Denník N

Procházkov exporadca: Nezazlievam Sieti, že išla do vlády, ale čo vyrokovali, je hanebné

Radovan Choleva (32) vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako novinár pôsobil v TASR a TA3, od roku 2008 bol vedúcim tlačového oddelenia bratislavskej župy u Pavla Freša, potom pracoval pre starostku Starého Mesta Tatianu Rosovú. Spolupracoval na kampani primátora Iva Nesrovnala, vlani bol desať mesiacov vo volebnom štábe Siete. Foto N – Vladimír Šimíček
Radovan Choleva (32) vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako novinár pôsobil v TASR a TA3, od roku 2008 bol vedúcim tlačového oddelenia bratislavskej župy u Pavla Freša, potom pracoval pre starostku Starého Mesta Tatianu Rosovú. Spolupracoval na kampani primátora Iva Nesrovnala, vlani bol desať mesiacov vo volebnom štábe Siete. Foto N – Vladimír Šimíček

Radoslav Procházka ešte pred voľbami stratil to, čo je pre politikov najdôležitejšie, teda dôveryhodnosť u voličov, myslí si bývalý člen volebného štábu Siete Radovan Choleva.

Čo hovoríte na to, že ambície strany, ktorá mala v prieskumoch takmer pätnásť percent, sa vo finále pretavili do jedného ministerstva, navyše ministerstva dopravy?
Asi treba najskôr povedať, prečo podpora strany klesla z trinástich či štrnástich percent na päť a pol.

Dobre, tak inak. Prečo bol výsledok Siete taký, že stačil len na zisk ministerstva dopravy?
Začnem tým poklesom vo výsledku oproti predvolebným prieskumom. Vidím tri hlavné príčiny, ktoré spolu súvisia. Prvé je klišé, ktoré už asi povedal každý. Sieť sa dostatočne nevymedzila voči Smeru, čo bolo v záverečnej fáze kampane kľúčové. Ešte do roku 2015 to podľa mňa nebolo nevyhnutné. Aj niektoré interné prieskumy nám ukazovali, že ľudia nemajú radi hádky a nechcú, aby sa politici voči sebe vymedzovali. Zdalo sa nám, že máme väčšiu šancu osloviť voličov (aj tých, ktorí napríklad v minulosti volili Smer), keď nebudeme na Ficovu stranu neustále útočiť. Po Novom roku sa však atmosféra zmenila.

Prečo?
Jednak preto, že Smer zle odhadol svoju hlavnú tému volieb. Utečenci sa vyčerpali, a hoci túto tému Smer umelo ťahal ďalej, už to nestačilo. K tomu sa pridali výpovede sestričiek a a protesty učiteľov, v samom závere sa predvolebná atmosféra zostrila, pričom silnel najmä odpor voči korupcii, za ktorú bol Smer zodpovedný. V tomto okamihu bolo nutné vymedziť sa voči Smeru jasnejšie, a to Sieť neurobila.

Tie ďalšie dva dôvody?
Súvisia s tým prvým. Tým, že sa predseda viackrát nejasne vyjadril, či so Smerom áno alebo nie, jeho dôveryhodnosť sa znížila. Aj keď nakoniec povedal, že Smer vylučuje, málokto mu už veril. Ľudia sa preto v závere priklonili k stranám, ktoré to nielenže hovorili jasnejšie, ale ešte im to aj mohli veriť, lebo to hovorili od začiatku.

Neznižovala sa dôvera voličov voči Procházkovi aj pri iných príležitostiach než pri jeho odpovediach, či Sieť bude vládnuť so Smerom? Nebol problém v jeho mediálnom vystupovaní ako takom, najmä od čias Matovičovej nahrávky?
Budem hodnotiť len obdobie, odkedy som v Sieti bol, teda od marca 2015. V tom období nenájdete žiadne mediálne faux paus, alebo ako to voláte vy, žiadnu Zámockú. A to až po 17. január 2016, teda Ples Spišiakov. Vyjadrenie na tomto plese považujem za zlomový bod kampane Siete, od ktorého už začala podpora iba klesať. Dovtedy sme sa snažili veľkých komunikačných prešľapov vyvarovať a mám pocit, že celkom úspešne. Keď sme do Siete spolu s Mišom Hlaváčom prišli, privítal nás prieskum agentúry MVK, v ktorom mala strana 7,8 percenta. Keď som po Plese Spišiakov odchádzal, nameralo nám to isté MVK 14,7 percenta. Jasné, že prieskumom môžeme veriť viac alebo menej, ale nejaké trendy určite ukazujú.

