Keď byť demokratom znamená nehlasovať

Autor pred voľbami odporúča ísť k urnám. Pri referende je to naopak. Nezmenil názor na rozhodovanie občanov o vlastnom osude, no medzi voľbami a referendom, a zvlášť týmto referendom, je podstatný rozdiel.

Platnosť volieb nie je obmedzená účasťou. Sú platné či k nim príde 20, alebo 80 percent voličov. Ak chcete zabrániť neželanému vývoju, neúčasť nepomôže, odhlasujú to i bez vás. Dosiahnuť čokoľvek môžete len vtedy, ak sa zúčastníte.

Pri referende nie. Pri väčšine našich bolo najlepším spôsobom ako zabrániť nezmyslu, neúčasťou pomôcť k neplatnosti. Väčšina referend bola manipuláciou aktívnej menšiny, ktorá chcela niečo nanútiť väčšine. Alebo pokusom politickej strany niečo zakryť. To platí i dnes.

Ľudia, čo majú veľkú potrebu obmedziť práva iných, sú pravdepodobne na Slovensku sami v menšine. Väčšinu tvoria tí, čo sú proti alebo to aspoň nepovažujú za reálny problém. Politickú stranu nahradila cirkev, ktorá chce zakryť neschopnosť adekvátne reagovať na moderný svet i škandály od Bezáka po gazdovanie s majetkom.

Keďže ide o aktívnu menšinu stojacu proti pasívnej väčšine, väčšina odovzdaných hlasov bude áno. Keďže však ide stále o menšinu, svoj cieľ dosiahne, len ak priláka aj časť odporcov. Tí by však svojimi hlasmi dosiahli jedine platnosť referenda a výsledok, ktorý nechcú. Je to prostá matematika, najlepšie ju chápu iniciátori referenda.

Preto sa dnes mnohí ľudia, ktorým obvykle demokracia a občianske práva nič nehovoria, práve nimi oháňajú a za občiansky postoj vydávajú účasť na hlasovaní. Demokratické a občianske však tentoraz je nezúčastniť sa. Zúčastniť sa znamená nechať so sebou manipulovať a pomôcť pri obmedzovaní ľudských práv – oboje je opakom demokratického a občianskeho postoja.