Svetový newsfilter: Trump má dva problémy – jeden s možným viceprezidentom, druhý s tým bývalým

Odporúčanie redakcie: Podporte Napunk, aby sme mohli priniesť exkluzívny obsah o kľúčových voľbách v Maďarsku vrátane knihy rozhovorov o Orbánovom režime.

Dobrý deň,

nové prieskumy naznačujú, že odstúpenie Joea Bidena z kampane zafungovalo a Kamala Harrisová získava náskok vo viacerých štátoch, ktoré môžu rozhodnúť voľby, ako sú Michigan, Arizona, Wisconsin či Nevada. Voľby napokon môžu dopadnúť úplne inak, no aj ďalšie udalosti kampane potvrdzujú, že odvážny ťah demokratov zafungoval.

Donald Trump si však škodí aj sám, napríklad výrokmi o tom, že Harrisová sa rozhodla, že bude prezentovať svoju afroamerickú identitu len preto, že je to politicky výhodné. O političke, ktorej otec pochádza z Jamajky a matka z Indie, to povedal pred členmi asociácie afroamerických novinárov.

Demokratom tak nepriamo pomáha s jednou z ich línií, ktoré využívajú v kampani – Trumpa a jeho viceprezidenta kandidáta označujú za zvláštnych (weird) ľudí.

Severná Amerika: Trumpove problémy s viceprezidentmi

Predvolebná kampaň v USA ukazuje, že Donald Trump má slabiny na dvoch miestach, kde to nečakal. Problémy mu robí nielen jeho kandidát na viceprezidenta J.D. Vance, ale aj Mike Pence, ktorý túto funkciu zastával, keď bol Trump v Bielom dome prvýkrát.

O čo ide: Keď Trump pred vyše dvoma týždňami oznámil, že jeho spolukandidátom bude senátor z Ohia Vance, jeho výber sa dal zdôvodniť tak, že aj napriek krátkej politickej kariére má silnú značku, je dobrý rečník a rozpráva veci, ktoré sa páčia voličom Trumpa.

Hoci vyštudoval právo na prestížnej univerzite Yale, vďaka svojmu pôvodu a populistickej a veľmi konzervatívnej rétorike dokáže osloviť aj takzvanú pracujúcu triedu v štátoch, ktoré rozhodujú voľby a kde sa počíta každý hlas.

Skvelá voľba pre Trumpovo voličské jadro, pri ktorej však bolo otázne, či dokáže pomôcť riešiť problém, ktorý v minulosti exprezident mal – presvedčiť viac žien, aby mu dali hlas.

Postupne sa tieto pochybnosti prehlbujú a môže za to aj Vanceova minulosť.

Čo urobil: Aj tu sa ukazuje výnimočnosť kroku, ktorý urobil Joe Biden. Keď odstúpil z kampane, zrazu z toho urobil úplne iný súboj. Už ide aj o to, či vyhrajú dvaja muži, ktorí sa pohŕdavo vyjadrujú o ženách a chcú rozhodovať aj o ich telách, alebo si Amerika zvolí prvú ženskú prezidentku v histórii.

Samozrejme, aj táto možnosť môže mobilizovať voličov druhej strany, ktorým sa nepáči vidina, že v Bielom dome bude liberálna žena inej farby pleti. No v defenzíve sú Trump a Vance.

New York Times zverejnil e-maily, v ktorých sa Vance láskavo správal k spolužiačke, ktorá prešla tranzíciou, Trumpa označoval za „morálne odsúdeniahodnú ľudskú bytosť“ a písal, že nenávidí políciu.

Okrem toho sa internetom šíri záplava vtipov o tom, že Vance mal sex s gaučom (nemal, ide o dezinformáciu, ktorá sa tvári, že vychádza z jeho knihy) a jeho staršie výroky, že krajinu riadi partia bezdetných žien s mačkami.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — J. D. Vance a Donald Trump v Minnesote. Foto – TASR/AP

Ďalší problém: Vancea pozitívne vníma len tretina voličov a jeho čísla v prieskumoch sú najhoršie, aké mal kandidát na viceprezidenta bez predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii od roku 1980.

Kým potenciálny budúci republikánsky viceprezident má svoje starosti, ten bývalý vyrába Trumpovi nové problémy. Mike Pence aj naďalej verejne kritizuje Trumpa a nevie mu zabudnúť, že ho nútil, aby porušil ústavu a nedovolil, aby bol Joe Biden vyhlásený za prezidenta.

