Biden rokoval aj v deň, keď odstúpil, Putin mal v hlave len vraha Krasikova. Zákulisie prelomovej dohody o výmene väzňov

V nedeľu 21. júla americký prezident Joe Biden zaskočil celý svet. Krátko pred štrnástou hodinou oficiálne vyhlásil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie.

V ten istý deň sa však stala ešte jedna dôležitá vec. Len zhruba dve hodiny pred zverejnením stanoviska o odstúpení z kampane sfinalizoval jednu z najdôležitejších dohôd počas svojho pôsobenia v Bielom dome. Výsledkom je najväčšia výmena väzňov medzi Spojenými štátmi a Ruskom za posledné desaťročia.

Z ruského väzenia prepustili šestnásť Američanov, Nemcov či Rusov kritických k Vladimirovi Putinovi. Medzi nimi aj novinára Evana Gershkovicha, bývalého vojaka Paula Whelana či politika Vladimira Kara-Murzu. Do Ruska sa, naopak, vráti osem väzňov z piatich krajín.

Americké médiá odkrývajú zákulisie tejto dohody. Vysvetľujú, že pre Putina bolo kľúčové oslobodenie agenta Vadima Krasikova, ktorého odsúdili za vraždu.

Američania nemali silné páky

V príbehu veľkej výmeny medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dvomi jadrovými veľmocami s najrobustnejšími tajnými službami na svete, zohrala zásadnú úlohu malá európska krajina. Ide o dvojmiliónové Slovinsko, ktoré výrazne pomohlo Američanom uzavrieť dohodu s Vladimirom Putinom.

Ako vysvetľuje denník New York Times, Američania sa o veľkú výmenu väzňov usilovali niekoľko rokov. Spočiatku chceli oslobodiť predovšetkým bývalého vojaka Paula Whelana, ktorého v Rusku zatkli v roku 2018. Pomerne dlho však nemali dostatočne silné páky, aby s Rusmi mohli rovnocenne vyjednávať.

Jeden zo zlomov nastal po tom, čo Slovinci koncom roka 2022 zatkli dvoch ruských špiónov. „Vtedy si americkí diplomati uvedomili, že majú s čím obchodovať,“ píše New York Times.

Diplomati Spojených štátov Moskve navrhli Whelanovu výmenu za dvoch špiónov zatknutých v Slovinsku, členskej krajine NATO. Rusi odmietli, ale zároveň naznačili, že sú ochotní rokovať.

Bol to práve slovinský premiér Robert Golub, s kým Biden telefonoval pred zhruba dvomi týždňami, aby definitívne uzavrel dohodu o väzenskej výmene. Slovinskému lídrovi dokonca naznačil, že by mohol navštíviť Ľubľanu.

Putinovi záležalo len na Krasikovovi

Ďalší dôležitý zlom nastal po tom, čo v Jekaterinburgu na jar 2023 ruské úrady zatkli amerického novinára Evana Gershkovicha. Reportér Wall Street Journal bol na reportážnej ceste v Sverdlovskej oblasti, Rusi ho odsúdili za špionáž.

Ako píše denník Washington Post, o Gershkovichovi sa rozprával americký minister zahraničných vecí Antony Blinken so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom. „Obaja sme dospelí,“ povedal mu. Zdôraznil, že Američania na získavanie informácií „nevyužívajú novinárov“.

Prezident Biden šéfovi rezortu diplomacie nariadil, aby urobil pre novinárovo oslobodenie všetko, čo je v jeho silách. Z rokovaní však vyplynulo, že ruskému autokratovi Vladimirovi Putinovi záležalo len na jednom človeku – Vadimovi Krasikovovi.

Krasikova v Nemecku v roku 2019 odsúdili na doživotie za vraždu bývalého čečenského veliteľa, ktorý v Európe získal azyl. Putin ho však roky označuje za patriota. Ruský prezident podľa Wall Street Journal už v roku 2021 poveril jedného z najbližších spolupracovníkov Nikolaja Patruševa, aby preskúmal jeho možné oslobodenie.

Podľa CNN je Krasikovovo oslobodenie odkazom, že Putin sa o svojich lojálnych spolupracovníkov vie postarať a následne ich aj odmeniť.

Scholz chcel oslobodiť Navaľného

Vtom do príbehu vstupuje ďalšia krajina, a to Nemecko, ktoré Krasikova nechcelo prepustiť za žiadnu cenu. Vláda Olafa Scholza sa podľa amerických médií obávala, že dohoda by bola nebezpečným precedensom do budúcnosti – a motivovala by Rusov zatýkať ďalších nevinných ľudí. Proti bola predovšetkým ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock.

Biden však na Scholza naliehal. „Pre teba to teda urobím,“ povedal nemecký kancelár americkému prezidentovi podľa New York Times. Podľa Wall Street Journal pritom v nemeckej vláde lobovala aj bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová.

Obaja lídri sa dohodli, že súčasťou veľkej výmeny väzňov bude ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorý sa dávnejšie liečil v Berlíne. Na prekvapenie všetkých zúčastnených bol o tom ochotný diskutovať aj Vladimir Putin.

