Dolapený terorista Abdeslam vlastnil bar s pivom. Prečo sa neodpálil pred štadiónom?

Podobne ako portréty všetkých útočníkov, aj ten jeho šírili médiá. Mnohé ho pasovali za démona, iné vyzdvihovali jeho tmavšiu pleť, výšku 1,75 metrov, hnedé oči alebo dátum narodenia (15. september 1989).

Salah Abdeslam je však v prvom rade desiaty člen komanda džihádistov, ktoré útočilo 13. novembra v Paríži a ktoré zabilo 130 ľudí.

Francúzske médiá Salaha Abdeslama označili za nepolapiteľného vodcu celej skupiny, najhľadanejšieho človeka v Európe. Pátrali po ňom 125 dní od parížskych útokov. Zatkli ho v piatok 18. marca v Bruseli.

Polícia ho vypočúvala dvakrát

Samotní Francúzi priznávajú, že jeho úloha v organizácii aj realizácii novembrových útokov je stále nejasná. Podľa vyšetrovania si na svoje meno požičal dva automobily, ktoré teroristi použili 13. novembra, a rezervoval si hotelovú izbu na predmestí Paríža, kde prečkal noc po útokoch.

Polícia tiež vie, že pri štadióne Stade de France vysadil troch teroristov, ktorí začali zabíjanie. Následne sa vydal do 18. parížskeho obvodu, kde nechal svoje vozidlo. Vstúpil do jednej kaviarne, kúpil si nový telefón aj SIM-kartu a nabil si kredit. Tam sa jeho stopa skončila.

Mal tu zaútočiť? Zomrieť ako opustený samovražedný atentátnik? Alebo mu len zlyhali výbušniny, ktorými sa chcel odpáliť? O jeho živote pred samotnými útokmi sa vie oveľa viac. 

Salah Abdeslam sa narodil v Bruseli a mal francúzske aj marocké občianstvo. Jeho rodičia pochádzali zo severnej Afriky. Otec pracoval ako šofér hromadnej dopravy v belgickej metropole, kam sa neskôr dostal aj jeho mladší syn Salah. Svojmu otcovi však robil starosti, pretože sa v roku 2010 zaplietol do lúpeže.

Tú organizoval spolu so svojím susedom, Maročanom Abdelhamidom Abaaoudom, ktorý bol o päť rokov neskôr jedným zo strojcov parížskych útokov. Spoznali sa v bruselskej štvrti Molenbeek, ktorá je teraz známa ako štvrť radikálnych moslimov.

Pravdepodobne práve stretnutím s Abaaoudom sa Salah začal radikalizovať. Možno sa najviac priučil vo väzení, kde nazbieral potrebné kontakty a naučil sa umeniu tak potrebnému pre teroristov – splynúť s davom. Podľa jedného z jeho priateľov z väzenia sa Salah Abdeslam stále niekam ponáhľal, ale vždy sa dalo na neho spoľahnúť.

Pivo a marihuana

Keď ho prepustili z bruselskej verejnej dopravy, založil si spolu so svojím starším bratom Ibrahimom bar. Volal sa Les Béguines a podávalo sa tam populárne belgické pivo Jupiler.

Napriek salafistickým pravidlám bola odtiaľ často cítiť marihuana. Tá vôňa nakoniec prilákala aj políciu a bar v auguste 2015 zavrela. Nebola to však ich prvá takáto skúsenosť. Policajti ich vypočúvali v januári 2015, keď sa obaja bratia pokúsili vycestovať do Sýrie. Po vypočutí ich však polícia jednoducho prepustila a ďalej ich nesledovala.

Pokus o odchod sa však podaril Abdelhamidovi Abaaoudovi, ktorý sa pripojil do bojov v Sýrii na strane Islamského štátu.

Podľa jedného z ich známych sa bratia už v roku 2014 netajili tým, že chystajú teroristický útok. To však poprela rodina Abdeslamovcov, ktorej členovia tvrdili, že si nikdy nevšimli radikalizáciu Salaha ani Ibrahima. Podľa jeho snúbenice na ňom nič znepokojujúce nebolo.

Potvrdili to aj viacerí ich priatelia, podľa ktorých ani jeden z bratov nebol veľkým moslimom. „Nepraktizovali pravidlá ani neboli pobožní,“ cituje Le Progrès Jamala, ktorý poznal oboch bratov. „Nemali veľké brady, nosili rifle a tenisky, pili pivo ako všetci. Mali život ako všetci mladí ľudia – milovali futbal, chodili do klubov a stretávali sa s dievčatami.“

Salah minulý rok aj veľa cestoval. Dostal sa do Grécka, Talianska, Nemecka, Rakúska aj Maďarska. Zo svojich ciest priniesol aj výbušninu, ktorú neskôr použili pri novembrových teroristických útokoch. Čo však v ten večer robil?

Aká bola jeho úloha?

Pravdepodobne sa mal odpáliť podobne ako jeho brat Ibrahim, ktorý tak urobil pred kaviarňou Comptoir Voltaire. Mal na to všetko potrebné – na tele pripevnené výbušniny. Počas víkendového výsluchu v Bruseli vyšetrovateľom priznal, že sa mal odpáliť v blízkosti národného štadióna Stade de France, svoje rozhodnutie však na poslednú chvíľu zmenil.

Na druhý deň po útokoch vydal Dáiš správu, kde informoval o útoku v 18. parížskom obvode, teda na mieste, kde neskôr polícia našla Abdeslamovo auto. Mala to byť pre Abdeslama posledná chvíľa alebo ho zradili výbušniny, ktoré polícia našla o týždeň neskôr južne od Paríža?

A možno mal strach, čo dokazuje aj jeho telefonát tri dni pred útokom. Mladá žena, ktorá sa na polícii predstavila ako jeho priateľka, vypovedala, že jej volal 10. novembra a plakal. Bola tiež presvedčená, že sa pokúsi dostať sa do Sýrie. S týmto motívom pracovali aj viacerí vyšetrovatelia. Salah Abdeslam však postupoval úplne inak.

V noci po útokoch sa ubytoval v hoteli na predmestí Paríža a zavolal svojim dvom priateľom z Bruselu, aby po neho prišli a odviezli ho do Belgicka. Tí ho vyzdvihli skoro ráno a vydali sa k belgickým hraniciam. Krátko po 9. ráno zastavila auto na hraniciach polícia a následne ho pustila. Totožnosť útočníkov v tom čase ešte nepoznali.

Abdeslama spolu s dvoma ľuďmi na ceste do Bruselu kontrolovali ešte dvakrát a do belgickej metropoly dorazili poobede. Tu stopu po desiatom členovi teroristického komanda vyšetrovatelia stratili.

Salaha Abdeslama hľadali belgickí policajti spoločne s francúzskymi. Medzi 14. novembrom a 18. marcom neboli o Salahovi žiadne dostupné informácie. Podľa niektorých indícii sa mu podarilo odletieť do Sýrie alebo do Maroka. Avšak na jeho stopy polícia narážala opakovane v rôznych bytoch po Bruseli.

Najskôr v štvrti Schaerbeek na severe, kde sa ukrýval tri týždne do 3. decembra. Jeho odtlačky tam našli týždeň po jeho odchode spolu s materiálom na výrobu výbušnín. Domnievali sa však, že patrili Abdelhamidovi Abaaoudovi, ktorý sa v decembri odpálil počas policajnej razie v štvrti Saint-Denis. Tam totiž našli rovnaké.

Ďalšiu jeho stopu zachytili v Molenbeeku, len pár stoviek metrov od miesta, kde ho nakoniec v piatok chytili.

Jeho DNA našli aj v opustenom byte vo štvrti Forest začiatkom týždňa. Počas razie zastrelili Mohameda Belkaida, ďalšieho podozrivého z koordinácie parížskych útokov. Z bytu, kde nebola elektrina ani voda, sa však podarilo utiecť dvom osobám, ktorých totožnosť polícia nepoznala.

Po piatkovom zatknutí Abdeslama polícia priznala, že jednou z nich bol práve strojca parížskych útokov. Salaha Abdeslama tak zatkli štyri mesiace po najkrvavejších útokoch v povojnovom Francúzsku, keď ho dovtedy označovali za najhľadanejšieho muža v Európe a jediného živého teroristu z útokov z 13. novembra.