Starosta Vajnôr: Posledné auto z koncertu AC/DC odchádzalo o 4.40 h nadránom, je to skvelý výsledok

Nedeľný koncert kapely AC/DC ukázal, že staré letisko v bratislavských Vajnoroch má potenciál hostiť takéto veľké podujatia, myslí si starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory Michal Vlček.

Bol by rád, keby sa pre priestor s rozlohou viac ako 80 hektárov, ktorý kedysi slúžil ako športové letisko, našlo nové využitie. „Platí, že nie je nič lepšie, ako keď premeníte mŕtve miesta opäť na živé – dajte tam život a vtedy prestane byť miestom pre asociálov či čierne skládky,“ hovorí Vlček.

Organizácia koncertu bola podľa neho zvládnutá dobre, rezervy boli pri koordinácii ľudí na vlakovú kyvadlovú dopravu.

Vlček si myslí, že nechať prejsť nadjazdom najprv peších návštevníkov a autá púšťať až potom bolo správne rozhodnutie. Aj keď to znamenalo, že autá odchádzali z areálu ešte aj po štvrtej ráno – hoci koncert sa skončil okolo 23.15 h, a niektoré posádky áut čakali na odjazd až vyše päť hodín.

„Pre návštevníkov sa to môže zdať dlho, keď to však porovnáme s inými udalosťami, kam ľudia prichádzajú autami, tak tento čas je úplne vyhovujúci,“ vraví starosta.

Koncert AC/DC bol akýmsi zahrievacím koncertom pre tretí ročník festivalu Lovestream, ktorý bude na vajnorskom letisku v polovici augusta. Vystúpia tam napríklad rapper 50 Cent alebo dídžej Tiësto.

So starostom Vajnôr sme prebrali zákulisie príprav na takúto veľkú akciu, výhrady účastníkov festivalu aj obyvateľov obce a aj poučenia z veľkých akcií takéhoto formátu.

Boli ste sa aj vy pozrieť na koncert AC/DC? Ste fanúšik? 

Bol som sa pozrieť, ale viac-menej pracovne. Ako starostovi mi záležalo na tom, aby všetko dobre dopadlo. Predsa len – bolo to 100-tisíc ľudí, jedna z najväčších, ak nie vôbec najväčšia akcia na Slovensku. Neboli sme síce priamo organizátor akcie, s organizátorom sme však spolupracovali a koordinovali prípravu koncertu. Záležalo mi na tom, aby bola zabezpečená bezpečnosť účastníkov, ale aj našich obyvateľov. Jedným z bezpečnostných opatrení bolo aj to, aby sme boli schopní rýchlo reagovať na akúkoľvek udalosť. Aj ja som bol účastníkom „command roomu“ v priestore pri pódiu, kde boli všetky autority od ochranky, polície, organizátora či aj ja ako starosta. Ak by sa niečo udialo, vedeli sme okamžite prijať rozhodnutie – či už o prerušení alebo zrušení podujatia, alebo čokoľvek iné. V takýchto prípadoch ide o sekundy.

Na koncerte ste boli osobne, ako teda hodnotíte organizáciu podujatia? Ako to zvládli organizátori? 

Poučili sme sa po minuloročnom festivale Lovestream, ktorý sa konal presne na tej iste pôde starého letiska (hlavnou hviezdou tohto festivalu vlani bola kapela Imagine Dragons – pozn. red.). Aj keď nie v takom veľkom počte, na Lovestreame bolo okolo 70-tisíc ľudí. Na základe tejto skúsenosti sme prijali iné opatrenia a zafungovali.

Aké?

Najdôležitejšie bolo, že sme úplne zatvorili nadjazd pre automobilovú dopravu. Nadjazd je hlavná prístupová tepna do Vajnôr a bolo pre nás prioritou zabezpečiť bezpečnosť pre všetkých peších účastníkov. Na začiatok koncertu mohli prejsť od Zlatých pieskov až na samotné územie areálu, čo sa ukázalo ako správne. Dostať ľudí do areálu pred podujatím je však o niečo jednoduchšie, pretože sa to rozloží v čase. Náročnejšie je to po skončení podujatia, keď sa všetci naraz rozídu domov. Pre nás bolo dôležité, že ľudia mohli ísť peši bezpečne cez nadjazd a návštevníci, ktorí sa rozhodli prísť autom, mohli odísť až najskôr hodinu po podujatí. Hodina času bola využitá práve na to, aby všetci peší prešli cez nadjazd a dostali sa na kyvadlovú dopravu.

Prečo to bolo takto lepšie?

