Dominika Chrastová
Matúš Zdút
Sobotňajší 14. ročník Dúhového Pridu Bratislava sa uskutoční v čase, keď premiér reční o potrebe hrádze proti „progresívnym a liberálnym ideológiám“, keď ministerka kultúry hovorí, že „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná“ a podpredseda parlamentu Andrej Danko avizuje, že vláda zastaví filmy, ktoré propagujú LGBTI+ témy.
Organizátori tento rok zvolili heslo „Aj kvír kultúra je slovenská kultúra“ a na podujatie pozývajú všetkých, „ktorí chcú spoznať a osláviť kultúru v jej plnej rozmanitosti“.
NAKA dnes uviedla, že odhalila skupinu, ktorá plánovala teroristický útok na Dúhovom Pride. Festival sa tak uskutoční za pomerne prísnych bezpečnostných opatrení, pre účastníkov však budú platiť v podstate rovnaké pravidlá ako minulý rok.
Tohtoročný Pride navyše poznačí nedávno schválený lex atentát, ktorý upravuje pravidlá pre verejné zhromaždenia.
Aké budú bezpečnostné opatrenia?
NAKA dnes oznámila, že odhalila skupinu, ktorá plánovala teroristický útok na Dúhovom Pride. V rámci medzinárodnej spolupráce vraj vykonali zásahy v rôznych európskych krajinách vrátane Slovenska a podozrivých zadržali.
Skupina vytvorila podľa polície na rôznych internetových platformách kanály a četovacie skupiny, kde komunikovali ľudia z celej Európy, USA a Ruska. „Tieto kanály slúžili na šírenie neonacistickej symboliky, nenávistných prejavov a podnecovanie k násiliu alebo teroristickým útokom. Cieľom útokov mali byť najmä príslušníci rôznych menšín, ako sú moslimovia, židia, migranti alebo osoby z LGBTI+ komunity,“ uviedol policajný hovorca.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok už začiatkom júna informoval, že rezort zachytil správu o potenciálnom útoku alebo hrozbe na podujatí Dúhový Pride Bratislava.
Už minuloročný festival sa konal za sprísnených bezpečnostných podmienok, pretože šlo o prvý ročník od teroristického útoku v Teplárni. Odvtedy prešiel rok, bezpečnostná situácia sa však nezlepšila. Zatiaľ čo po atentáte na premiéra Roberta Fica sú lepšie strážené všetky verejné podujatia, tie s kvír témou si vyžadujú ešte prísnejšie opatrenia.
Bezpečnostné opatrenia budú podľa mestskej polície nastavené „pomerne prísne, ale tak, aby sme neobmedzovali účastníkov a účastníčky festivalu“.
Na Námestie slobody sa v sobotu dostanete cez tri vstupy: od Žilinskej ulice, od Mýtnej a od Námestia 1. mája. Účastníkov bude pri vstupe kontrolovať bezpečnostná služba. Plastové fľaše s vodou sú povolené, na vstupe vás však môžu vyzvať, aby ste si z fľaše odpili. Vstup na námestie nie je povolený so sklenenými fľašami. V areáli bude cisterna, z ktorej sa bude dať bezplatne načapovať pitná voda, ako aj stánky s jedlom a nápojmi.
Zakázané sú nože, zbrane, kovové tyče a iné nebezpečné predmety, zábavná pyrotechnika, petardy, dymovnice, svetlice a slzný plyn. Vlajky a transparenty sú podľa organizátorov vítané, no nesmú byť na kovových tyčiach, byť vyššie ako 2,5 metra nad zemou a nemali by predstavovať riziko pre ostatných. Plné znenie odporúčaní pre bezpečný festival je na webovej stránke duhovypride.sk.
Súčasťou festivalu bude aj pochod mestom. Vlani bola trasa utajovaná a účastníci festivalu sa o jeho začiatku dozvedeli až zhruba polhodinu dopredu. Rovnako to bude aj túto sobotu.
„Presný čas sprievodu z bezpečnostných dôvodov nezverejňujeme. Aby ste nič nezmeškali, odporúčame prísť na začiatok podujatia,“ upozorňuje organizačný tím. Festival dopredu nezverejňuje ani časový rozpis interpretov či rečníkov. Kto bude hrať v ktorom programovom bloku, sa účastníci dozvedia až v sobotu.
Vlani počas festivalu prišlo k Námestiu slobody niekoľko desiatok ľudí so slovenskými vlajkami, pričom niektorí mali oblečené zelené tričká Kotlebovej ĽSNS. Zostali však pod dohľadom polície, oddelení od Pridu. To sa môže zopakovať aj tento rok.
„Evidujeme určité skupiny ľudí, pochádzajúce z niektorých politických strán a hnutí, ktoré plánujú vyjadriť svoje nesúhlasné postoje s ľuďmi z kvír komunity,“ vysvetľuje mestská polícia. Zároveň však uisťuje, že „festivalu samotného a ani jeho účastníkov by sa to dotknúť nemalo.“
Polícia posilní výkon v uliciach aj v kamerovom stredisku. „Takéto skupiny vieme monitorovať a zabrániť ich kontaktu s účastníkmi festivalu,“ vraví hovorca mestskej polície Peter Borko. Ako dodáva, polícia robí všetko pre to, aby si ľudia mohli vychutnať festivalovú atmosféru bez obáv o vlastnú bezpečnosť aj bez ohľadu na to, či sa budú nachádzať v stráženom areáli, alebo v uliciach hlavného mesta.
Posilnené budú nielen hliadky v Starom Meste, kde sa festival koná, ale vo všetkých mestských častiach. „Prítomní budú aj kolegovia z Útvaru zásahovej jednotky a kynológie spolu s poriadkovými psami, ktorí majú za sebou každoročne niekoľko desiatok kritických športových alebo politických podujatí, demonštrácií alebo pochodov,“ dodáva Borko.
Ľudia by podľa neho v prípade obáv z toho, že môže dôjsť k protiprávnemu konaniu, nemali váhať kontaktovať mestskú políciu na linke 159.
Bezpečnostné opatrenia plánuje v sobotu aj Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave. Vo vybraných uliciach Starého Mesta bude v sobotu zvýšený počet dopravných policajtov, ktorí dohliadnu na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Lex atentát ovplyvní trasu pochodu
Dúhový Pride Bratislava sa koná niekoľko týždňov po schválení lex atentát, ktorý umožňuje samosprávam zakázať verejné zhromaždenie, ak hrozí, že príde k stretu dvoch protichodných podujatí.
V deň Dúhového Pridu sa na Jakubovom námestí koná aj akcia Hrdí na rodinu, necelé dva kilometre od Námestia slobody, kde sa uskutoční Pride. Aliancia za rodinu tieto pochody organizuje už tradične v deň podujatia Pride, no zdôrazňuje, že im nejde o protest ani nenávisť.
„Aktuálne mestská časť nedisponuje relevantnými informáciami ani dôkazmi, ktoré by odôvodňovali zákaz nejakého zhromaždenia, keďže sa majú konať na iných lokalitách,“ uviedla hovorkyňa Starého Mesta Veronika Gubková.
Lex atentát však ovplyvní trasu plánovaného pochodu, pretože zakazuje zhromaždenia v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má stále sídlo prezident Slovenskej republiky, a od objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky.
Vlaňajší pochod viedol od Námestia slobody popri úrade vlády cez Banskobystrickú ulicu a Hodžovo námestie popred Prezidentský palác. Táto trasa po schválení lex atentát už nie je možná.
„Trasa sprievodu Dúhový Pride Bratislava 2024 bola po dohode na stretnutí so zvolávateľom upravená tak, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona o zhromažďovacom práve,“ hovorí Staré Mesto.
Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov od spomínaných objektov sa vzťahuje aj na dve trávnaté plochy na Námestí slobody, ktoré sú najbližšie k úradu vlády. Hovorca Dúhového Pridu Bratislava Martin Macko hovorí, že festival naplánovali tak, aby sa ľudia v tejto časti námestia nezdržiavali.
„My tam ako organizátor verejného zhromaždenia nemôžeme mať svoje aktivity a nemal by tam byť chodiť nikto, kto dáva najavo, že je súčasťou nášho podujatia. Je to absurdná situácia, ale dohoda je taká, že budeme rešpektovať tú právnu úpravu,“ vysvetľuje.
