KDH ako politické krídlo katolíckej cirkvi?

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Z pohľadu KDH, zdá sa, je dôležité, aby bolo zvlášť na vidieku vnímané ako politické krídlo slovenskej katolíckej cirkvi. Cirkvi, ktorá je v niektorých otázkach takpovediac pápežskejšia ako sám pápež František. Tie niektoré otázky sa poväčšine krútia okolo (ne)priznania práv ľuďom z kvírkomunity. Je to silná averzia a predseda hnutia Milan Majerský ju zarámcoval škandálnym výrokom, podľa ktorého sú spolu s korupciou spoločenskou „pliagou“.

Byť vnímaný ako politického krídlo slovenskej katolíckej cirkvi zároveň znamená presadiť sa v silnej konkurencii Republiky, SNS, Igora Matoviča a spol., Tomáša Tarabu a spol., Demokratov, ale aj Smeru, ktorý sa namontoval do konzervatívnej agendy, lebo tam zacítil dostupných voličov. Z tohto uhla pohľadu má logiku zverejnenie priorít KDH na zmenu ústavy, pretože nadväzuje na „cyrilometodské posolstvo“ Roberta Fica o potrebe vybudovania nových ústavných hrádzí proti rakovinovému progresivizmu a liberalizmu, čo v preklade znamená proti gejom a lesbám.

Ono to totiž mediálne zarezonovalo a hneď padli aj slová o kolaborácii. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka aktivitu kresťanských demokratov zhodnotil takto: „KDH si musí vybrať, či si na presadenie svojej agendy zvolí cestu kolaborácie s vládou Roberta Fica, ktorá ničí právny štát, slobodu médií a slúži iba sebe a nie ľuďom, alebo si vyberie cestu svedomia a principiálnej politiky.“

Svojstojní? Svojstojní

KDH však takúto britkú reakciu čakalo a ešte preventívne predseda hnutia Majerský oné priority (hodnoty) uviedol týmito slovami: „Tieto hodnoty sú pre nás prirodzenou súčasťou a je pre nás dôležité ich presadzovať v praktickej politike. KDH sa neprispôsobuje tomu, ako nás chcú vidieť politici SMER-SSD alebo Progresívneho Slovenska, či aktuálnym módnym vlnám. KDH je slobodnou stranou neviazanou žiadnou koaličnou ani opozičnou zmluvou či vplyvmi oligarchov. KDH je štandardná demokratická politická strana s tisícmi členov a rozsiahlymi celoslovenskými štruktúrami. Sme zodpovední našim voličom a sľúbili sme im plnenie našich programových priorít.“

KDH svoje ústavné priority zhrnulo do ôsmich bodov, a tie akože katolícke sú prvé tri:

Bolo by predčasné púšťať sa do hlbokej dišputy, či tieto priority sú hodné toho, aby boli vytesané do ústavy. Napríklad pre toto:

Strata bez náhrady je problém

Treba však povedať, že pre straníkov KDH, ktorí chcú byť politickým krídlom slovenskej katolíckej cirkvi, nie je žiadnou stratou, ak ich liberáli v súvislosti s presadzovaním takejto agendy označia za kolaborantov s vládnou mocou. Pre nich je bytostným ohrozením niečo iné: naratív, že kolaborujú s liberálmi.

Ešte iný pohľad: na rozdiel od KDH, ktoré sa musí presadzovať v širokom a bizarnom domácom konzervatívnom spektre, Progresívne Slovensko je v stredoľavom priestore prakticky osamotené, čo sú podmienky na celkom pohodlnú politickú existenciu. Je to však zároveň aj výzva hľadať partnerov od stredu napravo. Stratiť KDH takpovediac bez adekvátnej náhrady je problém, ak sa chceme zbaviť aktuálnej hrôzovlády.

Ale aj kresťanskí demokrati by mali vedieť, že rizikom silného namotávania svojej politiky na pohlavie, rodovú identitu, formy rozmnožovania-nerozmnožovania, rodičovstva a sexuálnej výchovy nie je len to, že civilizované kresťanské krajiny na Západe našli a nachádzajú v týchto zložitostiach viac empatie, tolerancie, milosrdenstva a teda aj morálnych postojov. Rizikom je aj to, že v miere agresivity, rozdúchavania nenávistných vášní voči kvír menšine len ťažko môžu konkurovať Republike, SNS…, ale aj kriminálno-populistickým úderkám Smeru.

Teda pokiaľ budú na palube KDH ľudia ako František Mikloško. Ten pred pár dňami povedal: „Myšlienka poraziť liberalizmus je zhubná. Je to priam absurdné, bojovať s nejakým duchovným prúdom sa ani nedá. A ako vlastne vyzerá porážka liberalizmu? Tak, že ak liberáli otvoria ústa, tak ich všetkých zavrieme? Veď potom to už je predsa totalita. Nikoho nesmieme nútiť, aby žil podľa nášho spôsobu života. Je to každého osobné rozhodnutie. Bez koexistencie kresťanstva a sekulárneho sveta to jednoducho nepôjde. Tí, čo to hlásajú, sa mýlia presne tak ako všetci nekultúrni ľudia vo funkciách, ktorí sa dnes snažia zničiť kultúru. Nedochádza im, že kultúra je neporaziteľná.“

Dilema: demokratická alebo cirkevná strana

Pritom okrem toho „materiálno-telesného dole“ sú aj iné silné témy, s ktorými sa môže KDH a jeho antikomunistický volič identifikovať. Jeden príklad za všetky: poslanec Mikloško s predsedom Majerským nedávno vyzvali vládu, aby pripravovaný zákon, ktorým by tajné služby dostali možnosť sledovať ľudí bez predchádzajúceho povolenia súdu, zastavila už v jeho začiatku. „Takýmto sledovacím zákonom by sa Slovensko vrátilo späť do komunizmu, keď by vláda mohla takmer bez dôvodu sledovať ľudí cez spravodajské služby, iba s dodatočným súhlasom súdu,“ oznámili.

A čo na to SIS? „Vo výnimočných a mimoriadne závažných prípadoch ohrozenia bezpečnosti SR a jej obyvateľov môžu vzniknúť situácie, keď je nevyhnutné použiť informačno-technický prostriedok. Dôvodom je eliminácia následkov takéhoto ohrozenia. Súhlas zákonného sudcu pritom nie je možné získať vopred. V takýchto prípadoch je prioritou SIS efektívne chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. Zmena zabezpečí možnosť rýchlej a účinnej reakcie na takto vzniknuté ohrozenie.“

Ako sa hovorí, cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami, ale tu o dobrý úmysel ani nejde. Asi len málokto žije v ilúzii, že SIS s kriminálnou minulosťou mnohých svojich dôstojníkov odpočúva vybraných ľudí len a len so súhlasom sudcu. A podozrenie, že to nie je tak, len zosilnelo, čo vláda na čelo tajnej služby natlačila Pavla Gašpara, syna obžalovaného poslanca Gašpara a jedného z prísediacich na poľovníckej chate. Ten sa tam zaskvel aj výrokom o pichnutí vidličky do čela súčasného ministra obrany Kaliňáka. Ale bez ohľadu na reálny stav uzákoniť obchádzanie sudcu vo veci odpočúvaní, čo je hrubý zásah do súkromia, je nebezpečná zhovädilosť. Zhovädilosť na ceste do pekla.

A zároveň spoločná platforma pre partnerstvo umiernených konzervatívcov a liberálov. KDH však ako politické krídlo slovenskej katolíckej cirkvi len ťažko bude umiernené. To by sa tá naša cirkev katolícka musela trošku zmodernizovať. Zjednodušene, byť viac kresťanská ako politická.