Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová v liste vyzvala maďarskú vládu, respektíve maďarského ministra vnútra Sándora Pintéra, aby vysvetlili, či neohrozujú bezpečnosť schengenského priestoru. Európska komisia tak reaguje na maďarské opatrenie, ktoré zjednoduší príchod pracovníkov z Ruska a Bieloruska do Maďarska.
Umožňuje to takzvaná národná karta, ktorú mohli pôvodne získať zamestnanci s ukrajinským alebo srbským štátnym občianstvom, no zoznam sa nedávno rozšíril o šesť ďalších krajín mimo Európskej únie, presnejšie o krajiny Balkánu a východnej Európy vrátane Ruska.
Eurokomisárka pripomenula, že EÚ vedie od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 presne opačnú politiku, než je najnovšie maďarské opatrenie. V septembri zrušila dohodu s Ruskom o zjednodušenom udeľovaní víz, čím sťažila ruským občanom vstup na územie Únie.
Niektoré krajiny EÚ zaviedli ešte prísnejšie opatrenia – Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko v podstate znemožnili vstup na svoje územie občanom Ruska. Fínsko svoje hranice s Ruskom uzatvorilo.
Obchádzajú pravidlá
Johanssonová vo svojom liste uviedla, že maďarské opatrenie v podstate obchádza obmedzenia EÚ, ktoré boli zavedené voči Rusom.
„Ak by zjednodušili vstup potenciálnych ruských špiónov a sabotérov do EÚ, podkopalo by to bezpečnosť nás všetkých,” uviedla na sociálnej sieti X.
Ešte tvrdšie sa vyjadril predseda Európskej ľudovej strany (EPP) a nemecký europoslanec Manfred Weber. Podľa neho Budapešť týmto krokom otvorila dvere ruským špiónom. Weber sa preto v liste obrátil na predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorého vyzval na zavedenie protiopatrení, respektíve na to, aby bola táto téma súčasťou nadchádzajúceho samitu Európskej rady.
Weber apeluje na to, aby lídri EÚ chránili Schengen čo možno najprísnejšími opatreniami a zabránili tomu, aby mohli členské krajiny podnikať takéto kroky.
Napunk požiadal o stanovisko slovenské ministerstvo zahraničných vecí Slovenska, ktoré vo svojej odpovedi zdôraznilo, že považuje „za kľúčové, že Európska komisia je v kontakte s maďarskými orgánmi s cieľom objasniť nový vízový systém v Maďarsku a zistiť, či sa nové pravidlá týkajú, respektíve či ovplyvňujú nariadenia Európskej únie, keďže za súlad národnej legislatívy s právom EÚ zodpovedá Európska komisia“.

Čo je národná karta?
Zákon, ktorý zaviedol v Maďarsku inštitút národnej karty, nadobudol účinnosť 1. januára tohto roku. Národná karta pomáha „pobytu občanom z tretích krajín určitého občianstva”. Hosťujúcim pracovníkom umožňuje pobyt na dobu určitú, nanajvýš na dva roky, čo sa však dá „predĺžiť vždy nanajvýš o tri roky”.
Maďarská vláda v nariadení určuje, občania ktorých krajín môžu požiadať o národnú kartu. Pôvodne mohli túto úľavu využiť iba pracujúci zo Srbska a z Ukrajiny, no 9. júla sa objavilo nové nariadenie vlády, ktoré rozšírilo okruh oprávnených osôb o občanov nasledovných krajín:
- Bosna a Hercegovina
- Severomacedónska republika
- Bieloruská republika
- Moldavsko
- Republika Čierna Hora
- Ruská federácia
- Srbsko
- Ukrajina
Ako upozornil Forbes, národná karta poskytuje robotníkom výhody z viacerých hľadísk – nie je obmedzené, koľkí môžu prísť z jednej krajiny, karta sa dá predlžovať v podstate neobmedzene a dáva možnosť aj na zjednotenie rodín.
Maďarský odborník na Rusko András Rácz sa pre Forbes vyjadril, že nie je jasné, prečo potrebuje Maďarsko vopred neurčený počet hosťujúcich pracovníkov z Ruska. Pripomenul kauzu „ruskej špionážnej banky”, teda Národnú investičnú banku, ktorú mnohí spomínali ako trójskeho koňa Rusov a z ktorej Maďarsko napokon – pod americkým tlakom a ako posledná stredoeurópska krajina – vystúpilo v roku 2023.
Za rozhodnutím maďarskej vlády môže byť podľa Rácza aj to, že pri stavbe jadrovej elektrárne v meste Paks, za ktorú sú zodpovední Rusi, môže byť potrebná prítomnosť pracovníkov z tohto štátu. V súvislosti s touto elektrárňou sa už aj v súčasnosti nachádza v Maďarsku niekoľko tisíc Rusov, dodáva Rácz.
Môže EÚ obmedziť národnú kartu?
Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó písal na Facebooku v súvislosti s reakciami na národnú kartu o „kampani klamstiev” pobaltských krajín.
„Toto rozhodnutie na rozdiel od tvrdení pobaltských krajín žiadnym spôsobom neznižuje prísnosť bezpečnostnej kontroly prichádzajúcich občanov z Ruska a Bieloruska,” vyhlásil Szijjártó, ďalšie podrobnosti však neuviedol.
Problém môže predstavovať aj to, že sa nevedú presné štatistiky o tom, kto dostane národnú kartu, uviedol pre Napunk zahraničnopolitický analytik a vedecký spolupracovník viedenského Ústavu pre dunajský priestor a strednú Európu Péter Techet.
Techet si myslí, že EÚ by v zásade mohla obmedziť platnosť maďarskej národnej karty v schengenskom priestore, hoci to komplikuje fakt, že by bolo nevyhnutné rozlišovať, v prípade občanov ktorých krajín sa národná karta neakceptuje ako vízum na celé územie EÚ.
„Teraz však zatiaľ prebieha skôr rétorická debata,” povedal odborník, odkazujúc na vyhlásenia Manfreda Webera. Podľa Techeta môže tento konflikt ďalej zvyšovať napätie medzi maďarskou vládou a EÚ, ktoré už aj takto nadobudlo nevídané rozmery po návštevách Viktora Orbána v Moskve a v Pekingu počas jeho „mierovej misie”, o ktorej svojich partnerov v rámci EÚ vopred neinformoval.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Napunk
Zoltán Szalay






