Pri Lovestreame nebol uzavretý nadjazd pre automobilovú dopravu a na nadjazde sa začali stretávať chodci aj autá. To spôsobilo dopravný kolaps, ktorý si potom museli príslušníci polície postrážiť. Teraz sme podobným závažným dopravným kolapsom na výjazdových cestách predišli. Po skončení podujatia som bol aj pri tom, ako polícia koordinovala ukončenie akcie, a videl som, že to fungovalo. Do nejakých 15 až 20 minút sme mali mimo areálu až 80 percent ľudí. Keď potom začali ľudia odchádzať autom, kolízie s chodcami neboli a výjazdy boli o to bezpečnejšie. Dokonca príslušníci polície okolo druhej alebo pol tretej ráno skonštatovali, že parkoviská síce ešte nie sú prázdne, ale že všetky cesty sú plus mínus zjazdné. Posledné auto odišlo z areálu a opustilo Vajnory presne o 4:40 ráno, čo je pri takejto infraštruktúre skvelý výsledok.

Naozaj? Pretože mnoho ľudí sa na organizátorov sťažovalo, pričom išlo hlavne o tých, ktorí prišli autom. Na Facebooku o pol tretej ráno písali, že sú ešte stále v areáli a nemôžu sa odtiaľ dostať. Je naozaj dobrým výsledkom, že posledné auto odchádzalo po štvrtej ráno?

Pre návštevníkov sa to môže zdať dlho, keď to však porovnáme s inými udalosťami, kam ľudia prichádzajú autami, tak tento čas je úplne vyhovujúci.

Férovo však poviem, že rezervu cítim pri vlakovej kyvadlovej doprave. Na jednej strane sa nám ukázalo, že vlaková doprava má pri takýchto akciách potenciál, pretože Vajnory majú vlakovú stanicu a za desať minút sa z nej vedia dostať na hlavnú bratislavskú stanicu, odkiaľ ľudia môžu komfortne prejsť do centra Bratislavy. Do budúcnosti je tu priestor viac sa zorganizovať – smerovať ľudí na stanicu, orientovať sa na nástupištiach, aby sa mohla kapacita vlakov využiť na 100 percent. Aj tu sme sa boli pozrieť priamo na mieste a videli sme, že prvé dva vlaky neodchádzali úplne obsadené, čo nebolo dobré. Takže tu by som videl poučenie pre ďalšie akcie – v spolupráci s organizátormi zabezpečiť personál, ktorý by pomáhal pri koordinácii ľudí pri nástupištiach.

Takže vy v zásade hodnotíte organizáciu podujatia ako zvládnutú? 

Áno. Organizácia fungovala správne a dobre, aj keď, samozrejme, vždy je nejaký priestor na zlepšenie. Tento počet ľudí nám ukázal, že máme potenciál na ploche starého letiska vo Vajnoroch komfortne spraviť akcie aj takéhoto rozsahu.

Sám ste spomínali, že pri príchode aj odchode účastníkov má tento pozemok obmedzenia v dopravnej infraštruktúre. 

Priestor starého letiska má viac ako 80 hektárov a podľa mňa má obrovský potenciál. V Bratislave je to určite jedinečný priestor pre svoju rozlohu, kde je možné takéto kultúrne udalosti zorganizovať. Vďaka tomu sa Vajnory aj Bratislava mohli zapísať k ďalším svetovým metropolám, ktoré usporiadali koncert takejto svetovej kapely.

Nie je letisko na takéto veľké akcie príliš blízko obce? 

Letisko je súčasťou mestskej časti, určite sú prítomné hlukové emisie. Podobne je to aj inde – napríklad na štadióne v mestskej časti Nové Mesto, kde sa akcie dotýkajú okolitých obyvateľov. Nepovažoval by som to za takú veľkú prekážku. Ako príklad spomeniem Zlaté piesky, kde sú v lete veľmi často rôzne hudobné akcie a je to pre našich obyvateľov do neskorých nočných hodín značne rušivé.

Nie je slabinou areálu aj chýbajúca infraštruktúra? Na letisku nie sú takmer žiadne cesty, z veľkej časti je to pole. Nie je to problém z hľadiska únikových ciest?

Ukázalo sa nám, že veľkou výhodou letiska je jeho veľký rozptylový priestor. Po skončení akcie sa 100-tisíc ľudí dokázalo rozptýliť a posunúť mimo areálu. To je dôležité práve pre bezpečnosť, keď potrebujete v prípade nutnosti urobiť okamžitú evakuáciu. Najväčšie riziká sú počasie – vietor a búrka, pri ktorých je kľúčové, aby sa ľudia dokázali čo najrýchlejšie rozptýliť z areálu. Včera sa ukázalo, že v tomto priestore to je možné.

A čo infraštruktúra na letisku?