Vo februári tohto roka však Navaľnyj v ruskom väzení zomrel, Scholz napriek tomu od dohody neustúpil. Súčasťou výmeny sú iní zástupcovia ruskej opozície – Vladimir Kara-Murza a Ilia Jašin.

Diplomati Spojených štátov boli podľa amerických médií do posledných chvíľ nervózni, či dohoda predsa nestroskotá. Dokonca sa obávali, či sa na poslednú chvíľu neotočí letún s americkými väzňami, ktorý vo štvrtok smeroval z moskovského letiska Vnukovo do tureckej Ankary.

Denník Wall Street Journal pritom v rozsiahlom texte vysvetľuje, že na veľkej dohode sa podieľalo aj viacero nečakaných osobností. Medzi nimi známy investigatívny novinár Christo Grozev, ktorý odkryl Krasikovovu identitu. Americkej tajnej službe radil, o ktorých väzňov by malo Rusko najväčší záujem.

Okrem neho však noviny spomínajú aj ďalšiu prekvapivú postavu – kontroverzného televízneho moderátora Tuckera Carlsona s krajne pravicovými názormi. Ten vo februári vycestoval do Ruska, aby urobil rozhovor s Putinom. Podľa Wall Street Journal za zatvorenými dverami na ruského prezidenta tlačil, aby prepustil reportéra Gershkovicha.

Putinov odkaz zločincom: Dostanete vyznamenania

Biden prepustených politických väzňov vítal na letisku v Marylande. Spolu so svojou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou sa objímal s tromi americkými občanmi, ktorí boli súčasťou dohody. Postupne sa zdravil s bývalým vojakom Whelanom, novinárom Gershkovichom a novinárkou Alsu Kurmaševovou, ktorá, mimochodom, žije v Prahe.

Republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump vyhlásil, že ak by bol hlavou štátu on, Putin by vrátil amerických občanov do USA bez toho, aby si za to čokoľvek vypýtal. „Tak prečo to neurobil, keď bol pri moci?“ pýtal sa Biden novinárov.

Dokopy Rusko prepustilo šestnásť ľudí. Okrem spomenutej trojice Američanov aj piatich nemeckých občanov. Ďalej viacerých zástupcov ruskej opozície – Kara-Murzu, Jašina, protivojnovú demonštrantku Alexandru Skočilenkovú, ľudskoprávneho aktivistu Olega Orlova, Navaľného spolupracovníkov Vadima Ostatnina, Liliu Čanyševovú a Xeniu Fadejevovú a aktivistu Andreja Pivarovova.

Sú aj hlasy, ktoré dohodu kritizujú, prípadne upozorňujú na paradoxy, ktoré ju sprevádzajú. Napríklad nemecká pobočka ľudskoprávnej organizácie Amnesty International vyhlásila, že po nej ostáva „divná pachuť“. „Vrahovia a ďalší zločinci odsúdení vo férovom procese idú na slobodu výmenou za ľudí, ktorí si jednoducho uplatnili svoje právo na slobodu prejavu,“ vyhlásila. Zároveň zdôrazňuje, že je rada za prepustených ľudskoprávnych aktivistov.

Oslobodených ruských špiónov a kriminálnikov vítal na moskovskom Vnukove aj ruský prezident Vladimir Putin. Stretnutie dokonca naživo vysielala ruská štátna televízia.

Putin zločincom gratuloval k „návratu do vlasti“. „Chcem sa poďakovať za to, že ste zostali verní svojej prísahe, svojej povinnosti a svojej vlasti, ktorá na vás ani na minútu nezabudla,“ citoval jeho slová portál Meduza. Zdôraznil, že od neho všetci dostanú štátne vyznamenania.

Medzi expertmi sa pritom líšia názory, či je dohoda pre Kremeľ víťazstvom alebo porážkou. Ruský expert na špionáž Andrej Soldatov sa skôr prikláňa k názoru, že ide o prehru z hľadiska počtov aj zloženia väzňov.

„Nielenže opozícia získala späť svojich lídrov, ale zároveň sa pre Západ šťastne skončili dôležité príbehy, ako ten Evana Gershkovicha. Všetko sú to zvučné a reputačne významné mená,” povedal Soldatov pre Meduzu.

Televízna stanica CNN však tvrdí, že prepustením opozičných politikov Putin ešte viac konsoliduje svoju moc. V Rusku už po smrti Navaľného a odchode Kara-Murzu s Jašinom prakticky neostávajú žiadni jeho vplyvní súperi.

Otvorenou otázkou je, prečo Putin súhlasil s dohodou práve teraz. Portál The Atlantic tvrdí, že jeho poradcovia si jednoducho vypočítali, že aktuálna matematika hrá v ich prospech. Odkedy zatkli a neskôr odsúdili novinára Gershkovicha, bolo jasné, že ho budú chcieť za niekoho zobchodovať.

Analytik Sergej Radčenko dodáva, že Putin možno „testujte vody“ pred možnými rokovaniami s Ukrajinou, o ktorých hovorí aj čoraz viac západných lídrov. Samotní Ukrajinci však rokovania, na ktorých by sa museli zaviazať k územným ústupkom, rázne odmietajú.