Najviac peňazí minul na vojnu a Versailles. Ako Ľudovít XIV. ovplyvnil Európu a čo nedokázal pochopiť

Pred 382 rokmi na trón zasadol najdlhšie panujúci monarcha v dejinách – francúzsky kráľ Ľudovít XIV. Nielenže sa stal symbolom absolutizmu, ale Francúzsko aj ukotvil v hraniciach, v ktorých existuje dodnes. Umožnil mu mať v Európe dôležité, ak nie hlavné slovo.

Tento september sa s ním spája aj ďalšie výročie – pred pár dňami uplynulo 310 rokov od jeho úmrtia. O tom, ako jeho vláda ovplyvnila európsky kontinent aj život v zámorí, sa v podcaste Romancov a spol. rozprávali reportérka Anita Haas Mejzrová a politický geograf Michael Romancov.

Prinášame prepis epizódy, v ktorej sa dozviete, čo z doby Ľudovíta XIV. cítiť vo francúzskej spoločnosti aj dnes, prečo dal postaviť zámok vo Versailles a akým spôsobom sa líšil Ľudovítov absolutizmus od absolutizmu, ako ho vnímame dnes.

Ľudovít XIV. je veľmi známy a pripomínaný panovník okrem iného preto, že je zvečnený v románe Traja mušketieri alebo v knižnej sérii Angelika. V čase svojej korunovácie z roku 1654 mal jedenásť rokov, kráľom sa však stal už vo svojich štyroch rokoch po smrti otca. Michal, aká to bola doba, keď Ľudovít zasadol na trón?

Rozprávame sa o Francúzsku, ktoré vyzerá podobne ako to súčasné. Z hľadiska vnútorného fungovania je to však úplne iná krajina, než ako ju poznáme dnes.

Väčšina Francúzov vtedy nebola schopná sa medzi sebou dohodnúť, akú podobu bude mať spisovná francúzština. Fenomén v Európe však bol taký, že keď bolo potrebné kodifikovať jazyk, štandardne sa siahlo po tom, ktorým sa hovorilo v hlavnom meste, kde sídlila úradná moc, a v jeho bezprostrednom okolí.

To nastalo aj vo Francúzsku, kde tieto snahy začal v roku 1628 kardinál Richelieu. Ten založil Francúzsku akadémiu, dodnes existujúcu inštitúciu, ktorej prvou a najdlhšie trvajúcou úlohou bolo starať sa o jazyk.

Vtedy sa vo Francúzsku objavili prvé snahy o nivelizáciu (vyrovnávanie rozdielov – pozn. red.), ktoré boli do svojho úspešného konca dotiahnuté až na prelome 19. a 20. storočia. Ľudovít XIV. je však počiatkom celého procesu, počas ktorého sa tieto centralizačné a nivelizačné tendencie začali z teórie viditeľným spôsobom presadzovať do praxe.

Keď som študovala na francúzskej strednej škole, Ľudovít XIV. tam bol témou, ktorá sa možno hneď po Veľkej francúzskej revolúcii preberala najpodrobnejšie. Dodnes je pre Francúzov obrovskou osobnosťou – veľmi detailne rozoberajú, kým bol, že sa mu hovorilo kráľ Slnko alebo Ľudovít Veľký, že bol ikonou absolutizmu, že to bol on, kto predniesol slávny výrok „štát som ja“. V čom však jeho absolutistická vláda spočívala? V čom bola výnimočná?

Dnes si pod pojmom absolutizmus predstavujeme niečo úplne iné než v čase, keď sa Ľudovít XIV. stal vládcom Francúzska.

Mimochodom, ten známy výrok „štát som ja“ vraj nikdy nepovedal. Ale hovorí sa to, je to jedna z tých okrídlených historických fráz, ktoré sú tu s nami dodnes. Aby sme sa však mohli venovať tomu, čo nové zaviedol, je najskôr potrebné priblížiť, ako Francúzsko a drvivá väčšina európskych štátov v tom čase fungovali.

V prvom rade si treba uvedomiť, že štát na svoje fungovanie potrebuje inštitúcie. My žijeme v moderných krajinách, no zdá sa nám, že sú šialeným spôsobom zbyrokratizované. Vôbec si však nevieme predstaviť, ako by sme fungovali, keby okolo nás taká inštitucionálna sieť neexistovala.

Pri sledovaní vývoja na Slovensku si mnohí ľudia, nielen právnici a politológovia, začínajú uvedomovať, akou obrovskou výhodou je