A ten tretí dôvod neúspechu Siete?
O voľbách – a v týchto to platilo dvojnásobne – rozhodujú posledné týždne a dni. To, čo sa nazýva „momentum“. Sieť nemala v závere kampane žiadnu emóciu, skôr u nej ľudia vnímali nerozhodnosť a nedôveryhodnosť predsedu.  V posledných dňoch sme mohli všetci badať vo svojom okolí, že sa ľudia jednoducho priklonili k SaS alebo OĽaNO. Keď si to percentuálne spočítate, zistíte, že ich nárast v porovnaní so skoršími prieskumami zodpovedá poklesu Siete.

Predsa len, prekvapil vás taký nízky výsledok?
Až taký nízky áno.

Prečo ste zo Siete odišli? Oficiálne sa udávali zdravotné dôvody. Bolo to naozaj tak?
Mal som podozrenie na vážne zdravotné problémy, ktoré sa nepotvrdilo.

Nebola to mozaika viacerých udalostí? Nebolo v tom aj sklamanie zo strany či napríklad spomínaný známy Procházkov výstup na Plese Spišiakov, kde po niekoľkých drinkoch rozprával o spolupráci so Smerom?
Poviem to asi takto – niektoré aspekty správania Rada Procházku mi nepridávali na psychickej pohode.

Aké aspekty?
Napríklad práve to, čo sa stalo na Plese Spišiakov. Tam dokázal, že on si vždy bude robiť a hovoriť to, čo on chce, bez ohľadu na to, ako to škodí jemu alebo strane.

Radovan Choleva. Foto N - Vladimír Šimíček
Radovan Choleva. Foto N – Vladimír Šimíček

Posledný týždeň mali ako keby všetci potrebu analyzovať osobnostný profil Radoslava Procházku…
…túto potrebu ja nemám.

Aj tak sa spýtam. Čo je jeho najväčšia chyba?
Ja nie som veľký fanúšik ohovárania bývalého zamestnávateľa a ani to robiť nebudem. Poviem len dve veci. Rado Procházka spolu s Mirom Beblavým sú dvaja najinteligentnejší politici, s akými som sa mal možnosť stretnúť. Ale ako som povedal, Rado zároveň stratil to najcennejšie, čo politik môže mať. Svoju dôveryhodnosť. Istotu, že to, čo hovorí, myslí vážne a dodrží to. To je zrejme dnes Procházkov najväčší problém.

Vráťme sa k tomu ministerstvu dopravy. Ako mohla Sieť so svojím volebným výsledkom naložiť? Aké boli jej možnosti a ktorú si podľa vás mala vybrať?
Myslím si, že po týchto voľbách bola Sieť – ale platí to aj pre Most-Híd – vystavená len dvom zlým možnostiam. Prvá bola ísť do vlády, v akej je; druhou možnosťou boli predčasné voľby. Šesťkoalícia pod vedením Richarda Sulíka bola podľa mňa nereálna od začiatku, hneď z viacerých dôvodov. Patril som k ľuďom, ktorí mali pochopenie pre to, že si tieto dve strany vybrali z ich pohľadu tú menej zlú možnosť, teda skúsiť zložiť vládu. Áno, rýchlosť a spôsob, akým to urobili, vyvolali oprávnené vášne. Lenže aj to by som im ešte odpustil, keby sa im podarilo vyrokovať väčšie ústupky.

To znamená?
Napríklad, že Fico nebude premiér, Kaliňák nebude minister vnútra a že Sieť a Most budú mať po troch ministroch na kľúčových rezortoch, kde budú môcť pre krajinu aj niečo urobiť. Z opozície sa ľahko kričí, že niekto je zlý, ale politika sa robí preto, že chcete mať podiel na moci, aby ste mohli presadiť svoj program.

Mali silu na to, aby niečo také vyrokovali?
Mali, lebo aj napriek odchodom má Sieť stále sedem poslancov a Most desať. Bez ich hlasov sa vláda postaviť nedá. Mohli dať Ficovi tvrdé podmienky, a ja si myslím, že ich mohli dať verejne. Fico by potom s nimi musel rokovať úplne inak.

