Denník N

Liberálne mýty o referende

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Časť odporcov homomanželstiev asi pociťuje nenávisť k LGBTI komunite, ale určite nie všetci. Sú to jednoducho ľudia s konzervatívnym zmýšľaním

V súvislosti s nadchádzajúcim referendom sa objavili v médiách a v diskusiách na internete rôzne nepravdy a zavádzajúce tvrdenia, ktoré pripisujú jeho iniciátorom a zástancom negatívne postoje ako netoleranciu alebo nenávisť. Vytvára sa tak dojem, ako keby byť zástancom referenda o rodine znamenalo byť automaticky zlým človekom.

Zjednodušene povedané, medzi stúpencov referenda patria ľudia konzervatívne alebo liberálne konzervatívne zmýšľajúci, medzi jeho odporcov ľudia inklinujúci ku klasickému alebo k ľavicovému liberalizmu.

Preto sú tri referendové otázky zároveň bojovým poľom, na ktorom sa konfrontuje konzervatívne a liberálne chápania sveta a spoločnosti.

Možno preto referendum vyvoláva toľko emócií. V minulosti to bolo totiž vždy tak, že najvášnivejšie a najtvrdšie spory viedli ľudia práve o ideologické otázky. Je to do istej miery pochopiteľné, lebo človek potrebuje veriť niečomu, čo dáva jeho životu zmysel.

K spomínaným nepravdivým alebo zavádzajúcim tvrdeniam, okrem iných, patria:

Referendum o rodine je len drahý prieskum verejnej mienky. Keďže homomanželstvá nepriamo zakazuje naša ústava, je zbytočné pýtať sa občanov, či s nimi súhlasia alebo nie

Keby sa v budúcnosti nejaká strana alebo koalícia strán rozhodla ústavu zmeniť, musela by sa najprv vyrovnať s výsledkom referenda o rodine, čo by pravdepodobne znamenalo, že by, pokiaľ by nechcela riskovať stratu podpory verejnosti, musela vypísať nové referendum. V tomto zmysle môže byť referendum úspešné aj keď bude neplatné.

Z pohľadu iniciátorov by malo fungovať ako poistka proti prípadným zmenám. Ak by bolo referendum platné, čo je málo pravdepodobné, išlo by smerom k politickej reprezentácii o silný signál, aby venovala väčšiu pozornosť rodinnej politike. Tým by mohlo referendum prispieť aj ku konkrétnym krokom, ktoré by mali viesť k zlepšeniu postavenia rodín.

Prečítajte si tiež
Víkendovému referendu nepredchádzala vecná diskusia a argumenty. Prednosť dostali emócie, píše Marcela Herdová z Florida State University

Referendum je o netolerancii a nenávisti heterosexuálnej väčšiny voči LGBTI menšine

Až na extrémistov nikto nezaujíma k homosexuálom netolerantný a nenávistný postoj. Voltaire tolerantný postoj vyjadril slovami: „Nesúhlasím s vami, ale budem sa biť za to, aby ste mohli vyjadriť svoj názor.“ Tolerovať teda môžem len človeka, s ktorým nesúhlasím. Keby som s ním súhlasil, už by nebola tolerancia potrebná. Tolerovať niekoho znamená, jednoducho povedané, nechať ho na pokoji.

V súčasnosti existuje na Slovensku voči homosexuálom stav tolerancie, to znamená, že dnes nie sú zo strany štátu za svoju sexuálnu orientáciu nijako perzekvovaní. Keďže referendum chce súčasný stav zachovať, nie je prejavom netolerancie.

Je pravdepodobné, že niektorí odporcovia homomanželstiev pociťujú voči ľudom z LGBTI nenávisť, ale určite to neplatí o všetkých. Zástancovia tradičnej rodiny sú ľudia s konzervatívnym zmýšľaním a ak sa niekto pridržiava tradície, tak to nemusí robiť preto, lebo niekoho nenávidí. Inak by sme museli dať znamienko rovnosti medzi konzervativizmus a nenávisť.

Nenávisť k ľuďom z LGBTI je vecou jednotlivcov (nevyplýva z podstaty konzervativizmu) a je to ich osobný etický problém, ktorý sa dá riešiť lepšou informovanosťou, nie však legislatívne, lebo štát nemôže svojim občanom zákonom prikazovať, aby si niekoho vážili alebo milovali. To by znamenalo návrat pred rok 1989.

Stúpenci homomanželstiev a adopcie detí nesledujú toleranciu, ale de iure zrovnoprávnenie hetero- a homomanželstiev. To je už niečo viac ako tolerancia. Potom by sme museli Voltairov výrok modifikovať na: “Tolerujem vás a teda s vami súhlasím.” Tu by už nešlo o to, že štát jednoducho toleruje, ak dve osoby rovnakého pohlavia žijú v partnerskom zväzku, ale by s ním vyjadril súhlas.

Z morálneho hľadiska neexistuje dôvod na odsúdenie homosexuality, otázka však je, či je nejaký dôvod na jej zrovnoprávnenie s heterosexualitou, keďže z homosexuálnych zväzkov sa nerodia deti a nie sú teda pre spoločnosť takým prínosom ako heteromanželstvá. Zdôrazňujem, že tu nejde o rovnosť ľudí (tú nikto nespochybňuje), ale o rovnosť ich sexuálnej orientácie.

O referendových otázkach by mali rozhodnúť odborníci. Je to odborná téma

To, bohužiaľ, nie je možné, lebo sami odborníci sú rozdelení na stranu pre a proti.

Nájdeme odborníkov, ktorí by na všetky tri otázky odpovedali áno, ale aj takých, ktorí by odpovedali nie. Téma referendových otázok má nepochybne aj svoj vedecký rozmer, ale predovšetkým je to téma kultúrno-svetonázorovo-hodnotová. Preto sa netýka len vedcov alebo len politikov. Týka sa všetkých občanov, lebo ľudia sami musia určiť, v akom hodnotovom rámci chcú žiť.

Keby to bolo s tými vedcami také jednoduché, tak by sme mohli zostaviť tým pozostávajúci z odborníkov, aby konečne rozhodli, či je Boh. Keď sa Margaret Thatcherová na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia chystala zaviesť v Británii liberalizačné opatrenia, spísalo 400 popredných britských ekonómov petíciu, v ktorej ju vyzývali, aby to nerobila. Ona to napriek jednoznačnému odporu odborníkov urobila a výsledkom bol ekonomický rast, aký Británia nezažila desaťročia.

Iniciátori a podporovatelia referenda odmietajú sexuálnu výchovu.

Pravda je taká, že neodmietajú sexuálnu výchovu ako takú, ale len určitý typ sexuálnej výchovy. Keďže som recenzoval metodickú príručku sexuálnej výchovy, viem, aké problémy majú autori podobných publikácií začleniť sexualitu do nejakého etického rámca.

Iste, deti čerpajú mnoho informácií o sexe od spolužiakov a z internetu, lenže práve preto je potrebné, aby tu bol niekto, či už učiteľ alebo rodič, kto poskytne dieťaťu informácie o sexe v nadväznosti na spoločenské normy a hodnoty.

Huxley vo svojom románe Prekrásny nový svet zobrazil svet budúcnosti, akúsi zamatovú totalitu, kde sú ľudia vedení k promiskuitnému životu a deti sa rodia zo skúmavky, lebo sex slúži len na potešenie.
Prostredníctvom sexu podobne ako pomocou drog je možné ovládať človeka a preto by sa určitý typ „správnej“ sexuálnej výchovy v budúcnosti mohol stať dôležitým politickým nástrojom.

Referendum o rodine je akciou katolíckej cirkvi, pomocou ktorej chce upevniť svoju moc.

Aktívny postoj katolíckej cirkvi k referendu je pochopiteľný, keďže v ňom ide aj o svetonázorové otázky. Primárne však ide o občiansku iniciatívu. Ak sa na referende zúčastnia občania iných aj nekresťanských vierovyznaní, budú hlasovať rovnako ako katolíci. Tak to bolo aj na mohutnej demonštrácii v Paríži, kde proti uzákoneniu homomanželstiev protestovali predstavitelia rôznych náboženstiev a dokonca aj niektorí homosexuáli.

Náboženstvá odmietajú homomanželstvá svorne preto, lebo chápu mužskosť a ženskosť ako prirodzené archetypy, respektíve metafyzické princípy, ktorých najznámejším stvárnením je taoistická monáda vyjadrujúca jednotu a striedanie protikladov jin a jang.

Homomanželstvá sa zvyknú obhajovať tvrdením: Ak sa dvaja ľudia majú radi, prečo by spolu nemohli žiť ako manželia? Toto zdôvodnenie je však problematické, lebo nárok na uznanie svojich zväzkov by si potom mohli robiť aj stúpenci polygamie. Prečo by nemohlo manželstvo tvoriť aj viacero ľudí rôznych pohlaví, ak sa majú radi? Lenže pri takomto zväzku už útočíme na samé základy našej civilizácie, lebo monogamný vzťah súvisí s jednou z najdôležitejších západných hodnôt a to je dôstojnosť ľudskej osoby.

Tieto úvahy nie sú celkom nereálne, lebo v Holandsku bol už zaregistrovaný aj bisexuálny vzťah troch ľudí. Ak dáme možnosť uzatvárať manželstvá homosexuálom, potom prečo nie aj bisexuálom, stúpencom polygamie alebo polyamorie, ak sa majú radi? A čo vzťahy medzi príbuznými? Nastať môže aj takáto situácia: Tridsiatnik sa zamiluje do dvanásťročného dievčaťa a ono jeho city opätuje. Je správne, aby spoločnosť bránila láske? Neobmedzuje tým ich práva, ak sa majú radi? Nie je takáto spoločnosť nenávistná a netolerantná?

Autor je filozof

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie