O čom Fico reční na balkóne: máta ho stokilová plavkyňa a EÚ, dobré správy veľmi nenosí

Až do osláv výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko sa liečil zo zranení spôsobených atentátom v ústraní, no od prvého verejného vystúpenia sa už premiér a predseda Smeru Robert Fico prihovára voličom často. Za posledný týždeň sa pravdepodobne z balkóna či terasy počas dovolenky v Chorvátsku prihovoril trikrát – z videonahrávok.

Príhovory trvali dohromady 26 minút. Videá majú zvukovo nižšiu kvalitu ako tie, ktoré nakrúca na úrade vlády alebo u seba doma. Sú zrejme nakrútené na mobilný telefón. Ale premiér vie, že podstatný je obsah, a nezastaví ho ani to, ak do jeho politických posolstiev „vyhrávajú“ cikády.

Fico sa naučil fungovať prakticky bez hovorcu a s verejnosťou komunikuje cez videá, v ktorých si sám stanoví témy, spravidla rýchlo identifikuje nepriateľov a potom ich podrobí drvivej kritike. A nasleduje uistenie, že je tu ešte vláda, ktorá myslí na Slovensko a jeho obyvateľov.

Našiel si svoj formát

Občas reaguje na aktuálne dianie, napríklad na minulotýždňovú schôdzu Národnej rady o novele Trestného zákona, inokedy nahrá súhrn týždňa, čo je jeho zatiaľ nepravidelný formát nazvaný „Čo sa nezmestilo na tlačovku“. Video s týmto názvom malo v nedeľu rímsku číslovku XXVII.

Konkrétnymi problémami voličov, napríklad dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, sa nezaoberá. Príhovory sú jeho geopolitickými úvahami o svete a Slovensku, v ktorých nadáva na Európsku úniu, súčasnú politiku Spojených štátov, opozíciu a liberálne médiá, sexuálne menšiny. Neustále sa vracia ku krivdám, ktoré jemu a jeho garnitúre podľa neho spôsobili vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora.

Premiér, ktorý v roku 2016 rečnil o tom, že je v životnom záujme Slovenska, aby sme boli v jadre Európskej únie, dnes hovorí o Únii úplne inak. Napríklad aj takto: „Keby sme súhlasili so všetkým, čo si želá od Slovenska Európska únia, tak Slovensko by pomaly ani neexistovalo.“

Teraz fakty: Slovensko do Únie vstúpilo dobrovoľne a rovnako prijalo všetky s tým spojené záväzky. Fico sám chodil a bude chodiť na samity európskych lídrov. Odkedy je premiér, žiadne zásadné opatrenie v Bruseli nevetoval. A aké požiadavky, ktoré Slovensko ohrozujú, na nás Európska únia vlastne má? To sme sa nedozvedeli.

Premiér sa opakovane vracia k LGBTI ľuďom, túto tému v toku reči spája s akoukoľvek inou, vecne úplne nesúvisiacou záležitosťou. „Celé zvrátené ako ideológia troch záchodov, ktorú tak vehementne Progresívne Slovensko či SaSka presadzujú,“ vraví v jednom z videí.

PS ani SaS nič podobné nepresadzujú ani nenavrhovali. Ide len o zjednodušujúce prirovnanie, ktoré sa na sociálnych sieťach bežne objavuje, a predseda vlády si to zjavne všimol.

Pred slovenským premiérom sa v príhovoroch takisto neustále vynára americká plavkyňa Lia Thomasová. Ide o transrodovú športovkyňu, ktorá sa narodila ako Will Thomas, a jej príbeh si obľúbili konšpiračné weby. Slovenský premiér ju teraz používa ako oslí mostík, keď sa chce prihovoriť divákom, ktorých táto téma znepokojuje.

„Je to zvrátené ako víťazka ženských plaveckých pretekov, ktorá niekoľko mesiacov pred pretekmi bola ešte stokilovým chlapom,“ opakuje Fico a prechádza voľne k ďalším témam.

O tom, že Slovensku hrozí, že nám Únia pre neplnenie opatrení k plánu obnovy nemusí vyplatiť stá milióny eur, nehovorí. Dlhšie už nespomenul ani to, ako sa spotrebitelia dostanú k lacným potravinám či k lacnejším pohonným hmotám, ktoré pred voľbami sľuboval.

