Izraelsko-palestínsky konfliktOH Paríž 2024

Denník NChcel bežať s Ingebrigtsenom, no namiesto toho žije v stane. Ako vojna zničila šport v Palestíne

Matej OndrišekMatej Ondrišek
22Komentáre
Zdieľať
Palestínski športovci počas otváracieho ceremoniálu. Foto - TASR/AP
Palestínski športovci počas otváracieho ceremoniálu. Foto – TASR/AP

Pre vojnu zomrel aj úplne prvý palestínsky olympionik v histórii.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Palestínu reprezentuje na olympijských hrách v Paríži osem športovcov, čo je jej najväčšia výprava v histórii. Nebyť ničivej vojny v Gaze však toto číslo mohlo byť ešte vyššie. Viacerí palestínski športovci jej vinou nemohli splniť kvalifikačné kritériá.

Napríklad vzpierač a juniorský majster sveta Mohammed Hamada súťažil na Hrách v Tokiu, kde bol aj palestínskym vlajkonosičom, no teraz prišiel o účasť najmä pre podvýživu. Keď vojna vypukla, odišiel do Rafahu, kde sa pokúšal trénovať, no v dôsledku nedostatku jedla schudol 18 kíl.

Hamada si nakoniec vybavil víza do Kataru, no za krátky čas sa nedokázal dostatočne pripraviť a v Paríži chýba. Výkonnostne pritom na olympiádu bezpochyby mal, v Tokiu skončil v kategórii do 96 kilogramov na veľmi dobrom 13. mieste.

Spomedzi ôsmich palestínskych športovcov sa priamo kvalifikoval taekwondista Omar Ismail a zvyšní siedmi získali svoje miesta na základe systému divokej karty.

V tú dúfal napríklad bežec na stredné trate Tamer Qaoud, no uviazol v Gaze a jeho bežecká kariéra je v ohrození. Qaoud sa s rodinou už dvakrát nútene sťahoval a momentálne žije v stane v meste Deir el-Balah.

„Ísť na olympiádu bol môj sen. Chcel som súťažiť s najlepšími na svete, ako je Jakob,“ povedal pre BBC, čím mal na mysli súčasného majstra sveta v behu na 1 500 metrov Jakoba Ingebrigtsena.

Technický riaditeľ Palestínskeho olympijského výboru Nader Jayousi v rozhovore pre agentúru AP povedal, že Palestína mala veľké nádeje vo vyšší počet kvalifikovaných športovcov.

„O veľa z týchto šancí sme však prišli, pretože v našej krajine sa zastavili úplne všetky aktivity,“ hovoril. Dodal, že Palestínčania nemajú dostatok jedla ani prístrešia a v tejto chvíľu sa snažia prežiť.

Počet obetí vojny, ktorú Izrael už trištvrte roka vedie proti Hamasu, podľa odhadov prekročil 40-tisíc. Vojna je odvetou za teroristický útok zo 7. októbra 2023, pri ktorom militanti z Hamasu zabili 1 139 ľudí.

Na vojnu upozornili košeľou

Väčšinu palestínskej výpravy na olympiáde tvoria športovci, ktorí sa narodili v zahraničí, no hlásia sa k palestínskej diaspóre. Reprezentovanie Palestíny, ktorú Medzinárodný olympijský výbor uznáva od roku 1995, je pre nich veľkou poctou a príležitosťou upozorniť na utrpenie ľudí v Gaze a obete vojny.

„Chcem si ich takto uctiť,“ povedala pre BBC plavkyňa Valerie Taraziová, ktorá na otváracom ceremoniáli niesla palestínsku vlajku. Taraziová uviedla, že pri izraelskom bombardovaní v decembri zomreli štyria členovia jej širšej rodiny.

„Moja bolesť je absolútne ničím v porovnaní s tým, čo musia zažívať každý jeden deň,“ povedala o svojich krajanoch v Gaze Taraziová, ktorá sa narodila palestínskym rodičom v USA.

Taraziová bola vlajkonosičkou spoločne s boxerom Wasimom Abusalom, ktorý v Paríži zatiaľ najvýraznejšie upozornil na palestínsku otázku. Na otvárací ceremoniál si obliekol košeľu, na ktorej boli vyšité lietadlá zhadzujúce bomby na deti hrajúce sa na ihrisku.

„Táto košeľa ukazuje súčasný obraz Palestíny,“ povedal Abusal pre agentúru AFP. Prezident Palestínskeho olympijského výboru Jibril Rajoub dodal, že sa obrátili na organizátorov, aby zistili, či košeľa nie je v rozpore s olympijskými predpismi.

