Nie je náhoda, že práve koncert AC/DC v Bratislave prilákal 100-tisíc ľudí

Keď to chcete v jednej vete, znie takto: Bol to večer, aký ešte na Slovensku nebol. Po viacerých stránkach.

Už od prvého gitarového riffu, ktorý zaznel krátko po deviatej večer. Za pár sekúnd skladby If You Want Blood (You’ve Got It) väčšina publika zabudla na horúce popoludňajšie počasie aj na test trpezlivosti pri ceste do areálu.

Energiu, ktorú slnko cez deň vysalo z ľudí, im kapela okamžite začala pumpovať naspäť a nepoľavila celé dve hodiny.

Že popritom padol slovenský rekord v návštevnosti, nie je vôbec náhoda.

Medzinárodná sobota

Letisko vo Vajnoroch sa stalo koncertným areálom už vlani, keď sa tam presťahoval festival Lovestream. Vtedy na americkú skupinu Imagine Dragons prišlo 60-tisíc ľudí, čím sa Lovestream stal najväčším slovenským letným festivalom.

Rovnaká agentúra, ktorá ho robí, stojí aj za nedeľňajším koncertom hardrockerov AC/DC. A na ten bolo zvedavé ešte väčšie publikum. Podľa organizátorov až 100-tisíc ľudí.

To sa dá porovnať iba s bratislavským koncertom Eltona Johna v roku 2005. Tam účasť presiahla 80-tisíc, čo bol však hrubý odhad, pretože vstup bol voľný, v rámci rebrandingovej kampane mobilného operátora.

Každý, kto chcel teraz vidieť AC/DC, musel si kúpiť lístok takmer v cene permanentky na Pohodu. A to bol ten najlacnejší.

Ako je možné, že práve táto skupina prilákala také masy? Vysvetlenie je, že išlo slovenskú koncertnú premiéru legendy, navyše v rámci turné, na ktorom bola jediná ďalšia zastávka zo susedných krajín iba v Rakúsku.

Už v sobotu bola Bratislava plná nielen účastníkov pochodu Pride. Vlastne to vyzeralo, ako keby sa práve konalo aj medzinárodné stretnutie fanúšikov hard’n’ heavy hudby. Po centre mesta sa premávali vlasáči v čiernych tričkách s logom AC/DC aj iných kapiel.

Na Hlavnom námestí napríklad dávali peniaze pouličnému gitaristovi, aby ich naladil na nedeľňajší koncert; v pivovare, kde bol celý deň až do desiatej večer zaparkovaný oficiálny príves AC/DC s oficiálnym tovarom kapely, kupovali tričká, šiltovky či tašky, rovno to zapíjali a vyspevovali.

Takýto veľký koncert je, samozrejme, prínosom pre turistický ruch v Bratislave; majitelia podnikov aj ubytovacích priestorov v meste sú s uplynulým víkendom určite viac než spokojní. Či aj zahraniční hostia, to sa ešte len dozvieme z ich reakcií a hodnotení.

Maďarčina, čeština, poľština a ďalšie jazyky zneli aj v nedeľu na vajnorskom letisku. AC/DC je totiž kapela, ktorú niektorým ľuďom stačí vidieť raz za život, ale mnohým zjavne nie.

Jedna vec však bola ísť v júni do Viedne, trochu iná zažiť ten istý koncert v Bratislave.

Čo sa dialo na pódiu a čo v dave

Pri výkone kapely žiadny zásadný rozdiel nebol. Svoju slovenskú premiéru rozhodne neodflákla. Muzikanti šliapali naplno, nielen traja mladší vzadu, ale aj hlavná dvojica baťkov.

Neuveriteľný je najmä gitarista Angus Young. Jeho gitara znie stále plnotučne, najmä v ikonických riffoch najväčších hitoviek. On je hlavným šoumenom. Na úvod vybehne v typickom saku so šiltovkou, ktoré po šiestich skladbách idú dole, a od polovice koncertu mastí v rozopnutej polokošeli.

Má plné ruky práce s gitarou, popritom neustále kmitá nohami, v povestnej kačacej chôdzi s gitarou prevzal štafetu po Chuckovi Berrym, legitimizovanie krátkych nohavíc na pódiu je však jeho osobný trademark.

Keď sa mu zdá odozva ľudí vlažnejšia, natŕča k davu uši a zazerá. Výzorom stále viac pripomína filmového čarodejníka Sarumana z Pána prsteňov, chýba už len brada, biela polokošeľa mu už farebne splýva s vlasmi, ktorých má však stále dosť.

Po takmer dvoch hodinách koncertu odpáli dlhé sólo v záverečnej pesničke pred prídavkami, ktorým sa Let There Be Rock natiahne o niekoľko minút.

Youngovi ťahá len na sedemdesiat, stále je teda relatívne „young“ v porovnaní so spevákom Brianom Johnsonom. Ten bude o štyri roky osemdesiatnikom a na hlase to už občas poznať. Je veľmi ambiciózne šupnúť na druhé miesto v playliste pesničku Back in Black, lebo to už bolo dosť trápenie, ale zase kapela typu AC/DC nemusí mať obavy, že by si s ňou publikum nechcelo z plného hrdla zaspievať. Dokonca s tým ráta, a preto spokojne hráva pesničky v pôvodných tóninách, nech sú akokoľvek vysoko.

Vyšší vek muzikantov prezrádzajú len nezvyčajne dlhé pauzy medzi pesničkami, keď je na pódiu úplné ticho. Príhovorov k davu bolo minimum. Aj vrcholoví futbalisti sa počas zápasu po šprinte musia vydýchať.

Playlist je inak dobre odladený. Už v úvode navnadia muzikanti dav pár best-of pesničkami vrátane Thunderstruck, potom môžu prihodiť novinku Shot in the Dark z najnovšieho albumu Power Up (2020). Keďže turné je k 50. výročiu kapely, než vytiahne tie najväčšie hity (You Shook Me All Night Long, Highway to Hell), prevedie ľudí katalógom svojich sedemnástich štúdiových nahrávok.

Epický nehudobný vrchol večera prichádza v polovici koncertu, keď rovno nad strechou pódia začne vychádzať mesiac. Po symbolickom odkaze kapely publiku v poslednom prídavku For Those About to Rock (We Salute You) začne krátko po jedenástej vybuchovať ohňostroj, ktorý by sa dal fakt pokojne oželieť. Táto hudba si vystačí sama.

Oficiálny čierny dresskód publika v tričkách po zotmení ustúpil ďalšiemu výraznému doplnku oblečenia – blikajúcim červeným plastovým rohom, ktoré si ľudia vo veľkom kupovali a dávali na hlavu. Na jar 1990 boli na vajnorskom letisku státisíce veriacich pri prvej návšteve pápeža Jána Pavla II. v našej krajine – teraz boli na rovnakom mieste tisícky „čertov“ pohupujúcich sa v rytme hudby AC/DC.

Sociologická optika hovorí, že na rozdiel od klasického fanklubu skupiny Depeche Mode teraz netvorili základ publika štyridsiatnici a päťdesiatnici, ale o generáciu starší návštevníci. Prevažne páry alebo kombinácia otec-syn.

Viedeň verzus Bratislava

Organizátori po bokoch pred pódiom rozostavili štyri tribúny pre seduchtivých a úplne vpredu vyhradili „golden circle“ – špeciálny priestor pre tých, ktorí túžili vidieť kapelu úplne zblízka. Výsledkom bolo, že v areáli sa dalo pomerne voľne pohybovať aj počas naplno rozbehnutého koncertu.

Zvuk bol veľmi veľkorysý už pri skupine The Pretty Reckless, ktorá netrpela ako obvykle iní predskokani. Bolo to aj zásluhou deviatich vysokých reproduktorových veží rozmiestnených v areáli v dvoch radoch spolu s videoobrazovkami. Takže zovšadiaľ bolo dobre počuť aj dobre vidieť.

Rýchle boli aj kontroly pri vstupe, takže najviac času ľudia strávili presunmi z domu na koncert a naspäť. Vo Viedni je rovno pri štadióne, kde v júni hrali AC/DC, metro a v podzemí aj veľké parkovisko. To je určite menší nápor na okolie a jednoduchší transport, než keď stotisíc ľudí dorazí na staré letisko v poli vedľa mestskej časti, ktorá nie je sídliskom, ale dedinou. Každopádne infraštruktúru tu treba dobudovať, organizáciu dopravy políciou trochu lepšie koordinovať a návštevníkom vysvetľovať. Predovšetkým priamo na mieste.

Šoféri si museli veľa vecí naštudovať vopred a prísť čo najskôr – inak skončili v kolónach a zápchach. Najmä viacerí cestujúci zo zahraničia vyzerali dosť zmätení a chceli lepší servis pri parkovnom 20 eur, ale zase nedá sa čakať, že pri takýchto veľkých akciách sa dostanete autom na miesto a po skončení domov len s malým sklzom.

Viaceré dopravné obmedzenia boli nevyhnutné vzhľadom na množstvo peších, ktorí sa rozhodli využiť posilnenú MHD a kyvadlovú vlakovú dopravu z hlavnej stanice. Zo zastávok totiž museli kráčať aj kilometer-dva, na čo im polícia vyhradila cestu smerom zo Zlatých pieskov.

Pumpa oproti vstupu do areálu prišla o tržby za benzín, no ako jedna z mála zón, kde bol tieň, sa stala neoficiálnym bufetom prichádzajúcich návštevníkov. Predala takmer všetko, čo mala na občerstvenie. Gastrodiverzitu ešte rozšírili niekoľkí miestni podnikavci, ktorí v okolí pohotovo začali predávať víno a k tomu niečo pod zub.

Vnútri v areáli sa platilo výlučne náramkom s čipom, pochopenie dobíjania kreditu niektorým ľuďom chvíľku zabralo. Za pivo ste dali 5,90 €, za palacinky 8, hranolky stáli 11 a v kombe s burgerom 20. Keďže areál sa otváral už napoludnie a ešte podvečer bolo 28 stupňov, treba oceniť, že organizátori rozmiestnili v areáli niekoľko 250-litrových nádrží s pitnou vodou, ktorú si mohol ktokoľvek nabrať.

Ak sa niekomu zdajú ceny privysoké – AC/DC si môžete objednať za vyše milión eur. Teda ak sa dá veriť médiám, ktoré túto informáciu priniesli v roku 2019 po svadbe futbalistu Sergia Ramosa, ktorý si dovolil takýto luxusný živý hudobný sprievod.

Po pandémii a vojne na Ukrajine honoráre kapiel aj produkčné náklady narástli, a tak sa ťažko odhaduje, koľko sa dá na takejto akcii zarobiť. Isté však je, že organizátori rozhodne neprerobili.

Koncert AC/DC sa zároveň stal nadštandardným zahrievacím večerom pre tretí ročník festivalu Lovestream, ktorý bude na vajnorskom letisku v polovici augusta. Vystúpia tam napríklad rapper 50 Cent alebo dídžej Tiësto.

Festivalová mapa na zvyšok leta na Slovensku je pestrá. Každý augustový víkend môžete zažiť iný festival – od Atmosféry v Hontianskych Nemciach cez Grape v Trenčíne a Lovestream po Uprising, ktorý má v Bratislave svoje tradičné miesto len kúsok od vajnorského letiska, pri jazere Zlaté piesky.