Ako diskutovať bez pohŕdania? Diskutujte o tom, čo nás viac spája, než rozdeľuje

• Na tomto mieste Denník N poskytuje priestor združeniu pre demokratické diskusie DEMDIS, ktoré v online priestore hľadá dialóg v rozdelenej spoločnosti.
• Ostatná diskusia ukázala dve základné deliace línie. Prvá oddeľuje diskutujúcich podľa toho, či podporujú politiku súčasnej vlády, druhá hovorí o tom, či vnímame tých druhých ako „nebezpečných“.
• Na konci textu môžete hlasovať v pokračovaní diskusie alebo pridať svoj názor.

Slušné správanie má v akejkoľvek diskusii zmysel bez ohľadu na správanie ostatných a je v poriadku povedať neviem. Tento názor patril podľa hlasovania diskutujúcich v poslednej diskusii fóra DEMDIS medzi tie, v ktorých bola najväčšia zhoda.

V tomto texte prinášame najprv stručný sumár výsledkov, ktoré vznikli zapojením čitateľov Denníka N, denníka Pravda, portálu SP21 a demdis.sk. Nižšie znova ponúkame interaktívnu časť, kde môžete vyjadriť svoj postoj buď hlasovaním, alebo priamo pridaním svojho názoru, ktorý potom zasa môžu hodnotiť ostatní.

Čo sme zatiaľ zistili?

Do predošlej DEMDIS diskusie na tému „S čím sa (ne)dá zmieriť“ sa zapojilo 1088 diskutujúcich, ktorí boli na základe svojich postojov automaticky zaradení do troch názorových skupín (A, B, C).

Výsledky nám ukazujú, že dôvodom tohto rozloženia boli dva zásadné rozdiely – dve deliace línie.

Prvý rozdiel spočíval v podpore politiky súčasnej koalície (skupinou B), druhý štiepil protivládny tábor (skupiny A a C) v rovine vnímania názorov druhej strany ako „nebezpečných“ alebo predstavujúcich „závažné ohrozenie“.

Zjednodušene teda skupina A z eskalácie atmosféry viní vládu, skupina B zas opozíciu a skupina C zastáva strednú cestu s názorom: „Kým bude diskusia iba o vzájomnom vymýšľaní a osočovaní partnera, nič sa nezmení. Tak ako za vraždu novinára nemôže Smer, ani za atentát nemôže opozícia.“

Pri interpretácii výsledkov DEMDIS diskusií platí, že zhoda sa rodí v konfrontácii s nezhodou. To znamená, že ak napriek (na prvý pohľad) priepastným rozdielom dokážeme nájsť široký súbor zhodných postojov, diskusia mala zmysel.

Čo teda máme spoločné?

Ako teda vyzerajú „zlaté mosty“, ktoré podporujú všetky tri tábory?

V prvom rade vnímame polarizáciu spoločnosti ako zásadný problém. Veríme, že „so zmierovaním musíme začať každý vo svojom okolí“, a sme ochotní „diskutovať s kýmkoľvek, kto je schopný a ochotný diskutovať slušne“.

Zhodne súhlasíme, že „slušné správanie v akejkoľvek diskusii má význam a je efektívne bez ohľadu na to, ako sa správajú ostatní“.

Drvivá väčšina táborov zároveň súhlasí s tým, že bude rešpektovať druhých vždy a stále. „Čo však nemusím rešpektovať, je ich názor, s ktorým sa nestotožňujem.“

Napriek mnohým zhodám nám z diskusie vyplynulo niekoľko otvorených otázok.

Napríklad ako pristupovať k dialógu, ak sme prepadli presvedčeniu, že názory druhej strany sú existenčnou hrozbou?

Ako sa neuzatvárať v bublinách a ako si viac dôverovať?

Ako si môžeme byť istí, že druhý má naozaj dobré úmysly?

S cieľom hľadať odpovede na tieto otázky a zdieľať príklady dobrej praxe pokračujeme v bloku druhou diskusiou.

Ako začať vo svojom okolí?

Zhoda na tom, že zmieriť sa musia politici, ide ruka v ruke s presvedčením, že so „zmierovaním musíme začať každý vo svojom okolí“.

Ako môže také „súkromné“ zmierovanie vyzerať? Aký prístup sa vám osvedčil pri náročných konverzáciách s „druhým brehom“?

Vôľa začať vo svojom okolí je pozitívnou správou, ale nie všetkým. Mnohí z nás majú pocit, že zmierenie chce iba jedna strana, a to bez ohľadu na to, na ktorej strane sa podľa vlastného názoru nachádzajú.

Máme preto pocit, že hovoríme do steny? Čo by sme chceli počuť, aby sme uverili, že sa k nám ostatní správajú otvorene a že nám záleží na spoločnom dobre? Na dialóg treba dvoch. Čo sme pre zmierenie ochotní urobiť my?