Plocha v minulosti slúžila ako športové letisko, kde sa nevenovala pozornosť vybudovaniu infraštruktúry v areáli pre takýto typ akcie. Zároveň platí, že minulý rok sa tu konal veľký festival Lovestream, tentoraz koncert AC/DC, o mesiac nás čaká znovu pokračovanie festivalu Lovestream. Môžeme predpokladať, že organizátorom aj vlastníkom pozemku sa môže ukazovať potenciál priestoru a aj možnosť posilniť jeho infraštruktúru.

Hoci pozemok letiska vlastní súkromná firma a nie Vajnory, ako v mestskej časti premýšľate nad jeho budúcnosťou?

Veľa sa diskutuje o budúcnosti vajnorského letiska, keďže je to dlhodobo nevyužitý priestor, ak nerátam to, že slúži napríklad pre psičkárov. Keďže je to voľná plocha, boli tam aj staré hangáre, v minulosti sme teda mali veľký problém s rôznymi asociálmi, ktorí sa tam začali zgrupovať. Začal sa tam produkovať veľký odpad a mali sme problém už aj s nelegálnymi skládkami. Je nevyhnutné s týmto miestom niečo spraviť.

Platí, že nie je nič lepšie, ako keď premeníte mŕtve miesta opäť na živé – dajte tam život a vtedy prestane byť miestom pre asociálov, kriminalitu či čierne skládky. Súčasný územný plán registruje dané územie s funkciou pre šport a rekreáciu. Je pravda, že existuje dlhodobý záujem zmeniť túto funkciu, aby sa na letisku začalo niečo premieňať. Možno práve takéto koncerty sú priestor na zamyslenie sa, či je správna takáto funkcia.

Čo môžete ako mestská časť robiť s tým, aby tento priestor nebol plný odpadkov a mal nejakú funkciu? Zrejme si nemôžete dovoliť ho odkúpiť? 

Boli by sme nesmierne radi, keby sme mali možnosť získať pozemok pod mestskú časť, všetky ruky by som zdvihol za. Pri takej rozlohe a cenovej úrovni pozemkov v Bratislave je to však absolútne za hranicou našich finančných možností. Viem si živo predstaviť, že ak by sme mali pozemok u seba, využívali by sme ho vo verejnom záujme na kultúrne podujatia, koncerty, festivaly. Jediné, čo môžeme robiť teraz, je diskutovať s vlastníkom pozemku, ako by miesto mohlo  byť prínosom pre ľudí.

Čo to pre mestskú časť znamená, mať u seba taký veľký koncert? 

Pre našu mestskú časť to znamená spopularizovanie a umiestnenie Vajnôr na mapu svetových miest, čo sa týka koncertov, festivalov. To je nespochybniteľne pridaná hodnota, ktorú si nesmierne ceníme.

Ako to ovplyvňuje obyvateľov?

Už minulý rok sme venovali veľkú pozornosť tomu, aby sme odkomunikovali všetkým obyvateľom, čo sa bude diať. Aký bude samotný festival, aké obmedzenia môžu očakávať a ako sa ich to dotkne. Rovnako to bolo aj pri koncerte AC/DC. Tí, ktorí sú fanúšikmi skupiny alebo podobných udalostí, nemusia chodiť do zahraničia, ale majú to rovno cez ulicu. Tých, ktorí, naopak, nie sú fanúšikmi hudby alebo festivalov, sme férovo informovali, na čo sa môžu pripraviť. Odporučili sme im tiež, aby prípadne zvážili byť v čase koncertu niekde mimo Vajnôr.

A fungovalo to? Neotravujú takéto veľké akcie príliš život Vajnorčanov? 

Myslím, že to zafungovalo. Vajnorčania si uvedomili, čo to pre mestskú časť znamená a aký je to prínos. Priznám sa, že necítim z ich strany veľký odpor k týmto akciám. Spätná väzba, ktorú dostávam od našich obyvateľov, je, naopak, veľmi pozitívna. Či už pred koncertom, alebo aj v deň koncertu, keď sme boli v uliciach a rozprávali sa s nimi.

Už od nedeľného poobedia, teda niekoľko hodín pred koncertom, boli cesty do Vajnôr upchaté. Nebol to pre obyvateľov problém? 

Na jednej strane sme sa snažili, aby sa všetci návštevníci festivalu mohli rýchlo a komfortne dostať priamo na plochu starého letiska. A zároveň, čo bolo pre našich obyvateľov dôležité, sme úplne vylúčili parkovanie návštevníckych áut v uliciach mestskej časti. Prístup do ulíc Vajnôr mali iba obyvatelia s trvalým pobytom u nás. Pre rýchlejšiu kontrolu, čo veľmi pomohlo príslušníkom polície, sme každému jednému obyvateľovi distribuovali priamo do schránky nálepku, ktorú si dali na sklo auta. Policajti automaticky púšťali autá s takouto nálepkou. Výsledok bol, že autá návštevníkov boli zaparkované na ploche letiska a ulice Vajnôr boli prázdne.

