprv trochu smiešne, ale uvedomil som si, že sa niečo deje. Pôsobili ako armáda, niečo organizované.

Keď ste sa pozerali cez objektív na Kotlebu a jeho ľudí, menili sa nejako časom?

Jediná zmena je, že gardistickú uniformu vymenili za zelené tričká. Nefotil som to, ale videl som Mariana Kotlebu v kampani na bicykli so zeleným srdiečkom. Z vizuálu vojenského typu sa stal aktivista za Svetový deň bez áut. Z radikála sa cez deň stal mierumilovný ľudový človiečik.

Vníma nejako Kotleba objektív? Mení sa pred ním?

Myslím si, že už ani nie. Pamätám si, ako nejakej tetuške podával ruku. Až neskôr som si všimol, že sa na ňu nedíval. Vyzeralo to neúprimné. Kotleba je na verejnosti už asi konštantne vo svojej role sympatického človeka z ľudu.

Oslovilo vás niekedy niečo, čo rozprával? Utkvelo vám niečo v pamäti?

Krompáče, lopaty. Na prvé počutie to možno znie pre niekoho dobre, ale sú to absurdity. Takých vecí je veľa.

Kotleba je súčasťou projektu Premeny Slovenska, alebo skôr jeho vedľajším produktom?

Presne. Vedľajší produkt projektu a systému.

Čo si myslíte o ich „marketingu“ v porovnaní s inými politickými stranami?

Ako výtvarníka ma zaujíma grafický dizajn, firemné a politické logá. Napríklad prvé logo strany Sieť, uf. Rozmýšľal som nad tým, či si naozaj myslia, že ľudia sú hlúpi a toto funguje. Kotleba? Celé zle. Používa najprimitívnejšie stratégie. Celé zle, ale asi to funguje… Dizajn je zlý. Vyzerá, akoby ho vyrobil niekto doma. Ich výstupy sú úplne tragické, ale možno to robia naschvál, aby vyzerali ľudovo. Pokazený stierač na ich aute cez Kotlebovu tvár… Ľudia sa identifikujú s ním – je taký ako my, povedia si.

Robíte Premeny Slovenska, Kotleba je teraz v parlamente. Ako sa pre vás menilo Slovensko?

Zmenilo sa tak, že už nechápeš. Večer si zapneš správy a počuješ politika, ktorý hovoril, že nikdy s tou alebo inou stranou, a zrazu si podávajú si ruky. Nikdy som nechcel odísť z tejto krajiny, ale stále viac rozmýšľam, či to tu má zmysel. A môže to byť ešte horšie. Kotleba začal Rómami, pridal systém, utečencov, naposledy umelcov – kto bude ďalší? Desí ma, že už dvestotisíc ľudí Kotlebovi uverilo. Keď každý z nich nahovorí štyroch, môže ich byť takmer milión.

viazanicka janJán Viazanička

sa narodil v roku 1983 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, katedru fotografie a nových médií. Pracoval pre agentúru SITA a momentálne je na voľnej nohe. Je spoluautorom (s Borisom Némethom) pokračujúceho projektu Premeny Slovenska. Vydali dve knihy a fotografie vystavovali po Slovensku – od Slovenskej národnej galérie cez Stredoslovenskú galériu až po Humenné. V máji bude prezentovať nové fotografie z projektu na Levických dňoch fotografie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie