Trump 2.0 – katastrofa alebo príležitosť?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

„Tak nám toho Trumpa asi zvolia druhýkrát, pani Müllerová,“ povedal by dobrý vojak Švejk v novembri 2024. Čo bude znamenať Trump 2.0 pre Európu a Slovensko? Máme sa chystať na katastrofu?

Čierni pasažieri

Donald Trump nie je štátnikom typu F. D. Roosevelta, ktorý by presadzoval dlhodobé strategické ciele. Trump už nemôže byť prezidentom po tretíkrát. Jeho kariéra sa tak či tak o štyri roky skončí. Vždy bol mediálnou osobnosťou, ktorá chcela úspech hneď. A to sa mu do veľkej miery aj darilo napĺňať. Trump považuje sám seba za geniálneho obchodníka a vyjednávača. Či je to v skutočnosti tak, nie je dôležité. Podstatný je jeho pohľad na svet. Všetko, čo urobí, sa musí skončiť jeho osobným úspechom, ktorý potom bude prezentovať voličom ako úspech pre krajinu. Zo sústredenia sa na krátkodobé úspechy vyplývajú pre partnerov i protivníkov USA problémy, ale aj príležitosti.

Európa sa obáva dvoch vecí. Prvou sú ďalšie bariéry v zahraničnom obchode a tou druhou výdavky na obranu. Väčšina reakcií (rozumej panickej hrôzy) na Trumpa 2.0 sa týka možného ukončenia podpory pre Ukrajinu. To je určite významná otázka. Ale Európa musí riešiť aj dôležitejšie veci. Tou najdôležitejšou je otázka vlastnej dospelosti, identity, miesta vo svete a ďalšieho smerovania kontinentu. Európa žila osem desaťročí pod americkým ochranným dáždnikom a užívala si mierovú dividendu. Bolo to možné len preto, lebo Rusko bolo pre USA strategickým súperom a Európa kľúčovým spojencom. Minimálne posledných 20 rokov to však už neplatí. Hlavným ekonomickým, politickým i vojenským súperom USA je Čína. Rusko je len problematickou bývalou veľmocou, ktorá má priveľa jadrových hlavíc a neustálené hranice. Vojna na Ukrajine je pre USA nepríjemným a navyše veľmi drahým vyrušením pri úsilí potlačiť globálny vplyv Číny. Väčšina európskych členov NATO investovala do obrany len minimum. Bežnému americkému voličovi sa ťažko vysvetľuje, prečo USA vyhadzujú desiatky miliárd dolárov na vojnu na inom kontinente a Európania sa vezú ako čierni pasažieri v americkom bombardéri.

Ak Európania pociťujú Rusko ako hrozbu, nech s ním bojujú a sami si to financujú. Sú Európania ochotní poslať svoje divízie na obranu Taiwanu a financovať boj proti Číne? Sotva. Tak prečo chcú, aby USA financovali vojnu s Ruskom? Vlažný postoj USA k otázke Ukrajiny je pochopiteľný a racionálny. Neznamená to, že USA sa na Ukrajinu úplne vykašlú. Obnovenie Ruska v hraniciach ZSSR by bol vážny prešľap a veľká škvrna na politickom imidži geniálneho obchodníka Donalda Trumpa. Ukazuje sa však, že sankcie voči Rusku sú málo efektívne a nádeje na vojenské víťazstvo slušne povedené nízke. Ani ekonomický kolaps Ruska nie je na programe dňa. Ktokoľvek vyhrá v USA voľby, bude tlačiť Európu do nejakého mierového riešenia.

Nutnosť dospieť

USA a Čína sú hlavnými obchodnými partnermi Európskej únie. V obchode s USA má Európa vysoký prebytok, kým v obchode s Čínou zas obrovský deficit. Tieto deficity do veľkej miery definujú aj vzťahy Európy s USA a Čínou. Trump presadzoval politiku „Amerika nadovšetko“ už počas svojho prvého prezidentského obdobia. Politika sa prejavovala najmä zavádzaním rôznych ciel a iných obchodných bariér v obchode s Čínou a Európskou úniou.

Počas druhého funkčného obdobia môžeme očakávať niečo podobné, akurát že týchto bariér bude viac. Je možné, že USA zavedú plošnú 10-percentnú prirážku na všetky dovozy. To by poškodilo najmä exportne orientované ekonomiky, akou je aj Slovensko. USA nepatria medzi hlavných obchodných partnerov Slovenska. V minulom roku sme vyviezli do USA tovary za 4,8 miliardy eur, z čoho 89 percent tvorili najmä autá a iné strojárske výrobky. Slovensko však do USA vyváža autá aj nepriamo v podobe súčiastok a komponentov, ktoré sa montujú v Nemecku a iných európskych krajinách. Prípadné americké clá by nás teda do istej miery poškodili. Takisto by poškodili Nemecko, ale aj Maďarsko. Európski populisti a obdivovatelia Trumpa by zistili, že v skutočnosti pre neho nie sú skutočnými partnermi na rozhovor. Európa (vrátane Slovenska) sa bude musieť vážne zamyslieť nad príležitosťami rozšíriť obchod s Čínou, ktorý je už teraz pre nás vysoko deficitný. Pomohlo by menej ideologizovania a viacej pragmatickosti.

Druhé volebné obdobie Donalda Trumpa síce ukončí privilegovaný vzťah USA a Európy, súčasne však otvorí aj nové príležitosti. Tou hlavnou je nutnosť dospieť. Šance nie sú zlé. Európski voliči sú dlhodobo unavení z neschopnosti elít riešiť otázky ekonomického rastu, sociálnych istôt, zdravotníctva či migrácie. Masovo volia alternatívne strany a hnutia, najmä tzv. populistickú či krajnú pravicu. Predstavitelia alternatívnych strán sú však v konečnom dôsledku nútení riešiť tie isté problémy a prijímať aj podobné riešenia ako ich predchodcovia. Napríklad súčasná talianska vláda patrí k tzv. krajnej pravici. Premiérka Meloniová pred voľbami avizovala radikálne zmeny v ekonomickej i sociálnej politike. V skutočnosti sa však jej ekonomická stratégia nijako významne nelíši od politík jej predchodcov. Zázračné riešenia akosi nie sú na sklade. Skoro každá populistická strana mala v programe referendum o vystúpení z EÚ. Pre Taliansko by však vystúpenie znamenalo okamžitý štátny bankrot. Referendum dnes už nie je na programe dňa. Dôležitá je spolupráca s európskou centrálnou bankou pri limitovaní úrokov na talianske vládne dlhopisy.

Nič nie je zadarmo

Nie všetci populisti sú automaticky hlupáci. Voličom hovoria jedno a v Bruseli a Frankfurte druhé. Chápu, že niektoré veci sa dajú riešiť len na základe dohody s inými členmi EÚ. Podobným spôsobom normalizuje svoj imidž aj francúzska pravica Marine Le Pénovej. A v Británii sa voliči unavení výstrelkami „konzervatívnych“ premiérov vrátili k staromódnej sociálnej demokracii labouristickej strany. Väčšina Britov vystúpenie z EÚ ľutuje. Británia síce do EÚ opätovne nevstúpi, ale obe strany majú veľký záujem spolupracovať vo vojenských otázkach. Po presune pozornosti USA na Čínu im ani nič iné nezostane. Vojenské výdavky nepatria medzi tie, ktoré by sme si priali. V ekonómii však platia zákony multiplikatívnych efektov. Zbrojenie produkuje kvalifikované pracovné miesta a podporuje vývoj špičkových technológií. Tie si časom nájdu aplikácie aj v civilnej ekonomike.

Nič nie je zadarmo. Ani dospelosť. Prechod z detstva do dospelosti je vždy problematický. Sprevádzaný zakopnutiami a stratou ilúzií. Nevieme s určitosťou povedať, či Trump v novembri voľby vyhrá, alebo nie. Ale aj keby vyhrali demokrati, nič to nezmení na americkej obsesii súperenia s Čínou a ekonomickej politike typu „Amerika nadovšetko“. Európa si bude musieť ujasniť, čo má vlastne chcieť, čím sa má stať, kam majú siahať jej hranice a koľko je ochotná za to platiť. V každom prípade to bude vyžadovať podelenie sa o zdroje a koordináciu národných politík. Teda „viac Európy“. Čo bude nezamýšľaný, ale dobrý výsledok politiky geniálneho obchodníka Donalda Trumpa.