Mnohí ľudia zvonku sa snažia hádať, prečo to nespravili. Prečo si nedali tvrdé podmienky a prečo sa s Ficom dohodli tak rýchlo. Vy ste človek, ktorý pozná pomery v Sieti. Prečo strana postavila vládu za týždeň?
Tú rýchlosť si vysvetľujem tým, že sa všetci aktéri obávali, že žiadne tretie kolo zostavovania vlády nebude. To znamená, že ak by sa Ficovi nepodarilo zostaviť vládu, a potom ani Sulíkovi, prevzal by aktivitu prezident, a to nikto z týchto lídrov nechcel. Počul som takú klebetu, že prezident Kiska už na prvom stretnutí s lídrami politický strán zisťoval prípadnú podporu úradníckej vlády. Aj toto mohlo lídrov strán vystrašiť natoľko, že to radšej zložili skôr, ako by to Kiska zobral do svojich rúk.

Nová vládna štvorkoalícia. foto N - Tomáš Benedikovič
Nová vládna štvorkoalícia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kde ste počuli takú klebetu?
(smiech) Od ľudí, ktorým v tomto dôverujem. Podstatné, čo som chcel povedať, je, že tú rýchlosť ešte ako-tak chápem. Čomu nerozumiem, je spôsob a hanebné výsledky, ktoré si vyrokovali.

Sieť sa pred voľbami venovala doprave veľmi málo. Nemali pre dopravu vytvorenú pracovnú skupinu, nemali človeka, ktorý by v strane túto tému zaštiťoval. Čo hovoríte na názor Miroslava Beblavého, že to ministerstvo zrejme zobrali preto, lebo uprednostili ekonomické záujmy?
Nechcem to hodnotiť. Myslím si, že aj keď je ministerstvo dopravy veľký rezort, je to stále iba jeden rezort. Sieť sa mala pokúsiť skôr o ministerstvo zdravotníctva, školstva alebo o nejaké silové rezorty. Prečo si to nevyrokovali, je pre mňa nepochopiteľné.

Povedali ste, že ak by Sieť v novej vláde vyjednala viac, mohli sa aspoň pokúsiť presadiť svoj program. Ale nie je pre stranu účasť vo Ficovej vláde sebazničujúca tak či tak? Nie je to tak, že nezáleží na tom, či teraz niečo spravia pre krajinu, lebo voliči ich už aj tak znovu nezvolia?
Ako som už povedal, keby sa strane podarilo vyrokovať viac ministerstiev a boli by medzi nimi rezorty, na ktorých si stavala kampaň, čiže napríklad zdravotníctvo a školstvo, a za štyri roky by v týchto oblastiach ukázali nejaké výsledky, mohla by to byť pre stranu záchrana.

Dokázali by tie výsledky po štyroch rokoch voličom uveriteľne odkomunikovať aj po tom, čo Procházka vstupom do vlády poprel všetko, čo pred voľbami povedal?
Neviem. Je pravda, že Sieť ani Most-Híd sa ani len nepokúsili svoj vstup do vlády nejako odkomunikovať. Nepostavili sa pred ľudí a nepovedali – vážení voliči, máme len dve možnosti a táto z nich je lepšia, resp. menej zlá. Krkolomným spôsobom to niekde na Facebooku napísali, ale vysvetliť to neskúsili. Odkomunikovať sa dá pritom takmer všetko.

Ako veľmi Sieti škodia odchody poslancov?
Určite dosť. Myslím si, že tam zlyhala aj nejaká interná komunikácia. Miro Beblavý s Katkou Macháčkovou a Simonou Petrík odišli veľmi rýchlo, ešte predtým, než vôbec vznikol poslanecký klub strany. To sa, myslím, ešte nikdy v histórii Slovenskej republiky nestalo.

Existujú v pozadí Siete podnikatelia, ktorých záujmami by sa všetky tieto kroky dali vysvetliť? Od rýchleho vstupu do vlády so Smerom až po vyrokovanie ministerstva dopravy?
Politický marketér nie je človek, ktorý by sa dostával k takýmto informáciám.

Ale všetky tie špekulácie o tom, kto má byť v pozadí Siete, ste čítali, nie?
Čítal som, a mnoho z nich je nepravdivých. Keď ste vo vnútri, viete posúdiť, že niektoré články a klebety sú nepravdivé.

A zároveň neviete posúdiť, či na niektorých nie je niečo pravdivé?
Neviem. Niektoré možno pravdivé sú.

Cítite nejakú osobnú zodpovednosť za to, že výsledok Siete nebol lepší? Až do polovice januára ste mali vplyv na kampaň strany.
Nechcem sa zbavovať viny, určite mám istú zodpovednosť. No v čase, keď som odchádzal, teda po Plese Spišiakov, podpora strany síce mierne, ale rástla. Problém bol podľa mňa v závere kampane.

A čo teda mala Sieť v závere spraviť inak? Procházkovo verklíkovanie hmotnej zodpovednosti a protischránkového zákona bolo zrejme pre ľudí nezrozumiteľné. Zjednodušene: aké heslo mali mať posledné dva týždne na bilborde?
Neviem, aké heslo mali mať, môžem len povedať, že mne osobne sa napríklad záverečné bilbordy s tými komparzistami nepáčili. Ja osobne by som dal do popredia lídrov strany, najmä dôveryhodné tváre, ktoré mali nejakú odbornú zdatnosť. Už len preto, aby Sieť nevyzerala ako strana jedného muža, ktorý navyše v priebehu času, a najmä vo finiši, strácal dôveryhodnosť. Ale ako som už povedal, vo finále kampane ľudia čakali aj na jasné vymedzenie voči Smeru, a to zvládli lepšie SaS a OĽaNO.

Posledné zverejnené prieskumy pred týmito voľbami boli zásadne iné, než aký bol reálny výsledok. Dá sa ešte prieskumom veriť? Je jediným vysvetlením tejto nepresnosti to, že sa nemohli zverejňovať posledné dva týždne pred voľbami?
Na začiatok poviem, že existuje viac agentúr (nebudem ich menovať), ktorých výsledkom ani ja nedôverujem. Ale napríklad agentúre Focus dôverujem.

To hovoria všetci.
Áno, lebo nikto nemá informácie, že by si tam mohol niekedy niečo kúpiť.

Ale ani Focus výsledky netrafil.
Nezávidím Martinovi Slosiarikovi jeho robotu, lebo to asi musí dodnes vysvetľovať. Ja si myslím, že prieskum robí fotku jedného okamihu, respektíve krátkeho obdobia, keď sa zbierajú dáta. Špeciálne pred týmito voľbami bolo veľké množstvo nerozhodnutých voličov. Aj tí, čo deklarovali hlas pre nejakú stranu, v skutočnosti priznávali, že napevno rozhodnutí nie sú – išlo o veľmi mäkkých voličov. Mimochodom, Sieť mala v tomto ukazovateli asi najhoršie čísla. Môj osobný názor je, že aj SaS získala mnohých voličov práve vďaka tomu, že jej veľa prieskumov predvídalo len tesný vstup do parlamentu, a ľudia im chceli pomôcť. Vyplýva z toho najmä to, že dvojtýždňový zákaz prieskumov je nezmysel, čo dokazuje aj úspech Kotlebovej strany.

Práve Kotlebovmu úspechu nič nenasvedčovalo. Dlhodobo mal v prieskumoch percento či dve. Nie je skôr problém v tom, že vzorky, ktoré prieskumné agentúry majú, podporu niektorých strán možno ani nedokážu zachytiť?
To je jedna vec. Druhá vec je, že ak niekto má skrytého voliča, tak je to práve Kotlebova ĽSNS.

Zaujímavé je, že o skrytom voličovi sa začne hovoriť vždy, keď prieskumy nevyjdú.
Ale tento fenomén určite existuje. Existoval v 90. rokoch pri Mečiarovi, keď všetky mainstreamové médiá hučali do ľudí, že Mečiar je odľud a človek, ktorý bráni vstupu Slovenska do Európskej únie. V tomto prípade je skrytý volič ešte viac skrytý, lebo keď sa niekto prihlási ku Kotlebovi, je okamžite označovaný za neonacistu a fašistu. A ja si nemyslím, že na Slovensku máme 209-tisíc neonacistov a fašistov.

V čase, keď ste nastúpili do Siete, sa s povesťou strany spájala Matovičova nahrávka. Úryvky z nej boli zverejnené ešte v roku 2014, celá až do vášho príchodu nie. Existovala potreba sa s nahrávkou akoby vyrovnať, možno aby sa neobjavila opäť krátko pred voľbami. Pár týždňov po vašom príchode sa naozaj na webe objavila celá. Boli ste za tým vy?
Bolo dobré, že sa celá nahrávka dostala na verejnosť, lebo sa ukázalo, že na nej nič toxické nie je.

Je tam jednoznačné priznanie Procházku, že bol ochotný obísť zákon a neplatiť DPH-čku za inzerciu.
Ale nakoniec sa to nestalo.

Nestalo, ale to nič nemení na tom, že to bol ochotný spraviť.
Na chvíľu. To je, akoby sa vás niekto päťkrát spýtal, či si dáte marihuanu. Vy na chvíľu pripustíte, že áno, ale potom to nespravíte, a ten človek bude aj tak chodiť po meste a hovoriť, že ste s ním chceli fajčiť trávu. Navyše, na konci nahrávky Procházka povedal aj to, že nechce byť od nikoho finančne závislý, čo ho zbavuje podozrení z nekalého financovania.

Prečo si to myslíte?
Lebo keby mal za sebou nejaké veľké milióny, asi by nechodil osobne za iným poslancom pýtať zľavu na inzerciu v regionálnych novinách. Ale naspäť k nahrávke. Bolo dobré, že sa dostala von, lebo od toho momentu nebola témou ani visiacim Damoklovým mečom, ktorý by v závere kampane mohol strane alebo jej predsedovi uškodiť.

To je asi pravda, len ste neodpovedali na otázku, či ste ju dali von vy.
Nebudem na to odpovedať.

Potom to vyzerá tak, že áno.
Nechcem sa vyjadrovať k tomu, ako sa dostala von, ale môžem povedať, že ja som ju von nedal.

A niekto iný zo Siete?
Ja som ju von nedal.

Radovan Choleva. Foto N - Vladimír Šimíček
Radovan Choleva. Foto N – Vladimír Šimíček

Vplýva na výsledky volieb to, akú majú strany predvolebnú kampaň?
Nedá sa to povedať paušálne. Záleží na type volieb, ale aj na subjekte, pre ktorý kampaň robíte. Fedor Flašík kedysi povedal, že kampaň vie urobiť maximálne päť percent. Podľa mňa je kampaň o tom, aby sa urobilo maximum pre vyčerpanie voličského potenciálu strany. Každá strana má nejaký potenciál a špeciálne sa treba sústrediť na finiš kampane. Ako som už povedal, práve ten Sieť teraz zanedbala. Záverečná fáza kampane je podľa mňa úplne najdôležitejšia, pretože vo chvíli, keď volič ide za plentu, musí mať v hlave emóciu, prečo si ide vybrať stranu, ktorú nakoniec zvolí.

Fungujú ešte na voličov bilbordy?
Bilbordy majú dve výhody. Ako jediná zo súčastí kampane sa nedajú vypnúť. Kedykoľvek idete po vonku, tak ich vidíte. Druhou výhodou je, že už táto samotná viditeľnosť dodáva kandidujúcej strane v očiach voliča akúsi vážnosť. Áno, sú prípady, keď niekto vyhrá aj bez bilbordu alebo s jedným bilbordom, ako primátor Peter Bročka v Trnave, ale je to vždy skôr špecifický prípad.

Ktorá strana mala tieto voľby najlepšiu kampaň?
Najlepší finiš mala určite SaS. No myslím si, že napríklad strana SKOK! mala formálne a technicky veľmi dobrú kampaň, ale nemala produkt. Bol trochu problém v osobe lídra a v závere asi neurobili dobré strategické rozhodnutie, keď povedali, že sú ochotní vládnuť aj so Smerom, ale po formálnej stránke bola ich kampaň konzistentná a dobrá.

Jediné, čo im chýbalo, bolo, že im ľudia neuverili, že ide o autentickú stranu.
Áno. Mali pekný obal, ale nemali obsah.

Neukázal Kotleba, že obsah je 30-násobne dôležitejší ako obal?
Veľa ľudí si myslí, že Kotleba to zázrakom vyhral v posledných dňoch, ale on si svoje meno a značku buduje v teréne už možno desať rokov. Paradoxne robí možno lepšiu kampaň ako mnohí iní, len my v Bratislave ju nevidíme. Zameriava sa na regióny, kde sú jeho voliči, a tam svoju kampaň robí dobre. Rovnako na sociálnych sieťach bolo vidieť, že zapojenie a interakcia jeho priaznivcov boli suverénne najvyššie a odozva najpozitívnejšia.

Primátor Trenčína Richard Rybníček pochopil, že je správny čas na novú stranu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Primátor Trenčína Richard Rybníček pochopil, že je správny čas na novú stranu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo robil Kotleba dobre?
Poviem jeden príklad, ktorý sa niekomu nemusí páčiť, ale môže byť zároveň odporúčaním aj pre nejakú novú stranu, pre ktorú je práve teraz najlepšia doba na vznik. Aj keď sa na Borisovi Kollárovi ukázalo, že na prekročenie päťpercentnej hranice na vstup do parlamentu dnes už stačí aj Facebook, zároveň platí, že druhou dôležitou súčasťou kampane musí byť práca v teréne. Keď niektoré dediny zaplavila voda, kotlebovci išli ľuďom fyzicky pomáhať. Ľudia, ktorých takáto katastrofa postihne, si takúto pomoc zapamätajú a budú ju šíriť ďalej cez skutočné sociálne siete. Nehovorím, že treba hneď brať do rúk vedrá s vodou, ale určite treba chodiť viac medzi bežných ľudí. Pretože ako sme videli na výsledku Martina Dubéciho, hlasy takzvanej bratislavskej kaviarne nestačia ani na prekrúžkovanie sa v šesťapolpercentnej strane.

Naozaj je teraz vhodný čas na vznik nových strán?
Ak bol niekedy priestor na nové strany, tak je to práve v týchto dňoch. Richard Rybníček to pochopil okamžite. Neviem teraz z voleja povedať, aké by malo byť hodnotové zameranie týchto nových strán, ale už dlhšie sa hovorí napríklad o ľuďoch z IT prostredia, ktorí vstup do politiky zvažujú.

Myslíte majiteľov Esetu?
Okrem iných. Tam by protikorupčný étos, v kombinácii s ich príbehom, teda tým, že vo svojom živote dosiahli niečo bez pomoci štátu, zafungovať mohol. O to viac, ak zvážime, aká vláda teraz vznikla.

Nezapĺňajú priestor pre nové strany Richard Sulík a Igor Matovič? Tiež majú protikorupčný étos, tiež v živote dosiahli niečo bez pomoci štátu.
Osobne si myslím, že nie. SaS na to mala možno potenciál, ale Richard Sulík podľa mňa spravil chybu, že aj po takomto výsledku sa rozhodol zostať v Bruseli ako europoslanec. Nech už by táto vláda prežila dva roky, alebo štyri, Sulík mal šancu stať sa jasným lídrom opozície. Ale tým, že nebude v parlamente, nebude ho vidieť. Čo sa týka Igora Matoviča, tam mám dlhodobý názor, že do vlády s ním by išiel iba politický samovrah, a kým on bude súčasťou parlamentu, tak čisto pravicová vláda vzniknúť nemôže. Nové strany môžu navyše zastaviť Kotlebov nárast.

Ako?
Mnohí z tých 209-tisíc ľudí naozaj len buchli do stola, lebo boli frustrovaní korupčnými kauzami Smeru a nevideli alternatívu ani v opozícii. Hľadali niekoho, kto bol úplne mimo establišmentu. No keby prišiel niekto s novou ponukou, komu by sa dalo veriť a na rozdiel od Kotlebu by prinášal aj racionálne a kompetentné riešenia pre krajinu, podpora Kotlebu by klesla. Chýba tu proeurópska strana, ktorá nekomunikuje populisticky a demagogicky, ale zrozumiteľne a presvedčivo. K takejto novej strane by potom prešlo aj veľa tohtoročných voličov SaS či OĽaNO. Z dlhodobého hľadiska chcú totiž ľudia voliť niekoho, kto vie, čo chce s krajinou urobiť. A nemusí pritom nosiť tričko s nápisom „Fico chráni zlodejov“.

Reštart Siete

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie