Izraelská raketa ho zabila v teheránskej rezidencii. Čo môže vyvolať atentát na politického šéfa Hamasu

„Nariadil som Mosadu, aby konal proti hlavám Hamasu, nech už sa nachádzajú kdekoľvek,“ povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu krátko po teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra, počas ktorého bolo zavraždených vyše 1100 ľudí a ďalších vyše dvesto uniesli ako rukojemníkov.

Izrael na to reagoval masívnym bombardovaním a inváziou do Pásma Gazy, ktorej koniec je v nedohľadne. Podľa odhadov palestínskych úradov pod správou Hamasu si už vyžiadala asi 40-tisíc obetí, väčšinu z nich tvoria civilisti.

Cielené zabíjanie teroristov sa stalo od masakru židovských olympionikov na Mníchovských letných hrách v roku 1972 jednou z častých praktík izraelskej tajnej služby s požehnaním najvyššieho politického vedenia. V priebehu jedného dňa si v stredu ráno izraelské tajné služby mohli na zoznam napísať ďalšie dve mená, ktoré boli na ich zozname veľmi vysoko.

Palestínske teroristické hnutie Hamas nadránom potvrdilo, že Izrael o druhej ráno zabil jeho politického lídra Ismaíla Haníju. Zdržiaval sa v Teheráne, kde sa v utorok zúčastnil na inaugurácii nového iránskeho prezidenta Massúda Pezeškijána.

Nový iránsky líder je považovaný za umierneného politika, ktorého nedávne zvolenie bolo považované aj za šancu na normalizáciu vzťahov so Západom. Namiesto nej sa však teraz bude hovoriť o riziku novej ešte horšej regionálnej vojny na Blízkom východe.

Rusko a Turecko odsúdili atentát

Haníju podľa iránskych médií zabili počas raketového útoku, keď sa nachádzal vo svojej rezidencii. V Teheráne sa objavoval často, kam chodieval zo svojho exilu v Katare, kde údajne viedol luxusný život.

Jeho zabitie v Teheráne, kde sa cítil bezpečne, podľa BBC predstaviteľmi Hamasu otriaslo.

Len niekoľko hodín pred atentátom na Haníju Izrael v Bejrúte zabil lídra inej teroristickej skupiny Hizballáh – Fuáda Šukra.

Izrael útok oficiálne nekomentoval, ako to robí vo väčšine podobných prípadov.

Zabitie Haníju medzitým odsúdil líder palestínskej autonómie Mahmúd Abbás, ktorý je lídrom konkurenčnej palestínskej politickej sily na Západnom brehu. Označil to za „zbabelý čin“.

Atentát kritizovalo aj Rusko, ktoré to považuje za neakceptovateľnú politickú vraždu, ako aj Turecko – členská krajina NATO.

Haníju, na ktorého žiada prokurátor Medzinárodného trestného súdu zatykač, označila turecká diplomacia za „martýra“ a vyhlásila, že vojna v Gaze sa rozšíri na celý región. Iránska najvyššia bezpečnostná rada sa zišla, aby prediskutovala odvetu.

Je možné, že Haníjova smrť nateraz zastaví rokovanie o prímerí v Pásme Gazy, ktoré sa snažil sprostredkovať Katar.

Kto je Haníja

Haníja dlhodobo riadil Hamas z exilu v Katare a bol bezpochyby na čele zoznamu teroristov, ktorých zabitie Netanjahu požehnal. Občas sa zdržiaval aj v Turecku.

Jeho úlohou bolo predovšetkým komunikovať posolstvá militantnej skupiny a získavať zdroje na jej fungovanie. Prezidentom politického krídla Hamasu sa stal v roku 2017, predtým bol lídrom militantov v Pásme Gazy.

Haníja sa narodil vo veľmi chudobných pomeroch v utečeneckom tábore práve v Gaze, a to do rodiny palestínskych vysídlencov, ktorí po vojne z roku 1948 museli ujsť z Aškelonu. Študoval arabskú literatúru na Islamskej univerzite v Gaze.

Práve tam sa stal členom študentskej pobočky Moslimského bratstva a k Hamasu sa pridal v roku 1987 po jeho vzniku po vypuknutí prvej palestínskej intifády. Ako píše Al-Monitor, viackrát sa ocitol v izraelskom väzení, v roku 2003 spolu s duchovným vodcom Hamasu Šejkom Ahmedom Jasínom dokonca prežili izraelský letecký útok. Jásina o rok neskôr Izraelčania predsa zabili.

V máji prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan žiadal, aby na Haníju uvalili zatykač. Okrem neho sa to týkalo aj ďalších lídrov Hamasu, Jahju Sinvára a Muhammada Dajfa, ale aj izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Gallanta.

Jeho zabitie prichádza v čase, keď izraelskí spojenci aj iní hráči na Blízkom východe tlačia na prímerie v Pásme Gazy. Odchádzajúci americký prezident Joe Biden ohlásil, že jeho prioritou do konca volebného obdobia je práve dosiahnutie dohody o zastavení bojov a prepustení rukojemníkov, ktorých 7. októbra 2023 zajal Hamas.

Biden, ktorý je silným podporovateľom Izraela, zároveň dlhodobo bojuje za dvojštátne riešenie – izraelskí lídri sú však momentálne proti vzniku Palestínskeho štátu a veľmi málo hovoria o tom, ako by malo vyzerať budúce usporiadanie Pásma Gazy bez Hamasu.

Obavy z regionálnej vojny

Izraelu okrem vojny v Pásme Gazy, ktorá si vyžiadala podľa úradov Hamasu takmer 40-tisíc obetí a necháva Palestínčanov napospas ťažkej humanitárnej situácii, hrozí otvorenie nového frontu na severe proti Hizballáhu.

V utorok Izrael v Bejrúte zabil jeho lídra Fuáda Šukra v odvete za minulotýždňový útok na futbalové ihrisko na Izraelom okupovaných Golanských výšinách, pri ktorom zomrelo najmenej dvanásť ľudí vrátane malých detí.

Šukr bol medzinárodne hľadaným teroristom, dostať ho chceli aj Američania pre jeho podiel na bombovom útoku z roku 1983, ktorom zomreli stovky amerických a francúzskych vojakov.

Profesor blízkovýchodných štúdií na Georgetownskej univerzite Nader Hashemi si myslí, že atentáty a najmä zabitie kľúčového vodcu Hamasu priblížili región k totálnej vojne ako nikdy predtým. „Je to významný vývoj,“ povedal pre BBC.

Aj korešpondent BBC v Bejrúte Hugo Bachega upozorňuje, že zabitie Haníju a Šukra môže spôsobiť významnú eskaláciu napätia na Blízkom východe. Zdôrazňuje však, že až doteraz bol Izrael — podobne ako libanonský Hizballáh — zdržanlivý a veľkej vojne sa vyhýbal.

Vážne napätie na Blízkom východe bolo aj pred niekoľkými mesiacmi, keď Izrael zaútočil na iránsky konzulát v Sýrii. Irán následne v polovici apríla odpovedal útokom priamo na Izrael stovkami rakiet a dronov.

Podľa amerického ministra obrany Lloyda Austina nová vojna ešte stále nie je nevyhnutná. „Myslím si, že vždy existuje priestor a možnosti pre diplomaciu,“ povedal počas svojej návštevy Filipín. V prípade útoku na Izrael mu však vyjadril jednoznačnú podporu.

Biely dom sa dlhodobo snaží sprostredkovať prímerie v Gaze a zároveň tlačí na Izrael aj Libanon, aby neriskovali vyprovokovanie novej vojny. Naposledy Izrael a Hizballáh viedli vojnu v roku 2006, konflikt trval len 34 dní, ale mal zničujúce následky pre civilistov.

Vzhľadom na to, že Hizballáh sa s pomocou Iránu ešte viac vyzbrojil a disponuje arzenálom 150-tisíc rakiet, z ktorých niektoré môžu doletieť až do Tel Avivu, išlo by pre Izrael o oveľa nebezpečnejšieho súpera, ako je Hamas, ktoré väčšina bojovníkov už bola počas masívneho bombardovania Pásma Gazy zabitá.