Nadáva na Úniu aj opozíciu

Jeho obľúbeným motívom sú zradcovia zo slovenskej opozície, ktorí chodia do Bruselu škodiť Slovensku. Kto konkrétne, kedy presne, u koho a ako často? Konštatovania predsedu Smeru sú skôr všeobecné.

„Europoslanci za slovenskú opozíciu doslova obiehali orgány EÚ a žiadali ich, aby Slovensku boli zastavené európske peniaze,“ vravel vo svojom prvom videu. „Opozícia sa domáhala finančného poškodenia Slovenska,“ pokračoval.

Mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej vládna koalícia po tlaku Európskej komisie opravovala novelu Trestného zákona ďalšou novelou, podľa neho nebola ich babráctvom. „Je to preto, lebo opozícia urobila kus špinavej roboty na Európskej komisii, žalovala na Slovensko a chcela ho finančne poškodiť. Opozícia nechce, aby sme dostali európske peniaze, pretože verí, že to poškodí vládu v očiach verejnosti.“

Zmienky o zlej opozícii, ktorá ubližuje jeho vláde, zaradil priebežne aj do ďalších videonahrávok. „Opoziční poslanci a europoslanci chodia ako na klavír do EÚ, aby Slovensku boli zastavené eurofondy a peniaze z plánu obnovy, a keď sa im podarí nahovoriť nejakých úradníkov na napísanie akéhokoľvek kritického listu na adresu súčasnej vlády, otvárajú šampanské,“ sťažoval sa.

V skutočnosti je možné nájsť priamu súvislosť medzi aktivitami opozície a konaním orgánov EÚ len raz – pri januárovom hlasovaní Európskeho parlamentu o rezolúcii k právnemu štátu na Slovensku. Jedným z hlavných iniciátorov rezolúcie bol dnes už exeuroposlanec Vladimír Bilčík (zvolený za Spolu). Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann za ňu nehlasovala a jej strana neskôr poslala Európskej komisii list, aby Slovensku nepozastavila čerpanie európskych peňazí.

Europarlament v rezolúcii vyjadril znepokojenie nad stavom právneho štátu na Slovensku a kritizoval novelu Trestného zákona, zmeny pri ochrane oznamovateľov korupcie a zrušenie špeciálnej prokuratúry.

Na to, aby sa Európska komisia oboznámila so stavom na Slovensku, nepotrebuje opozíciu, tá naviac takéto „donášanie“ opakovane odmietla. Európska komisia má v Bratislave svoje stále zastúpenia s úradníkmi, ktorí majú priamo v náplni práce monitoring diania u nás a na dennej báze komunikujú s vládou, ministerstvami a jej podriadenými úradmi.

Keď bol Fico v opozícii, orgánom Európskej únie sa sám sťažoval v oficiálnych listoch, ktoré aj zverejňoval. V apríli 2022 napísal, že situácia na Slovensku je horšia ako v Rumunsku a opozícia je ohrozená politicky zmanipulovaným vyšetrovaním.

Písal o zneužívaní trestného práva, manipuláciách a nepravdivých výpovediach kajúcnikov, o vyhrážkach predstaviteľov vlády opozícii a za hlavných vinníkov označil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a predsedu OĽaNO Igora Matoviča, ktorý už vtedy nebol premiérom. Únia na to nereagovala, na čo s pocitom krivdy poukazoval a drží sa toho dodnes.

Keď v nedeľu hovoril o liste Európskej komisie k novele Trestného zákona, označil to za bežnú komunikáciu vlády s úradníkmi Komisie a dotknuto pripomenul, ako sa Komisia neozvala, keď bol Smer kriminalizovaný a na Slovensku sa porušovali ľudské práva.