Pence tvrdí, že nikto nie je nad americkou ústavou a ak si to niekto myslí, nemal by byť prezidentom. Nepáči sa mu ani to, že Trump chce viac izolacionizmu v zahraničnej politike. Podľa neho sa republikáni pod jeho vedením vzďaľujú od svojich hodnôt.

Pence nepatrí medzi kľúčové postavy strany, no stále je to bývalý viceprezident, ktorého si svojho času Trump vybral aj preto, že mal pritiahnuť veriacich pravicových voličov. Vo voľbách, ktoré zrejme budú tesné, môže aj to hrať rolu.

Európa: Orbán znovu pomáha autokratom

V tom istom mesiaci ako maďarský premiér Viktor Orbán navštívil na kontroverznej „mierovej ceste“ Vladimira Putina v Kremli, jeho vláda zjednodušila občanom Ruska a Bieloruska vstup do krajiny.

Viacerí európski predstavitelia to považujú za vážnu bezpečnostnú hrozbu, ktorá ohrozuje ich krajiny.

O čo ide: Obavou je najmä rozsiahla ruská špionážna sieť, ktorá na Západe šíri dezinformačné operácie, podniká atentáty či zbiera tajné informácie a snaží sa ovplyvniť voľby.

Podľa nového imigračného programu by ruskí a bieloruskí občania mohli získať v zrýchlenom procese status hosťujúcich pracovníkov a so sebou môžu vziať aj svoju rodinu.

V praxi by to pre nich vzhľadom na pravidlá schengenu znamenalo slobodný pohyb po väčšine Európy.

Na nové pravidlá sa sťažoval vplyvný nemecký europoslanec z CDU a najväčšej frakcie ľudovcov Manfred Weber. Na Európsku komisiu sa tiež obrátil aj litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.

Nahnevaná Litva: Pobaltské krajiny sa cítia obzvlášť ohrozené ruskou hybridnou vojnou a otvorene podporujú Ukrajinu v boji proti Rusku.

Ako povedal šéf litovskej diplomacie, kým mnohé európske krajiny hľadajú spôsoby, ako sa účinne brániť proti hybridným ruským útokom, Maďarsko nielenže bráni tomuto úsiliu, ale umožňuje alebo prinajmenšom uľahčuje nepriateľské akcie proti bezpečnosti európskych krajín.

Podľa Webera Orbán otvára ruským špiónom dvere. Nemecký Welt napísal, že ide o ďalší príklad, keď sa Orbán stavia proti EÚ a hrá do karát Putinovi.

Čo na to Budapešť: Maďarsko obvinenia odmieta s tvrdením, že Rusi a Bielorusi aj naďalej budú potrebovať víza.

Imidž Maďarska ako Putinovho trójskeho koňa v EÚ sa však už prejavuje do takej miery, že poľský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí vyzval Orbána, aby vystúpil z EÚ a NATO a spojil sa s Vladimirom Putinom a ďalšími autoritárskymi krajinami.

Jeho náklonnosť k autokratom potvrdzuje aj to, že Maďarsko znovu na európskej úrovni použilo veto, aby zablokovalo zahranično-politickú pozíciu Únie. Tentoraz išlo o kritický postoj k voľbám vo Venezuele, ktoré podľa popredných predstaviteľov Únie sprevádzali nezrovnalosti.

Latinská Amerika: Venezuelčania protestujú proti zmanipulovaným voľbám

Venezuelský diktátor Nicolás Maduro sa vyhlásil za víťaza nedeľných prezidentských volieb. Krajina má za sebou sériu volieb, ktoré neboli slobodné ani férové, prieskumy navyše ukazovali výhru opozície. Mnohí Venezuelčania preto oficiálnym výsledkom neveria. Vyšli do ulíc a štát na demonštrácie zareagoval silou a represiami, pri ktorých zomrelo minimálne 16 obetí.

Čo sa stalo: V nedeľu si Venezuelčania volili nového prezidenta a všetko nasvedčovalo tomu, že opozícii sa podarí poraziť diktátora Nicolása Madura. Po troch desaťročiach tvrdého režimu by došlo konečne k zmene.

Ľudia sa tak tešili, že pred volebné miestnosti chodili už v sobotu a prespali na ulici, aby náhodou nič nezmeškali. Maduro v októbri minulého roku podpísal s opozíciou dohodu, že voľby budú slobodné a férové, ale napokon niektoré volebné miestnosti nechal otvoriť neskôr, a pred iné poslal políciu, aby voliči nezabudli, kto má v krajine moc.

A napokon podľa opozície, exit pollov a viacerých prieskumov pravdepodobne sfalšoval výsledky. Vyhlásil sa za víťaza, ale odmietol zverejniť dôkazy.

Čo nasledovalo: Opozícia tvrdí, že jej kandidát, bývalý diplomat Edmundo González, vyhral, a že má dôkazy, že získal dvakrát viac hlasov ako diktátor Maduro. Vyhlásila to líderka opozície María Corina Machado, pôvodná kandidátka, ktorá musela odstúpiť, lebo vláda jej zakázala kandidovať.

Čiastočné výsledky, ktoré mali k dispozícii, analyzovali aj reportéri denníka The New York Times a zistili, že González nad Madurom vyhral o 30 percentuálnych bodov. Podobné číslo vyšlo aj nezávislému exit pollu.

Podľa Carter Centre, ktoré sa venuje štúdiu demokracie a ľudských práv, sa nedeľné voľby vo Venezuele nedajú považovať za slobodné.

Ako zareagoval Maduro: Venezuelčania vyšli do ulíc. Pokojné protesty sa rozšírili po celej krajine. Maduro ich potlačil silou, poslal na demonštrantov políciu a tiež takzvané colectivos, čo sú motorizované jednotky jeho stúpencov s obrovskými skúsenosťami v zastrašovaní obyvateľstva a rozháňaní pokojných davov.

Zadržaných bolo viac ako tisíc demonštrantov a minimálne 16 ľudí počas masových protestov zomrelo.

Vláda dokonca nechala zadržať aj pozorovateľov volieb, ktorí v nedeľu bránili fyzické dôkazy Gonzálezovho víťazstva, a Maduro sa už vyjadril, že chce poslať za mreže aj svojho protikandidáta Edmunda Gonzáleza a Maríu Corinu Machadovú.

Z prezidentského paláca Venezuelčanov dokonca vyzval, aby cez aplikáciu, ktorú v roku 2022 používali na nahlasovanie výpadkov elektriny a zdravotných urgentných prípadov, nahlasovali tých, ktorí protestujú proti vláde. Vláda tiež spustila na Telegrame kanál, kde zverejňujú fotky protestujúcich a vyzývajú ľudí, aby ich identifikovali.

Čítajte viac o voľbách vo Venezuele: Madurov režim zjavne sfalšoval výsledky volieb, Venezuelčania sa v dojímavých scénach búria

Ázia: Na Blízkom východe hrozí totálna vojna

Posledné dni priniesli viacero udalostí, pre ktoré sa Blízky východ ocitol na pokraji totálnej vojny. Až doteraz boli kľúčoví hráči v regióne relatívne opatrní, ale momentálne hrozí, že sa im špirála násilia vymkne spod kontroly.

Ako sa to začalo: Na začiatku súčasnej krízy bol útok Hamasu z októbra minulého roka. Palestínski teroristi na juhu Izraela zabili vyše tisíc ľudí, na čo Izraelčania zareagovali ničivou vojnou v Pásme Gazy. Podľa miestnych úradov už počas nej zomrelo 40-tisíc ľudí, väčšinu z nich tvoria civilisti.

Spolu s Hamasom na Izrael útočilo aj militantné hnutie Hizballáh, ktoré operuje zo severu z územia Libanonu. Izraelská armáda a Hizballáh sa navzájom ostreľovali celé mesiace, ale až doteraz mierili predovšetkým na vojenské ciele, aby sa vyhli veľkému konfliktu.

Minulý víkend však Hizballáh raketovým útokom zasiahol futbalové ihrisko na Golanských výšinách, kde zabil dvanásť civilistov, vrátane malých detí. Golany sú sporným územím, ktoré už vyše polstoročie okupuje Izrael.

Čo nasledovalo: Niektorí izraelskí politici tvrdili, že jedinou adekvátnou reakciou na tento incident je vyhlásenie totálnej vojny Hizballáhu. Premiér Benjamin Netanjahu sa urýchlene vrátil zo Spojených štátov a so svojimi ministrami analyzoval „všetky možnosti“, ako odpovedať.

V utorok večer Izraelčania v libanonskom Bejrúte zabili veliteľa Hizballáhu zodpovedného za útok na Golanských výšinách. O niekoľko hodín pritom podnikli ešte jeden atentát – v Teheráne zabili aj politického lídra Hamasu Ismaíla Haníju.

Z pohľadu Izraela nejde o nič nové: cielené zabíjanie teroristov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, je častou praktikou jeho tajnej služby.

Čo teraz: Okamžite sa objavili hlasy, že izraelské operácie môžu eskalovať situáciu. Irán, na ktorého území zabili Haníju, už sľubuje pomstu. Eskalácii sa intenzívne snažia predísť Spojené štáty, ale aj ďalší regionálni hráči.

Nateraz sa však zdá, že atentáty ohrozia dohodu o prímerí v Pásme Gazy, o ktorú sa intenzívne usiluje americký prezident Joe Biden či Katar.

Čítajte viac: Izraelská raketa ho zabila v teheránskej rezidencii. Čo môže vyvolať atentát na politického šéfa Hamasu

Afrika: Šíria sa opičie kiahne

Viaceré africké štáty bojujú s epidémiou opičích kiahní. Problémy s vírusovým ochorením už má aj Stredoafrická republika.

O čo ide: Toto ochorenie má podobné príznaky ako ovčie kiahne – pľuzgiere, horúčky, bolesti hlavy, zimnica či únava. Prenášajú sa zo zvierat na človeka, medzi ľuďmi, ale aj kontaktom s posteľnou bielizňou či uterákmi.

Choroba dostala názov opičie kiahne preto, že vírus prvýkrát objavili v 60. rokoch v Dánsku u opíc, na ktorých vedci robili výskum. O desať rokov neskôr sa objavil prvý potvrdený prípad prenosu na človeka, išlo o deväťmesačné dieťa v Demokratickej republike Kongo.

Úmrtnosť sa pohybuje v jednotkách percent a väčšina ľudí, ktorí nemajú iné vážne zdravotné problémy, sa z ochorenia dostane do niekoľkých týždňov. Záleží to však aj na dostupnosti zdravotnej starostlivosti a podmienok, v ktorých nakazení žijú.

Nový kmeň: Pred dvoma rokmi sa vírus začal vo väčšom šíriť aj vo zvyšku sveta vrátane Európy. Zaznamenali ho vo vyše stovke krajín, potvrdilo sa takmer 90-tisíc infekcií a viac ako sto ľudí zomrelo. Vírus sa vtedy šíril najmä sexuálnym kontaktom.

Najviac prípadov sa dlhodobo vyskytuje práve v strednej Afrike, podľa WHO každý rok hlásia tisíce prípadov v Kongu. Aj teraz je najviac zasiahnutá práve táto krajina, za prvú polovicu tohto roka zaznamenali vyše 12-tisíc prípadov.

Problém je, že medzi ľuďmi sa šíri nový kmeň vírusu, ktorý spôsobuje viac úmrtí, najmä u detí – zomiera až 10 percent z nich. Experti varovali, že zároveň ide o zatiaľ najrýchlejšie sa šíriaci kmeň.

Čo bude ďalej: Po Kongu už prípady ochorenia evidujú aj v susedných štátoch – v Rwande, Burundi aj spomínanej Stredoafrickej republike. Odborníci z týchto krajín preto odporúčajú ľuďom aj vládam v regióne, aby sa na vírus čo najlepšie pripravili.

WHO v rámci stratégie v Afrike odporúča nachystať aj vakcíny, ktoré sa nedávajú plošne, no pomôžu aj po tom, čo sa človek ochorením nakazí.

Okrem toho odporúča testovať a izolovať ľudí, ktorí sa kiahňami infikujú.

Meno týždňa: Evan Gershkovich

Americký novinár sa z ruského väzenia dostal na slobodu. Reportéra Wall Street Journal zatkli pred rokom a pol, obvinili ho zo špionáže a dali mu 16-ročný trest. Prepustenie však nie je dôsledkom iniciatívy ruskej vlády, ktorá by sa rozhodla zlepšiť pomery v krajine. Gershkovich je súčasťou väčšej výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom.

Okrem neho prepustili aj opozičných politikov Vladimira Karu-Murzu a Iľju Jašina. Cenou za to je napríklad prepustenie Vadima Krasikova, ktorého v Nemecku odsúdili za vraždu bývalého čečenského poľného veliteľa. Na slobodu by sa mali dostať aj viacerí špióni, ktorí pôsobili v Európe.

Od začiatku sa špekulovalo, že skutočným dôvodom zadržania Gershkovicha je použiť ho v budúcnosti ako žetón pri vyjednávaní o ľuďoch, na ktorých záleží Putinovmu režimu. Aj napriek tomu sa dohoda dá považovať za úspech vlády Joea Bidena, ktorá nielenže dostala na slobodu svojho občana, ale aj ruských bojovníkov za demokraciu.

Čítajte viac: Prebieha veľká výmena väzňov medzi Američanmi a Rusmi. Prepustia novinára Gershkovicha, čaká sa na ďalších