Denník N

Fotogaléria slovenských vlkov a príbehy ich uväznenia a vyhubenia (+videá)

Fotografi Denníka N sa spojili s filmármi divokej prírody a ponúkajú pohľad zblízka na život vlka v zajatí aj v jeho prirodzenom prostredí. K tomu pridávame príbeh ich vyhubenia v Amerike a západnej Európe.

Je vykastrovaný a stále alfa samec. Vedie štvorčlennú svorku v bratislavskej zoo. Foto N – Tomáš Benedikovič

archiv-lz-vlk2
Vlk sivý na zamrznutom jazere vo Vlčích horách. Foto – archív LZ Vlk

wilki 087_orez_ Wojciech Juda
Vlčia svorka pri jednokoľajke na slovensko-poľskej hranici, na území, ktoré bolo kedysi severovýchodným cípom Československa a teraz patrí Poľsku. Foto – Wojciech Juda

IMG_6220
Prespávajú aj v koterci, ale väčšinu času tráva vo výbehu v bratislavskej zoo pod holým nebom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Po tomto videu budete vedieť stopovať vlka
(Autori: Martina Pažitková, Tomáš Benedikovič)

Zoo: Vykastrovaný v klietke a stále vlk

Nevie sa zastaviť. Vždy, keď sa k alfa samici priblížia ľudia, začne neúnavne behať do kruhu. V bratislavskej zoo žije svorka štyroch vlkov. Alfa samec je výrazne najväčší, jeho partnerka sa najmenej bojí ľudí a ich dve dcéry sú utiahnuté niekde vzadu.

Výbeh s vysokými plotmi má iba pár desiatok metrov štvorcových, vlky aj vnútri blúdia medzi plotmi, miesta je pre nich primálo. Viac toho však nepoznajú, v zajatí žijú od narodenia.

Chovať divokých vlkov? To sa nesmie, hovorí Martina Nemčeková, zoologička z bratislavskej zoo. Za mrežami je to iná svorka ako v divočine. Alfa pár aj tu rozhoduje. Samec je však vykastrovaný a vlky netušia, ako loviť.

„Zabijú občas mačku, ktorá im v klietke vyžiera mäso,“ hovorí Nemčeková. Netušia však, čo by s ňou urobili, a nezožerú ju. Dostávajú rôzne mäso, ryby a majú rady aj banány. Na antilopy vo výbehu pár metrov pred nimi už ani nereagujú.

Keby ste ich vypustili do voľnej prírody, nevedeli by, čo majú robiť. „To je, ako keď pustíte na slobodu basistu,” hovorí.

Jeden vlk pred rokmi zo zoo ušiel. Nedostal sa ďaleko. Pár dní sa túlal v Karpatoch nad Bratislavou, potom ho našli a odchytili. Aj iné šelmy, ktoré v minulosti utiekli z klietky, nešli ďaleko. Väčšinou behali iba po areáli zoo.

Tento alfa samec má výšku asi 60 centimetrov a 50 kilogramov.

„Vlk žije v zajatí dvadsať rokov, vo voľnej prírode desať. V zoo sú pod stálou veterinárnou kontrolou, mäso, ktoré dostávajú, je zdravé. V prírode si vlk nájde aj chorú zdochlinu,“ hovorí chovateľka Nina Andorová.

Hovorí, že tam za klietkou v slovenských lesoch má navyše vlk neférového predátora. „Ešte nie sú natoľko premnožené, aby ich museli loviť. Keby boli premnožené, umierali by od hladu.“

Vlk často nasleduje stopy medveďa. Prečo?
(Autori: Martina Pažitková, Tomáš Benedikovič)

vlk Jozef Fiala_Arolla Film (2)
Vlk z Vlčích hôr. Foto – Jozef Fiala/Arolla Film
archiv-lz-vlk1
Keď narazí na človeka, zväčša ho zďaleka obíde. Juraj Lukáč z LZ Vlk hovorí, že jeho vlky počúvajú, keď na nich hovorí. Foto – archív LZ Vlk

 

juraj-lukac
Na hrebeni. Foto – Juraj Lukáč/Vlk
IMG_5313
V obývačke poľovníka Ladislava Palgutu visí na stene vlčica, ukázal nám aj starého skúseného vlka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Človek predátor – história zabíjania

Vlky boli ešte v stredoveku po celej Európe. „Z roku 1590 existuje dokonca záznam z poľovačky na vlky v Bratislave,“ hovorí Slavomír  Finďo z Národného lesníckeho centra.

„Potom sa začalo veľké kántrenie, ktoré trvalo až do začiatku 20. storočia.“ U nás dokonca až do roku 1975, keď prvýkrát zaviedli polročnú ochranu vlka v čase, keď sú jeho mláďatá ešte maličké.

Neďaleko Bratislavy sa svorka vlkov objavila ešte na konci osemdesiatych rokov minulého storočia. V Malých Karpatoch v okolí Píly ich však všetkých vystrieľali, spomínajú miestni poľovníci. „Najprv zastrelili jedného. Potom aj ďalších štyroch nahnali do zvernice, aby mohli tvrdiť, že im ohrozovali vysokú zver,“ vraví lesník a poľovník z Modry.

Montana_wolf_100_lbs_1928_Young_&_Goldman_USFWS
V americkej Montane vyhubili vlky okolo roku 1930. Tento záber je z roku 1928. Mŕtvy vlk vážil asi 50 kg. Foto – US Fish and Wildlife Service

 

V devätnástom a dvadsiatom storočí vyhubili vlka v západnej Európe, USA aj Mexiku, uvádza Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN).

Farley Mowat v knihe Nehaňte vlka opisuje štátom riadené hubenie v Kanade z päťdesiatych rokov minulého storočia, teda v čase, keď bol sám v kanadskej divočine. Vláda vypísala odmenu za uloveného vlka, lovili ich do pascí aj na jedy. Niektorí ich dokonca uháňali v ľahkých lietadlách a ešte pred guľkou z milosti ich často proste uštvali na smrť.

Na konci päťdesiatych rokov vyslala vláda do terénu zamestnancov Kanadského národného ústavu starostlivosti o prírodu. Pri vlčích norách rozkladali kapsuly so strychnínom a kyanidom.

V Európe dnes žije podľa IUCN asi 10-tisíc vlkov, zhruba päť percent z nich na Slovensku.

O návrat do divočiny sa pokúšajú vo Francúzsku aj v Nemecku.

Video: Ako vlky zmenili toky riek v Yellowstone

 

vlk Jozef Fiala_Arolla Film (1)
Záber z filmu Vlčie hory. Foto – Jozef Fiala/Arolla Film
IMG_7107
Stopa alfa samca pri love na jelenicu v Tatrách neďaleko toku rieky Belá. Foto N – Martina Pažitková
IMG_6309
Divočinu nepoznajú. V klietke sa už narodili. Na Slovensku je zakázané v zoo chovať vlky z voľnej prírody. Foto N – Tomáš Benedikovič
2
Veľmi blízko prirodzeným podmienkam žijú vlky v Nemecku v Bavorskom lese. Majú tam veľký výbeh obohnaný plotmi, prístupný pre návštevníkov. Foto N – Matej Dugovič
IMG_5518
V lesoch pri Poprade na vlky strieľajú aj preto, že im tam kántria chovné muflóny. Foto N – Tomáš Benedikovič

Teraz najčítanejšie