Svetový newsfilter: Trump naznačil, ako by vyzerala jeho zahraničná politika. Nevyzerá to pre nás dobre

Dobrý deň,

krátko po atentáte na Donalda Trumpa mnohí komentátori tvrdili, že o výsledku amerických volieb je rozhodnuté, ale dáta to zatiaľ nepotvrdzujú. Aj z prieskumov po streľbe na bývalého prezidenta vyplýva, že Spojené štáty čaká v novembri mimoriadne tesný prezidentský súboj.

Faktom je, že v kľúčových štátoch súčasný prezident Joe Biden zaostáva a Trump tak ostáva miernym favoritom. Uvedomujú si to aj lídri z celého sveta, ktorí sa pripravujú na jeho návrat do Bieleho domu.

Čo sa stalo: Obavy z Trumpa súvisia do veľkej miery s tým, že nikto nevie, ako by sa v pozícii staronového prezidenta správal. Pred pár dňami napríklad spochybnil, že by Američania v prípade čínskeho útoku bránili Taiwan. Podobne sa v minulosti vyjadril aj o spojencoch z NATO.

O ruskej vojne proti Ukrajine hovorí, že by ju vyriešil za 24 hodín. Nedodáva však, ako by to urobil. Rovnako nie je jasné, čo si myslí o izraelskej vojne v Pásme Gazy.

To, aká by bola Trumpova zahraničná politika, však jasne naznačil tento týždeň, a to výberom viceprezidentského kandidáta. Ide o senátora J. D. Vancea, ktorý patrí do najviac protiukrajinského krídla Republikánskej strany.

Čo si myslí: Vance sa radí medzi takzvaných izolacionistov, ktorí si myslia, že Spojené štáty by sa mali v prvom rade sústrediť samy na seba.

Už mesiace tvrdí, že je proti ďalšej pomoci Ukrajine a vyzýva Kyjiv k ústupkom Rusku, aby sa „čo najskôr skončila vojna“. Medzi európskymi diplomatmi sa otvorene hovorí, že jeho nominácia je katastrofou pre Ukrajinu aj pre celý kontinent.

Ak by sa Trump naozaj vrátil do Bieleho domu, oveľa väčšia zodpovednosť by bola na Nemecku, v súčasnosti druhom najdôležitejšom partnerovi Ukrajiny. Nemci v posledných rokoch zintenzívnili svoje výdavky na obranu, ale naďalej sú „len“ na úrovni dvoch percent HDP.

Diplomati z Berlína za zatvorenými dverami priznávajú, že pripraviť sa na Trumpovo druhé funkčné obdobie je prakticky nemožné. Očakávajú však ďalšie obchodné vojny aj vyostrenú rétoriku.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — J. D. Vance. Foto – TASR/AP

Čo teraz: V Európe si dobre uvedomujú, že pre Trumpa sú aj v diplomacii kľúčové medziľudské vzťahy. Zrejme aj preto sa stal novým generálnym sekretárom NATO bývalý holandský premiér Mark Rutte, ktorý s ním dobre vychádza.

Rétoriku voči Trumpovi medzitým zjemňujú aj niektorí jeho ostrí kritici. Medzi inými nový britský minister zahraničných vecí David Lammy, ktorý ho v minulosti označil za „neonacistického sociopata“. Dnes tvrdí, že by s exprezidentom vedel nájsť spoločnú reč.

Podobne sa vyjadruje aj šéf poľskej diplomacie, ktorý americkým médiám odkazuje, že Trump „nie je čiernobiely“. Na svoju stranu si ho chce získať aj tým, že Poľsko sa zaviazalo míňať na obranu až 5 percent HDP – viac ako USA.

Čítajte aj: Vyhlásil, že na Ukrajine mu nezáleží. Trumpov viceprezidentský kandidát môže byť pre Európu katastrofou

Severná Amerika: Kde sa stala chyba?

Ešte predtým, ako Donald Trump oznámil meno svojho viceprezidenta, prežil atentát. Republikánsky kandidát má zranené ucho, už je späť v kampani a veľká pozornosť sa venuje tomu, či zlyhali bezpečnostné zložky.

O čo ide: Trump má ako bývalý prezident a súčasný prezidentský kandidát mimoriadne vysokú úroveň ochrany. Pred pár týždňami ju navyše posilnili po tom, čo sa americké tajné služby dozvedeli o možnom iránskom pláne na atentát.

Aj tak nedokázali zabrániť 20-ročnému mužovi z Pensylvánie, aby na Trumpa vystrelil. Jeho pokus podľa dostupných informácií nijako nesúvisí s Iránom. Americkí vyšetrovatelia hovoria, že nevedia o žiadnych komplicoch útočníka – doma ani v zahraničí.

Napriek tomu, že muž, ktorý strieľal na Trumpa, podľa všetkého konal sám, podarilo sa mu obísť viaceré línie exprezidentovej ochrany. Zrejme najviac rezonuje otázka, ako je možné, že útočník bol na streche budovy, v ktorej boli príslušníci miestnej polície.

Táto budova bola od Trumpa vzdialená 130 metrov. Ochranka pritom pred podujatím túto budovu označila ako potenciálnu hrozbu a všimla si aj útočníka, no ten sa potom stratil v dave.

Čo na to Biden: Vedenie zložiek, ktoré zabezpečujú ochranu ústavných činiteľov, sa už zodpovedalo aj výborom kongresu. Vyšetrovanie nariadil aj prezident Joe Biden.

Jeho reakcia na atentát bola taká, ako si predstavujeme vo vyspelej liberálnej demokracii. Útok okamžite odsúdil, vyhlásil, že sa spolu s manželkou modlia za Trumpa, a svojmu protikandidátovi zavolal.

Telefonát bol vraj „krátky a zdvorilý“, no je veľmi dôležité, že sa odohral. Trump a Biden sú veľkí rivali, ktorí na seba navzájom útočia prakticky denne, no takto aspoň spoločne odsúdili násilie.

No musel sa ospravedlniť za svoj výrok, ktorý zaznel niekoľko dní pred atentátom. Vtedy Biden povedal, že je čas zamerať sa na Trumpa, a použil pri tom slovo bullseye, ktoré označuje stred terča pri hádzaní šípok alebo strieľaní z luku.

Čo bude ďalej: Biden však trvá na tom, že je potrebné zamerať sa na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Trumpov návrat do Bieleho domu. Takisto si stojí za tým, že on je ten, kto ho môže poraziť.

Obaja už pár dní po atentáte obnovili kampaň, hoci Biden ju čoskoro musel znovu prerušiť, pretože ochorel na covid. Trump zatiaľ na republikánskom zjazde, kde oficiálne získal nomináciu strany, zbieral chválu a potlesk od svojich kolegov.

Pokus o atentát mnohí analytici považujú za moment, ktorý bude mobilizovať voličov Trumpa. Bidenova úloha – poraziť ho – tak vyzerá čoraz ťažšia. O to viac, že v Demokratickej strane sa rozširuje okruh ľudí, ktorí chcú, aby odstúpil z kampane.

Verejne ho na to vyzval vplyvný kongresman Adam Schiff a v súkromí to podľa amerických médií urobil aj líder demokratov v senáte Chuck Schumer a bývalá predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi.

Čítajte aj: Snajperom vraj vo výhľade bránil strom. Kým FBI zisťuje detaily atentátu, Rusi o ňom šíria konšpirácie

Ázia: Napätie v Kašmíre

Propakistanskí militanti tento týždeň zabili v Kašmíre štyroch indických vojakov. Ide o ďalší prejav stupňujúceho sa násilia v regióne, o ktorý v minulosti prebiehali viaceré vojny.

Aký je kontext: Kašmír je pomerne veľkým himalájskym územím, ktoré patrí medzi najviac militarizované na svete. Na celý región si nárokuje India aj Pakistan, v skutočnosti pritom obe krajiny kontrolujú iba jeho časť.

India a Pakistan zviedli o Kašmír hneď tri vojny. V posledných desaťročiach sa medzi týmito jadrovými veľmocami nerozpútal otvorený konflikt, ale dochádza medzi nimi k pravidelným potýčkam.

Kašmírski militanti bojujú za nezávislosť od Indie, prípadne „aspoň“ za pričlenenie k Pakistanu. India tvrdí, že ich priamo financuje pakistanská vláda, aby podnecovali nepokoje.

Čo sa deje: Zlom nastal pred piatimi rokmi, keď nacionalistická indická vláda Naréndru Módiho zrušila články ústavy, ktoré dávali Kašmíru aspoň obmedzenú autonómiu. Módí do regiónu poslal tisíce indických vojakov a výrazne tam potlačil ľudské práva a slobody miestnych.

Okrem iného tam zasiahol proti slobode prejavu a v Indiou kontrolovanej časti Kašmíru zatkli tisíce kritických aktivistov, učiteľov či študentov.

Zapadá to do širšej Módího diskriminačnej politiky voči moslimom, ktorí sú v Indii najväčšou menšinou. Kašmír je jediným indickým regiónom, v ktorom majú moslimovia väčšinu.

Čo teraz: Indická vláda obviňuje propakistanských militantov z terorizmu. V posledných mesiacoch zintenzívnili útoky – zaznamenali ich až osem.

Minulý týždeň ozbrojenci zaútočili na autobus, na ktorom boli vyobrazení hinduistickí pútnici. Na mieste zomrelo deväť ľudí, desiatky ďalších boli zranené.

V utorok militanti zabili štyroch indických vojakov, medzi nimi aj jedného dôstojníka. Viacerí naznačujú, že využívajú nepozornosť indickej armády a aj to, že Indovia poľavili z bezpečnostných opatrení. Podobné incidenty sa v ďalších týždňoch môžu opakovať.

Latinská Amerika: V Čile rastie kriminalita a počet vrážd

Od nedele rána do utorka došlo v Čile k 16 vraždám, pričom viac ako polovica z nich sa udiala v metropolitnej časti hlavného mesta Santiago. V dvoch prípadoch išlo o viacnásobné vraždy, ktoré si dohromady vyžiadali deväť obetí.

Čo sa stalo: K prvej viacnásobnej vražde došlo v severnej časti Santiaga. Vrah vystrelil viac ako 40 rán z idúceho auta na štyroch tínedžerov vo veku 13 až 17 rokov, všetci zraneniam podľahli. Auto potom polícia našla opustené a zhorené.

Druhá viacnásobná vražda si vyžiadala životy cudzincov. Na večierku v obci Lampa zastrelili štyroch mužov a jednu ženu.

Čile je aj naďalej jednou z krajín Latinskej Ameriky s najnižším počtom vrážd, avšak znepokojujúce je, že číslo uplynulé roky narastá. Zatiaľ čo v roku 2018 ich bolo 4,5 na 100-tisíc obyvateľov, minulý rok toto číslo vzrástlo na 6,3.

Čo žiadajú politici: Vlna organizovaného zločinu a vrážd sa rozmáha najmä od roku 2022. Na viacnásobné vraždy však Čile nie je až také zvyknuté. Okrem toho, od roku 2022 sú násilnejšie ako predtým a vrahovia častejšie používajú strelné zbrane, ktoré majú v nelegálnej držbe.

Ukazuje to, že Čile prežíva bezpečnostnú krízu, čo politikov tlačí k rôznym návrhom. Socialistický senátor José Miguel Insulza dokonca prezidenta Gabriela Borica vyzval, aby vyhlásil výnimočný stav, ktorý sa uplatňuje v extrémnych situáciách a ktorým prezident v podstate vyšle do ulíc armádu. Ako totiž argumentoval Insulza, násilie sa môže stať prirodzeným, a ak sa tak stane, Čile sa dostane tam, „odkiaľ niet návratu“.

Na vykorenenie organizovaného zločinu a narkozločinu vyzvala prezidenta aj Komunistická strana.

Čo pripravuje vláda: Prezident Gabriel Boric zvolal mimoriadnu schôdzu Rady vlády pre bezpečnosť s orgánmi ministerstiev vnútra, financií, spravodlivosti a obrany. Spolu so všetkými štátnymi inštitúciami chce tvrdo bojovať proti organizovanému zločinu.

V regióne, ktorý zahŕňa hlavné mesto Santiago, už zaviedli nové bezpečnostné opatrenia, ako napríklad zvýšenie počtu uniformovaných policajtov.

Tiež chcú lepšie kontrolovať hranice so severnými susedmi, pretože ôsmi zadržaní v prípade streľby na večierku boli migranti z Venezuely a Dominikánskej republiky, čím nešťastne prehodia vinu na migrantov, hoci zo všetkých vrážd išlo len o jednu. Policajný prezident dokonca navrhol kontroly cudzincov, ktorí sa na území Čile už nachádzajú.

Afrika: Kagame = Rwanda

Prezidentom Rwandy aj naďalej ostane Paul Kagame, rozporuplný politik, ktorý je v tejto funkcii už 24 rokov.

O čo ide: Kagame je bývalý veliteľ Rwandského vlasteneckého frontu, ozbrojenej skupiny, ktorá bola na začiatku 90. rokov súčasťou občianskej vojny v krajine.

Jeho jednotky v roku 1994 ukončili genocídu v krajine, pri ktorej podľa odhadov zomrelo 800-tisíc ľudí, najmä Tutsiov, čo je etnická menšina v Rwande.

Kagame sa následne stal viceprezidentom a ministrom obrany, no v skutočnosti bol už vtedy najvplyvnejším človekom v krajine. Potvrdil to v roku 2000, keď vyhral prezidentské voľby, už ako líder politickej strany s rovnakým názvom, aký mali ozbrojené zložky.

Aký je líder: Odvtedy sa Kagame drží pri moci a pre mnohých ľudí je politikom, ktorý dokázal Rwandu dostať z krízy a modernizovať. Prezident však zároveň čelí kritike za to, že má autoritárske tendencie a porušuje ľudské práva.

Aj známa organizácia Freedom House Rwandu považuje za neslobodnú, vo svojom indexe slobody jej dala iba 23 zo 100 bodov. Upozorňuje na to, že režim utláča politickú opozíciu, a to prostredníctvom sledovania, zastrašovania, zatýkania či dokonca mučenia.

Podľa mimovládky už predchádzajúce voľby neboli slobodné ani férové. Podobne je to aj teraz, keď volebná komisia pustila do súťaže iba dvoch súperov prezidenta, kandidatúry jeho najznámejších kritikov zamietli.

Čo bude ďalej: Predbežné výsledky ukazujú jednoznačné víťazstvo Kagameho, po spočítaní veľkej časti hlasov vyše 99 percent. Jeho dvaja protikandidáti dohromady získali menej ako percento.

V Rwande sa tak čoskoro aj oficiálne potvrdí to, čo všetci očakávali – 66-ročný Paul Kagame zostane prezidentom ďalších päť rokov.

Dá sa očakávať, že bude pokračovať v nastolenom trende – stabilita a ekonomický rast, no na úkor demokracie a ľudských práv.

Meno týždňa: Ursula von der Leyen

Nemecká politička zostáva predsedníčkou Európskej komisie. Rozhodli o tom europoslanci, od ktorých dostala 401 hlasov. Na zvolenie potrebovala 360 hlasov, svoj mandát tak obhájila pomerne pohodlne.

Von der Leyen ešte pred hlasovaním predniesla prejav, v ktorom sa snažila presvedčiť europoslancov, aby za ňu hlasovali. Dala najavo, že počas nasledujúcich piatich rokov sa chce zamerať na bezpečnosť a klimatickú politiku.

Jej ďalšou úlohou bude kontaktovať lídrov členských štátov, aby jej ponúkli nominácie na pozície v Európskej komisii. Kandidáti následne musia prejsť vypočutím pred europoslancami, potom ešte o celej komisii znovu hlasuje Európsky parlament.

Foto týždňa

Niektorí delegáti na zjazde Republikánskej strany mali na ušiach obväz, podobne ako Donald Trump. Aj takto mu vyjadrovali svoju podporu po tom, čo sa ho pokúsil zabiť atentátnik z Pensylvánie.