Aj kvír kultúra je slovenská kultúra
Heslo predošlého ročníka Dúhového Pridu Bratislava znelo „hrdí a nezničiteľní“, čím organizačný tím reagoval na teroristický útok pred Teplárňou z októbra 2022. Odkaz symbolicky dopĺňala vlajka zo špeciálneho materiálu twaron, ktorá bola nepriestrelná, ohňovzdorná a odolná aj proti prerezaniu.
Tento rok si na Námestí slobody opäť pripomenú pamiatku Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča minútou ticha. „Na tých, ktorých sme stratili, nezabudneme,“ vyjadrila sa riaditeľka bratislavského podujatia Pride Jana Mičeková pre Denník N. „Stále sme hrdí a nezničiteľní, štrnásty ročník sa však sústredí na tému slovenskej kultúry,“ dodáva.
Myšlienkou „aj kvír kultúra je slovenská kultúra“ odkazujú podľa jej slov na fakt, že LGBTI+ ľudia na Slovensku odjakživa žili, odjakživa tvorili a zachytávali svoje životné príbehy v najrôznejších umeleckých podobách. „Spájajú ich s touto krajinou ich korene, pôvod a pôsobenie,“ hovorí Mičeková. „Ich diela sú tak rovnako slovenské ako ktorékoľvek iné. Aj kvír ľudia teda patria do slovenskej kultúry a majú v nej svoje nenahraditeľné miesto.“
Podľa organizačného tímu je slovenská kultúra takisto odrazom našej spoločnosti. Zahŕňa rôzne regióny, tradície, etniká, identity a má byť otvorená, inkluzívna a pre všetkých bez rozdielu.
Alexandra Tamásová, kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia v Slovenskej národnej galérii, k heslu tohtoročného podujatia Pride dopĺňa, že dnes možno verejnosť vníma kvír kultúru viac ako nejaký špecifický „žáner“ s vlastnou rozpoznateľnou estetikou a témami. „No faktom je, že ‚kvír‘ ľudia, povedané dnešným slovníkom, vždy spolutvorili umenie a kultúru, aj keď možno téma identity nebola explicitne prítomná v ich tvorbe alebo ju museli dokonca tajiť.“
Podľa Tamásovej kvír ľudia teda tvorili kultúru aj v čase, keď samotný pojem „kvír“ ešte ani neexistoval. „Takisto si treba uvedomiť, že predstavy o identite a pojmy, ktorými o nej hovoríme, sa menia. Takže byť kvír osobou znamenalo pred päťdesiatimi, sto či tristo rokmi niečo iné než dnes. Aj preto vzniká mylný dojem, že kvír kultúra je niečo ‚nové‘.“
Ako kurátorka umenia dodáva, rodová či sexuálna identita ľudí, samozrejme, nie je jediným rámcom, ktorým by sme mali akékoľvek umelecké dielo hodnotiť. „Spolu s inými faktormi typu sociálne či rodinné zázemie autorstva, prípadne dobová politická situácia však významne dopĺňa a obohacuje možnosti interpretácie diela a pomáha nám lepšie mu porozumieť.“ Kvír optika je podľa nej takisto dôležitá preto, lebo donedávna išlo o celkom prehliadanú až zneviditeľňovanú tému.
S tým súvisí aj potreba skúmať staršie umenie a spätne priznať kvír ľuďom kultúrny a historický význam. „Domácim príkladom je osobnosť Štefana Leonarda Kostelníčka. Za čias vojnového slovenského štátu bol významným, vyslovene mainstreamovým autorom – maliarom ornamentov, ktoré sa dodnes stotožňujú so slovenskou identitou. Monografickú publikáciu o jeho tvorbe v roku 2008 vydala Matica slovenská. Kostelníček bol zároveň gej a v medzivojnovom období dokonca ako jeden z prvých aktivistov bojoval za práva homosexuálov,“ uvádza Tamásová.