„Je to posolstvo mieru. Posolstvo, ktoré má pritiahnuť pozornosť,“ povedal Rajoub. „Je protivojnové, proti zabíjaniu a v súlade s Olympijskou chartou. Košeľu sme im ukázali a schválili to,“ dodal.

Rajoub dodal, že palestínska výprava sa v Paríži bude snažiť upozorniť na utrpenie civilistov v Gaze. V rozhovore pre The Guardian povedal, že si nepodá ruku so šéfkou izraelských olympionikov Jael Aradovovou, kým Izrael neuzná Palestínu ako štát.

„Nie je to otázka zdvorilosti, ale princípu. Museli by byť pripravení bojovať o vybudovanie mostov mieru vzájomným uznaním sa,“ uviedol Rajoub, ktorý je tiež šéfom Palestínskeho futbalového zväzu.

Zomrel aj prvý palestínsky olympionik

Palestínsky olympijský výbor tvrdí, že od začiatku vojny bolo v Gaze zabitých približne 400 športovcov a športová infraštruktúra je takmer úplne zničená.

Pre vojnu zomrel okrem iných aj úplne prvý palestínsky olympionik Majed Abu Maraheel, ktorý niesol palestínsku vlajku na otváracom ceremoniáli Hier v Atlante 1996. Bývalý bežec na dlhé trate zomrel v utečeneckom tábore Nuseirat na zlyhanie obličiek.

Výpadky prúdu a nedostatok zdravotníckeho materiálu a personálu spôsobili, že sa nedostal k potrebnej liečbe. Rodina sa ho neúspešne pokúšala previezť do Egypta cez uzavretý hraničný priechod v Rafahu.

Bombardovanie zabilo obľúbenú palestínsku šampiónku v karate Nagham Abu Samrahovú, ktorá pri decembrovom útoku prišla o nohu a odvtedy ležala v kóme v nemocnici al-Aksá. Rozsiahlym zraneniam podľahla 14. januára, pri útoku zomrela aj jej sestra.

Pri izraelskom leteckom útoku na obec Al-Musaddar v januári tohto roka zomrel aj jeden z najlepších palestínskych futbalistov a popredný tréner Hani Al-Masdar.

Al-Masdar sa už nedožil historického úspechu Palestíny, ktorá sa na tohtoročnom Ázijskom pohári po prvý raz dostala do osemfinále, kde potrápila aj favorizovaný Katar.

Palestínčania sa na turnaj pripravovali v Saudskej Arábii a ich tuniský tréner Makram Daboub pred turnajom pre agentúru AFP povedal, že jeho hráči boli „v sústavnom stave úzkosti a strachu o svoje rodiny“.

Práve futbal je v Palestíne najpopulárnejším a najrozšírenejším športom a medzi obeťami vojny je aj niekoľko hráčov vrátane niekdajšieho reprezentanta Rashida Dabboura.

Bývalý militant na čele olympionikov

Spomenutý šéf palestínskych olympionikov Jibril Rajoub, okrem iného dlhoročný politik, viedol úsilie o zákaz štartu izraelských športovcov na olympiáde. Šéf Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach sa však vyjadril, že pre MOV to nikdy nebolo témou.

Rajoub je vo svete športu kontroverznou postavou. Medzinárodná futbalová federácia ho v roku 2018 na rok suspendovala ako vedúceho muža palestínskeho futbalu, keď po ohlásení priateľského zápasu Izraela s Argentínou vyzýval fanúšikov, aby pálili fotky a dresy Lionela Messiho.

V roku 2012 na londýnskej olympiáde nesúhlasil s navrhovanou minútou ticha na uctenie si obetí teroristického útoku na izraelskú výpravu v Mníchove 1972, od ktorej vtedy uplynulo 40 rokov.

Rajoub sa okrem športu angažuje v politickom živote a je bývalým militantom. Izraelská tajná služba Šin Bet ho prvý raz zatkla ako 15-ročného a v roku 1970 dostal doživotie za hodenie granátu na konvoj izraelskej armády.

Na slobodu sa dostal v rámci výmeny zajatcov v roku 1985, no potom ešte viackrát skončil vo väzení pre pokračujúce militantné aktivity. Rajoub sa politicky hlásil k hnutiu Fatah a neskôr sa stal blízkym spojencom Jásira Arafata.

Po podpísaní mierových Dohôd z Osla slúžil ako šéf bezpečnostnej služby PPS a Arafat ho v roku 2003 vymenoval za hlavného poradcu pre štátnu bezpečnosť.

Počas jeho pôsobenia v tejto funkcii ho obviňovali zo zneužívania sily na potláčanie politického disentu a prenasledovanie oponentov Arafata. Rajoub dodnes pôsobí v štruktúrach Fatahu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].