„Na všetky výhrady EK pozeráme s veľkým odstupom. Vedieme s Komisiou odborný aj politický dialóg. Ale nemôžeme zabudnúť na to, že EK v rokoch 2020 až 2023, keď sa na Slovensku zatvárali nevinní ľudia a nevinní vo väzbe zomierali, nepovedala na adresu vlád Matoviča, Hegera, Ódora jedno jediné krivé slovo. Prečo? No lebo mali na Slovensku politikov, ktorí boli schopní splniť akýkoľvek sen EK – najmä sny o vojne na Ukrajine.“

Činy „nevinného“ advokáta súd nemohol preveriť

Vo videu z chorvátskeho pobrežia namieril aj na Máriu Kolíkovú zo SaS. Rečnil, ako nechala v čase, keď bola ministerkou spravodlivosti, „bez mihnutia oka zomrieť vo väzbe nevinného advokáta Krivočenka – ten sa zadusil na covid, lebo mu rezort spravodlivosti nezabezpečil pľúcnu ventiláciu“.

To, či bol Ľubomír Krivočenko nevinný, sa nedozvieme, po smrti proti nemu zastavili trestné stíhanie. Bol podozrivý, že sprostredkovával úplatky medzi farmármi a ľuďmi s dosahom na rozhodovanie Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

Zadržala ho NAKA v apríli 2020 v rámci kauzy Dobytkár, kde je obvinený aj Ficov priateľ, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Krivočenka obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku formou spolupáchateľstva v súbehu so zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti v štádiu prípravy.

V každom prípade, Krivočenko sa zaradil medzi mnoho obetí covidu, pre ktoré v čase pandémie nedokázali slovenské nemocnice zabezpečiť dostatok pľúcnych ventilácií. Väznice v tom čase patrili medzi veľké ohniská nákazy. Fico a Smer z toho, že sa Krivočenko nedostal k ventilácii, dlhodobo viní Máriu Kolíkovú. Jeho vláda rozhodla minulý týždeň o tom, že rodine advokáta vyplatí odškodné 90-tisíc eur.

Videá z dovolenky sa stali aj platformou, cez ktorú sa vracal k atentátu v Handlovej. Vieme tak, že sa ďalej lepší jeho zdravotný stav a onedlho už bude vďaka poctivej rehabilitácii chodiť bez barly či palice a zaťaží už aj všetky rozstrieľané časti tela.

Zároveň opozíciu a médiá bez toho, že by to niečím podložil, spája s atentátom na jeho osobu. „Liberálne a progresívne médiá a ich sluhovia v opozícii priniesli ďalšiu novinku do ich zúfalého zápasu so súčasnou vládnou koalíciou. Po tom, čo im nevyšlo v rokoch 2020 – 2023 naše zatváranie a 15. mája tohto roku strieľanie, siahajú po očividných klamstvách,“ skonštatuje akoby len tak mimochodom vážne obvinenie.

Za Orbána a proti Únii

Veľkú pozornosť venuje premiér zahraničnej a európskej politike „Ako fungoval jeden povinný názor, sme videli za vlád Matoviča, Hegera či Ódora. Západ pískol a tieto vlády na povel vybrakovali slovenskú armádu tak, že dnes nemáme ani vlastné lietadlá, ani protivzdušnú obranu, nemáme nič,“ vraví.

Realita? Darované slovenské migy armáda už nepoužívala, protiraketová obrana bola nefunkčná a sprevádzkovať ju vedeli len Ukrajinci alebo Rusi – Slovensko sa ako členský štát NATO rozhodlo podporiť Kyjiv. Na Slovensko práve v pondelok prileteli americké stíhačky F-16, ktoré objednala ešte vláda Smeru spolu s SNS.

Fico sa v príhovoroch sám opakovane stavia do pozície rebela, ktorý si hovorí svoje suverénne postoje. Z nich však vyplýva, že jeho jediným spojencom v EÚ je už len maďarský predseda vlády Viktor Orbán a Smer momentálne ako politická strana nemá žiadneho spojenca.

„Európska únia nemá žiadnu vlastnú zahraničnú politiku – len kopíruje politiku USA,“ oznamuje občanom.

Kritizuje opäť zvolenú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Tá sa stala minulý týždeň na nasledujúcich päť rokov najvýznamnejšou političkou v Bruseli, s ktorou bude musieť ako predseda vlády komunikovať. Fico chváli v príhovoroch poslancov Smeru, že hlasovali proti nej.

Ešte ostrejšie hovorí o pravdepodobne budúcej vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničnú politiku, ktorou sa má stať estónska premiérka Kaja Kallasová, na tej Ficovi prekážajú jej „protiruské“ a zároveň „proamerické“ názory.

