Fotogaléria slovenských vlkov a príbehy ich uväznenia a vyhubenia (+videá)
Fotografi Denníka N sa spojili s filmármi divokej prírody a ponúkajú pohľad zblízka na život vlka v zajatí aj v jeho prirodzenom prostredí. K tomu pridávame príbeh ich vyhubenia v Amerike a západnej Európe.
Po tomto videu budete vedieť stopovať vlka
(Autori: Martina Pažitková, Tomáš Benedikovič)
Zoo: Vykastrovaný v klietke a stále vlk
Nevie sa zastaviť. Vždy, keď sa k alfa samici priblížia ľudia, začne neúnavne behať do kruhu. V bratislavskej zoo žije svorka štyroch vlkov. Alfa samec je výrazne najväčší, jeho partnerka sa najmenej bojí ľudí a ich dve dcéry sú utiahnuté niekde vzadu.
Výbeh s vysokými plotmi má iba pár desiatok metrov štvorcových, vlky aj vnútri blúdia medzi plotmi, miesta je pre nich primálo. Viac toho však nepoznajú, v zajatí žijú od narodenia.
Chovať divokých vlkov? To sa nesmie, hovorí Martina Nemčeková, zoologička z bratislavskej zoo. Za mrežami je to iná svorka ako v divočine. Alfa pár aj tu rozhoduje. Samec je však vykastrovaný a vlky netušia, ako loviť.
„Zabijú občas mačku, ktorá im v klietke vyžiera mäso,“ hovorí Nemčeková. Netušia však, čo by s ňou urobili, a nezožerú ju. Dostávajú rôzne mäso, ryby a majú rady aj banány. Na antilopy vo výbehu pár metrov pred nimi už ani nereagujú.
Keby ste ich vypustili do voľnej prírody, nevedeli by, čo majú robiť. „To je, ako keď pustíte na slobodu basistu,” hovorí.
Jeden vlk pred rokmi zo zoo ušiel. Nedostal sa ďaleko. Pár dní sa túlal v Karpatoch nad Bratislavou, potom ho našli a odchytili. Aj iné šelmy, ktoré v minulosti utiekli z klietky, nešli ďaleko. Väčšinou behali iba po areáli zoo.
Tento alfa samec má výšku asi 60 centimetrov a 50 kilogramov.
„Vlk žije v zajatí dvadsať rokov, vo voľnej prírode desať. V zoo sú pod stálou veterinárnou kontrolou, mäso, ktoré dostávajú, je zdravé. V prírode si vlk nájde aj chorú zdochlinu,“ hovorí chovateľka Nina Andorová.
Hovorí, že tam za klietkou v slovenských lesoch má navyše vlk neférového predátora. „Ešte nie sú natoľko premnožené, aby ich museli loviť. Keby boli premnožené, umierali by od hladu.“
Vlk často nasleduje stopy medveďa. Prečo?
(Autori: Martina Pažitková, Tomáš Benedikovič)
Človek predátor – história zabíjania
Vlky boli ešte v stredoveku po celej Európe. „Z roku 1590 existuje dokonca záznam z poľovačky na vlky v Bratislave,“ hovorí Slavomír Finďo z Národného lesníckeho centra.
„Potom sa začalo veľké kántrenie, ktoré trvalo až do začiatku 20. storočia.“ U nás dokonca až do roku 1975, keď prvýkrát zaviedli polročnú ochranu vlka v čase, keď sú jeho mláďatá ešte maličké.
Neďaleko Bratislavy sa svorka vlkov objavila ešte na konci osemdesiatych rokov minulého storočia. V Malých Karpatoch v okolí Píly ich však všetkých vystrieľali, spomínajú miestni poľovníci. „Najprv zastrelili jedného. Potom aj ďalších štyroch nahnali do zvernice, aby mohli tvrdiť, že im ohrozovali vysokú zver,“ vraví lesník a poľovník z Modry.
V devätnástom a dvadsiatom storočí vyhubili vlka v západnej Európe, USA aj Mexiku, uvádza Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN).
Farley Mowat v knihe Nehaňte vlka opisuje štátom riadené hubenie v Kanade z päťdesiatych rokov minulého storočia, teda v čase, keď bol sám v kanadskej divočine. Vláda vypísala odmenu za uloveného vlka, lovili ich do pascí aj na jedy. Niektorí ich dokonca uháňali v ľahkých lietadlách a ešte pred guľkou z milosti ich často proste uštvali na smrť.
Na konci päťdesiatych rokov vyslala vláda do terénu zamestnancov Kanadského národného ústavu starostlivosti o prírodu. Pri vlčích norách rozkladali kapsuly so strychnínom a kyanidom.
V Európe dnes žije podľa IUCN asi 10-tisíc vlkov, zhruba päť percent z nich na Slovensku.
O návrat do divočiny sa pokúšajú vo Francúzsku aj v Nemecku.
Video: Ako vlky zmenili toky riek v Yellowstone
Juraj Lukáč: Vlk ovláda viac slov ako bežný Slovák
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