Aj tak museli stáť v zápche, kým sa dostali k svojim domom. 

Prístup na samotné letisko bol z dvoch smerov. Pričom platilo, že ak niekto chcel odbočiť z týchto ťahov, mohli to byť iba naši obyvatelia, na čo slúžila nálepka. Zároveň sme im odporúčali, aby využili aj cestu domov smerom od Čiernej Vody. Musím povedať, že obyvatelia na úrovni Vajnôr boli značne oslobodení od dopravného náporu. Aj keď, samozrejme, v tom hlavnom ťahu medzi piatou a ôsmou hodinou popoludní bola celá Bratislava upchatá a úplne sa vyhnúť zápcham nedalo.

Vajnorčania predsa upozorňovali na to, že pred domom im stoja aj cudzie autá. Ako sa to mohlo stať?

Stalo sa to tak, že uzávierky ciest pre rezidentov boli od dvanástej hodiny na poludnie v nedeľu. Čiže niektorí návštevníci festivalu, ktorí prišli skôr, dokázali zaparkovať aj v našich uliciach. Na to sme rýchlo reagovali, urobili sme okamžite uzávierky a takýchto prípadov bolo nakoniec minimum.

Do šesťtisícových Vajnôr zrazu prišlo 100-tisíc ľudí, ktorí sa pohybovali po okolí. Ako ste riešili bezpečnosť obyvateľov, aby sa necítili ohrozene z pohybu stoviek cudzích ľudí?

Staré letisko je v podstate v okrajovej časti Vajnôr, takže ľudia sa nepotrebovali dostať do samotných ulíc Vajnôr. Keď prejdú vajnorský nadjazd, tak sa dostávajú priamo do areálu letiska. Nie je žiadna potreba, aby prechádzali cez Vajnory. Samozrejme, ak by sa tam niektorí návštevníci dostali, musím veľmi oceniť pomoc polície. Vyše 300 príslušníkov polície dozeralo na bezpečnosť priamo v našich uliciach.

Akú pridanú hodnotu majú takéto akcie pre Vajnory? 

Bezpochyby je to výhoda nielen pre našu mestskú časť, ale aj pre celú Bratislavu. Všetci Bratislavčania boli svedkami, že deň predtým bolo celé mesto Bratislavy zaplavené ľuďmi v tričkách AC/DC – boli plné reštaurácie, ubytovacie kapacity praskali vo švíkoch. To je nepochybne pridaná hodnota pre Vajnory aj celú Bratislavu.

Aké peniaze z akcie plynú pre mestskú časť? 

Napríklad minulý rok sme s organizátormi festivalu uzavreli memorandum o spolupráci, kde nám poskytli priamo finančný dar do rozpočtu obce. Aj organizátor si férovo uvedomuje, že takéto podujatie má dosah aj na našu mestskú časť. Pri tomto koncerte sme s organizátorom takisto uzatvorili dohodu. S tým, že agentúra, ktorá podujatie organizuje, nám pomôže s kultúrou vo Vajnoroch vrátane financovania a interpretov. Čiže je to viac-menej barterová dohoda.

O akú sumu približne ide? 

Vychádza to presne z kapitoly nášho rozpočtu. Naše náklady na kultúru vo Vajnoroch je v rozmedzí 60- až 70-tisíc eur. Vo Vajnoroch máme živú kultúru a mnoho podujatí, ale zároveň našou ambíciou je pozdvihnúť kultúru o level vyššie. Práve o tom sa budeme s organizátorom baviť.

Aké sú na druhej strane výdavky obce na takúto akciu? 

Keďže sme boli všetci zapojení do príprav, tak sú to personálne náklady a kapacity.

Takže kyvadlovú dopravu či zabezpečenie automobilovej dopravy robí organizátor?

Áno, to je všetko úloha organizátorov. Do organizácie podujatia som sa však aktívne zapájal, najmä do organizácie verejnej dopravy. Som aj mestským poslancom a členom dozornej rady mestského Dopravného podniku, bol som aktívny pri rokovaniach. Zabezpečenie dopravy bola jedna z mojich priorít pri organizácii podujatia.

Ako sa pripravujete na nadchádzajúci festival Lovestream, ktorý bude už o mesiac? Poučili ste sa z koncertu AC/DC a spravíte niečo inak? 

Lovestream by mal byť po tejto nedeli v úvodzovkách ľahšia akcia. A to preto, lebo na rozdiel od koncertu, ktorý musel v jeden deň absorbovať 100-tisíc ľudí, je festival rozložený na tri dni. Predpokladáme, že v jednotlivých dňoch bude návštevnosť niekde na úrovni možno 25-tisíc až 30-tisíc ľudí. A s týmto počtom sme už pripravení pracovať a máme reálne skúsenosti.