Zastáva sa Viktora Orbána, ktorý išiel na „mierové rokovania“ okrem Ukrajiny aj do Ruska, Číny a za Donaldom Trumpom. „Slovensko nebude v žiadnom prípade atakovať Maďarsko a jeho legitímne predsedníctvo v EÚ. Kladiem si súčasne otázku, či nepríde čas, kedy si budeme musieť pýtať súhlas v EÚ na nejakú zahraničnú cestu,“ nadhadzuje slovenský premiér úplne fiktívnu otázku – koniec-koncov aj on skonštatoval, že sa chystá na jeseň do Číny.

Nič také ako schvaľovanie ciest v EÚ neprichádza do úvahy – výber zahraničných výjazdov len signalizuje to, čo ktorá krajina považuje za svoje priority. Zahraničná politika jednotlivých štátov je len v ich réžii, čoho dôkazom je aj to, ako si počína maďarský premiér.

„Ak majú byť suverénni politici, ako je Orbán, alebo za ktorého sa považujem aj ja, perzekvovaní za suverénne zahraničnopolitické aktivity – naviac za mierové, nie vojnové –, tak ide o tému na vážne zamyslenie,“ vraví napriek tomu predseda vlády. Orbán v skutočnosti nie je nijak prenasledovaný, je len do veľkej miery politicky izolovaný, keď prišiel postupne aj o spojencov, ktorí sa ho v minulosti zastávali – napríklad nemeckých politikov.

Sankcie áno, sankcie nie

Opäť otvoril aj otázku sankcií proti Rusku. Kritizuje, že Ukrajina zaviedla sankcie proti ruskej súkromnej spoločnosti Lukoil, ktorá predáva ropu do Európy a aj Slovnaftu. „Protiruské sankcie často postihujú nie adresáta – teda Ruskú federáciu –, ale jednotlivé členské štáty EÚ,“ vravel s tým, že sankcie voči Lukoilu mu neuškodia, ale spôsobia problémy hlavne Slovensku, ale aj Ukrajine či Česku.

A teraz aká je realita slovenských postojov pri prijímaní sankcií voči Rusku. Naposledy sa sankcie prijímali koncom júna, išlo už o 14. balík, ktorý sa zameral na zákaz investícií na dokončenie ruských projektov v oblasti skvapalneného zemného plynu. Slovensko to podporilo. A rovnako sa zachovalo aj pri predchádzajúcom sankčnom balíku v decembri. O tomto oficiálnom postoji zatiaľ predseda vlády vo svojich videách neinformoval.

Pre Smer je citlivou témou, kam vlastne strana politicky patrí. Aj o tom Fico hovorí – z premiéra sa v tej chvíli mení na straníckeho predsedu.

Strana európskych socialistov (PES) pozastavila Smeru aj Hlasu po vstupe do vlády s SNS členstvo a Ficovu stranu neprijala späť ani po eurovoľbách. Premiér to vysvetľoval tým, že žiadali, aby mohli aj po návrate do frakcie prezentovať svoju suverénnu politiku, a rokoval o tom aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Zjavne sa nedohodli. „Komunikovali sme so socialistami a s ich frakciou v EP, ale sú na hony vzdialení od našich hodnôt vo veci Ukrajiny, migrácie a v citlivých etických otázkach.“

Smer nevstúpil ani do európskej strany Patrioti pre Európu, ktorá vznikla okolo Fideszu Viktora Orbána, ANO Andreja Babiša, rakúskej FPÖ a pridala sa k nej aj strana francúzskej pravicovej nacionalistky Marine Le Penovej.

Fico naznačil, že sa však môže objaviť riešenie. „Je pravdepodobné, že časom môže vzniknúť ďalšia ľavicová frakcia, v ktorej sa Smer SSD bude cítiť prirodzene,“ vravel vo svojom poslednom videu. Či by ľavicové strany dokázali vytvoriť ďalšiu frakciu, nie je isté. Okrem 23 europoslancov je podmienkou aj to, aby boli z najmenej siedmich členských štátov. Jedným z mála ľavicových zoskupení v Európskom parlamente, ktoré nie je členom žiadnej frakcie, je nemecký Zväz Sahry Wagenknechtovej, má šesť europoslancov.