O existencii vyoutovaných LGBTI+ umelcov a umelkýň však podľa nej môžeme hovoriť iba posledných dvadsať rokov. „Možno s výnimkou Anny Daučíkovej. Hlbšie do histórie sa veci komplikujú, pretože je prakticky nemožné overiť zámery nežijúceho autora či autorky. Opäť jedinú známu výnimku tvorí Ladislav Mednyánszky, po ktorom sa zachovali rozsiahle denníky. Navyše nebolo by správne snažiť sa napasovať dnešné kategórie na svet dávnejšej minulosti.“
Tamásová takisto uznáva, že niekedy je pomerne ťažké zadefinovať, čo „kvír umenie“ znamená. „Nie každý z LGBTI+ ľudí svoju identitu rieši v tvorbe alebo vôbec stojí o to, aby bol takto zaraďovaný, za čím môžu byť obavy z prílišného redukovania tvorby na jednu tému. A naopak, niektorá tvorba ‚nekvír‘ autorov a autoriek sa rovnako dá čítať ako ‚kvír‘ pre jej obsah či vizuálne kvality a z týchto dôvodov sa s ňou môže kvír komunita stotožniť, ako sa stáva napríklad pri dielach popových ikon.“
Dúhový Pride Bratislava sa pri zostavovaní programu zameral vo veľkej miere práve na hudbu. „Tento rok tak budeme mať možnosť vidieť a počuť rôznorodé perspektívy a hlasy, ktoré obohacujú slovenskú kultúru, ako napríklad Karma, Jakub Pružinský, Tapcue, breathe the vapor, Nai Kavols, Sendreiovci, Erik Šulc, Noona či Fvck_Kvlt. Zatancuje aj Kiki House of Velvet,“ približuje riaditeľka podujatia Jana Mičeková.
O čo išlo v kauze Klarisiek?
Kiki House of Velvet, ktorý v sobotu vystúpi na Pride, je česko-slovenské ballroomové zoskupenie vedené Monikou Prikkelovou a Viktorom Bukovým. Predvádzajú tanečný štýl vogue, ktorý sa výraznejšie vyformoval v druhej polovici minulého storočia a stále doň prenikajú nové prvky napríklad z baletu, prehliadkových mól či pantomímy. „Vogue sa zrodil v subkultúre s názvom ballroom. Rada ho pomenovávam ako sebaprezentácia a jeho hlavným motívom je budovanie sebavedomia,“ približuje Prikkelová.
Ballroom, respektíve kultúra bálov, má svoje korene v newyorských štvrtiach Harlem a Bronx. „Vytvorili ju afroamerické a hispánske trans ženy ako odozvu na maškarné bály, kde pociťovali rasizmus. Postupne sa bály rozrástli o ďalších členov a o viac kategórií a dnes môžeme tieto eventy nájsť po celom svete,“ hovorí zakladateľka Kiki House of Velvet.
Ballroom podľa jej slov vytvára bezpečný priestor pre všetky menšiny, ktoré spája nespravodlivosť. „Väčšinová spoločnosť týchto ľudí neprijíma ‚takých, akí sú‘ na základe ich rasy, identity, sexuálnej orientácie, tvaru tela či z iných dôvodov. V ballroome však dostávajú priestor a oslavuje sa ich inakosť.“
Monika Prikkelová sa už niekoľko rokov podieľa na organizácii bálov na Slovensku, do ktorých každý rok pozýva svetovo uznávaných porotcov jednotlivých tanečných kategórií z celého sveta. Tento rok sa však u nás najznámejšia akcia tohto druhu Ball of Shame konať nebude.
Ide o čerstvé rozhodnutie, Prikkelová ho na sociálnych sieťach zdieľala v pondelok večer. Podujatie sa malo uskutočniť 21. septembra v bratislavskom kultúrnom priestore Kácečko. „Dôvod je ten, že sa necítime bezpečne,“ uvádza vo verejnom statuse. „Bojíme sa o fyzickú bezpečnosť, či sa niekto opäť nepokúsi byť samozvaným sudcom, ale čo nás veľmi trápi, je aj dezinformačný lynč.“ Ten sa spustil v apríli po evente Tepláreň Kiki Ball.
Bývalý poslanec Milan Krajniak z Kresťanskej únie vtedy vo facebookovom statuse s názvom „Pán Vallo, nemôžete to robiť niekde inde?“ uvádzal, že sa podujatie konalo „v kostole Klarisky“, a dodal: „Každé miesto má nejakú dôstojnosť, ktorú by sme mali rešpektovať.“
Klarisky boli pritom už v roku 1913 odsvätené a z oltárov sa odňali relikvie. Píše sa to aj na tabuli umiestnenej priamo na bočnom vchode historického objektu. V súčasnosti funguje ako koncertná sieň na rôznorodé kultúrno-spoločenské podujatia a nachádza sa v správe Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS).
„Tepláreň Kiki Ball sme naozaj najprv plánovali usporiadať v Klariskách. Oficiálnou žiadosťou sme zareagovali na otvorenú výzvu BKIS a odtiaľ nám potvrdili, že náš projekt schválili. Po obhliadke priestoru sme sa však rozhodli, že tam bál nezorganizujeme, lebo sme nechceli na seba zbytočne upozorňovať,“ vysvetľuje Prikkelová. Ďalším dôvodom boli kapacitné a produkčné problémy.
„Klarisky už vyše sto rokov nie sú kostolom, no nie každý to chápe. Nakoniec sme tam doobeda zorganizovali len dvojhodinový tanečný workshop, kde boli ľudia v teplákoch. Pán Krajniak našiel niekde na internete informáciu o našom bále, domyslel si, že ho organizujeme v Klariskách a že to je stále kostol. To, že on si to poplietol a verejne nás hanil, nám spôsobilo veľa nenávistných komentárov a nevyžiadaných článkov. My sme sa mu hneď aj ozvali, že má mylnú informáciu, ale nereagoval na naše správy,“ dopĺňa Prikkelová.
V zahraničí je podľa nej bežné, že sa bály organizujú v historických múzeách, v štátnej opere, vo filharmónii, v galériách či v katedrálach. „A bola som na týchto miestach v Berlíne, Paríži, Osle či v Štokholme osobne, preto to viem.“ Práve v Paríži bude mať vogue zastúpenie aj v kultúrnom programe letných olympijských hier. Tamojší tematický bál pripravuje Vinii Revlon, ktorý na jeseň takisto plánoval prísť ako porotca na slovenský Ball of Shame.
Vystúpenie Kiki House of Velvet ste však mohli vidieť aspoň na prvom dni tohtoročnej Pohody a rovnakú choreografiu predvedú aj na Dúhovom Pride Bratislava. „Chceme ukázať radosť, ktorú pociťujeme, keď ‚vogueujeme‘. Čaká nás aj krátky workshop, aby sme šťastie z pohybu takisto preniesli na ľudí v dave. Bude to jednoduché a zvládnuteľné pre všetkých,“ hovorí Prikkelová.
Záštitu prevzali komunálni politici
Záštitu nad programom Dúhového Pridu prevzali primátor Matúš Vallo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba a starosta Starého Mesta Matej Vagač.
„Stále tu pretrváva diskriminácia a nespravodlivosť voči LGBTIQ+ ľuďom a práve po viacerých udalostiach by sme si mali stále viac uvedomovať, že tolerancia voči inakosti, porozumenie a ľudskosť sú základnými princípmi modernej, silnej spoločnosti bez predsudkov a nenávisti, aby sa každý mohol cítiť bezpečne,“ vyhlásil Droba.
„Už je to niekoľko rokov, čo sú v našej spoločnosti LGBTI+ ľudia nástrojom v rukách tých, ktorí nemajú čo iné ponúknuť. Miesto toho, aby spoločnosť spájali a hľadali riešenia, rozdeľujú a strašia vymyslenými nezmyslami,“ vysvetľuje Vagač, prečo prevzal záštitu. Bratislava a Staré Mesto si podľa starostu zaslúžia byť miestami, kde sa cítia bezpečne všetci bez rozdielu rasy, rodu, pohlavia a orientácie.
„Záštitu akcii Dúhový Pride som bez dlhšieho uvažovania udelil práve preto, že nás skutočne spája jedine rešpekt, vzájomné porozumenie a láska. To sú kľúčové hodnoty aj našej mestskej časti a ďakujem organizátorom za to, že na ne každoročne obracajú pozornosť celej spoločnosti. Na našom miestnom úrade sme sa symbolicky pridali aj vyvesením dúhovej vlajky,“ povedal Vagač.
Organizátori festivalu Dúhový Pride podľa Valla už desaťročie vytvárajú priestor pre vzájomné rešpektovanie a kultúru. „Veľmi oceňujem aktivity, ktoré pre nás pripravili,“ povedal primátor.
Bratislava bola podľa primátora odjakživa rozmanitá a naďalej chce byť mestom, kde je rešpekt k ostatným samozrejmosťou. „Záleží mi na tom, aby sa všetky komunity vrátane LGBTI+ cítili v Bratislave ako doma a v bezpečí,“ dodal Vallo.
Magistrát hlavného mesta bude na pochode zastúpený viceprimátorkou Táňou Kratochvílovou, ktorá sa ho zúčastňuje každý rok.
Davu sa prihovorí aj diplomat Špaček
Na pódiu bratislavského podujatia Pride nevystúpi nikto z poslancov a poslankýň Národnej rady. Riaditeľka Jana Mičeková približuje, že podobne ako v predošlých rokoch dostanú priestor osobnosti kultúrnej obce a spomínaní zástupcovia samosprávy, ktorí nad podujatím prevzali záštitu. „Okrem nich sa účastníčkam a účastníkom prihovoria diplomat Metod Špaček, zástupcovia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí či zástupcovia Otvorenej kultúry.“
Mičeková osobne každoročne pozýva na Pride aj ombudsmana Róberta Dobrovodského. „Verejný ochranca práv chce pomáhať a pomáha každej komunite. Nie však aktivitami, ktoré by mohli byť vyložené ako účasť na ideologickom diskurze v spoločnosti,“ reagoval pre Denník N jeho hovorca Branislav Gigac. „Verejný ochranca práv chápe tieto a iné pochody ako naplnenie základného ústavného práva zhromažďovať sa a voľne vyjadrovať svoj názor. Toto právo, ktoré sa realizuje na tribúne, je ústavne vyhradené len občanom,“ vysvetľuje, prečo sa ombudsman nezúčastní ani podujatia Pride Bratislava, ani podujatia Hrdí na rodinu.
Čo sa týka iných podujatí, ombudsman sa koncom júna zúčastnil Inkoferencie 2024, na ktorej vystúpil ako rečník v diskusii s názvom „Ako sme sa posunuli v postavení LGBTI+ ľudí za 20 rokov členstva v Európskej únii“. Rovnako prišiel aj na slávnostné otvorenia Pride mesiaca na Slovensku, ktoré organizovala Iniciatíva Inakosť, a takisto prevzal v novembri minulého roka záštitu nad 17. ročníkom Filmového festivalu inakosti s podtitulom Inakosť spája.
„Róbert Dobrovodský sa ako verejný ochranca práv ozýva vždy, keď chce zákonodarná moc obmedziť práva LGBTI+ ľudí. Či už išlo o návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení, o návrh zákona o rodnom čísle alebo o vládnu novelu zákona o pobyte cudzincov,“ dodáva hovorca Gigac.
Afterparty v troch podnikoch
Podujatie na Námestí slobody sa oficiálne končí v sobotu o 22.00 h. Už hodinu predtým sa však začne afterparty, ktorá potrvá do nedeľného rána. Bude sa konať naraz v troch podnikoch, ktoré sa nachádzajú v obchodnom dome Prior na Kamennom námestí – Kácečku, Bohéme a Ostblocku.
Do všetkých troch priestorov platí jeden lístok, ktorý sa dá kúpiť v predpredaji alebo na mieste. Vstupy do týchto troch podnikov sa nachádzajú v priestore medzi severnou a južnou časťou komplexu Prior, ktoré spája lávka. Tento priestor bude počas afterparty uzatvorený zátarasami, aby doň mali prístup len ľudia s kúpeným lístkom.
Kontrolu účastníkov pri vstupe bude mať v réžii súkromná bezpečnostná služba, ktorá bude vybavená aj detektormi kovov. Na bezpečnosť v okolí uzavretého priestoru budú dohliadať policajné hliadky.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
