Denník N

Schöne naci. Alebo ako ma obrali „cigáni“

Na benzínke sa kradnú drobné. Skutočné holiace strojčeky treba hľadať inde.

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Po voľbách som sa ako mnohí rozčuľoval nad tým, ako sa z bystrického žumpana stal zo dňa na deň bratislavský Schöne naci. A potom prišiel Boží prst! Že nie tak škaredo premýšľaj o poriadkumilovnom Majkovi. Nie, nebol to prst boží v podobe nejakého hajlujúceho farára či rehoľníka, ale malíček toho najvyššieho.

Vracal som sa autom  z dlhšej cesty. Bol 14. marec asi deväť hodín večer. Idúc cez Bratislavu, rozsvietila sa mi kontrolka oleja. Tak som zašiel na najbližšiu benzínku, odparkoval na parkovisku za pumpou, počkal, kým motor trochu vychladne, a začal dolievať olej.

Na parkovisku som bol len ja a dva kamióny. Zrazu pri mne zaflekoval jemne prehrdzavený ford. Otvorili sa dvere. Vystupoval pán. Snedý. „Dobrý človek, koľko je kilometrov do Trenčína?“ Slušne som odpovedal. „Júú, ty si veľmi dobrý človek. Ochotný, Pán Boh sa ti oplatí na deťoch, a pozri, že si taký dobrý, ti niečo dám, teraz tu. Vezmi si.“ Natlačil mi do ruky, v druhej som držal olej, dve škatule.

„Aby si vedel, že ti nedávam bombu. Pozri sem, holiaci strojček a hodinky. Vodotesné. Pozri, aha, idú, švajčiarske.“ Poďakoval som sa a odmietol som. „Urazil som ťa?! Ty si veľmi dobrý človek, Pán Boh ti to na rodine oplatí! Tu máš ešte aj voňavku Hugo Boss! Daj nám nejaké drobné na benzín do Košíc!“

Opáčil som, že veď idú do Trenčína. „Do Košíc cez Trenčín, no.“ Bol som unavený, nechcelo sa mi handrkovať, tak som vytiahol päť eur. „To je málo na benzín. Pozri, máš tam desať eur, daj, cesta je dlhá.“

Vo forde sedel ešte jeden pán, začal zvedavo otvárať dvere: „Problém?“ Tak som pánovi dal ešte aj tú desiatku. „Veľmi dobrý človek si ty! Máš tam aj české bankovky. Do Trenčína je dlhá cesta. Veľa benzínu treba. Teda do Košíc.“

Keď odchádzali, bol som ľahší ešte o sto korún českých. Viac som nechcel dať. „To je málo, to ti nemôžem všetko nechať toto, daj naspäť niečo…“

Keď som potom zas sedel v aute, hovorím si, že niečo na tom žumpanovi bude. Takto ma ošklbali! Cigáni. Potom som zapol rádio a začal som sa smiať. Smial som sa ako správny Slovák. Že ošklbaný nebudem sám. Z úradu vlády prišli dobré zvesti, že páni našli zhody v programe, všetko bude dobre. Všetko bude po starom. A Beblavého ešte aj naplo! Že kto tu koho šklbe. A ošklbe.

Ja mám aspoň voňavku Boss a hodinky Daytona Oriando. A keby som nebol skupáň, mám aj holiaci strojček Braun, čo holí aj nohy!

Potom ma však smiech prešiel. Uvedomil som si, že tu sú iné holiace strojčeky. Rýchlosť rokovaní na úrade vlády napovedá, že ani cesta Mosta (Sieť škoda spomínať) nevedie k ich vypnutiu. A to sú strojčeky mocné. Najskôr holia štát a peňaženky, potom mysle. No v konečnom dôsledku holia ľuďom hlavy. A Marian naci pritom nemusí prstom pohnúť.

Marian Kotleba

Komentáre

Teraz najčítanejšie