Washington Post
Píšu Bryan Pietsch a Michail Klimentov, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Keď vo štvrtok večer pristálo lietadlo na moskovskom medzinárodnom letisku Vnukovo, cestujúcich letu z tureckej Ankary privítal červený koberec. Boli to prepustení ruskí väzni zo Západu, nie celebrity. Teda aspoň zatiaľ nie.
Ruský prezident Vladimir Putin privítal navrátilcov v rámci veľkej výmeny väzňov so Západom ako hrdinov a hovoril, že keď už sú teraz doma, bude o nich dobre postarané. „Dostanete štátne vyznamenania,“ povedal im.
Oslobodení Rusi vrátane odsúdeného vraha Vadima Krasikova sa teraz ocitli v skupine ruských špiónov, vrahov a iných štátnych činiteľov, ktorých ruské vedenie a široká verejnosť po návrate vrelo privítali. Niektorí z nich sa stali celebritami, politikmi či osobnosťami na sociálnych sieťach.
Vyberáme príbehy troch niekdajších väzňov, ktorí sa v rámci výmen vrátili do Ruska.
Anna Chapmanová
Uväznená za: účasť v ruskej špionážnej sieti v Spojených štátoch; priznala vinu za to, že sa nezaregistrovala ako zahraničná agentka.
Súčasná práca: Tvorkyňa obsahu na sociálnych sieťach.
Annu Chapmanovú zatkli v roku 2010 za jej účasť v ruskej špionážnej skupine, ktorú americké ministerstvo spravodlivosti nazvalo „Ilegálni“ (The Illegals). V rámci sprisahania desať ruských špiónov získalo v USA falošnú identitu a pravidelne odovzdávalo informácie svojim nadriadeným prostredníctvom súkromných sietí WiFi a USB kľúčov.
Vtedajší viceprezident Joe Biden v televíznej talkšou moderátorovi NBC Jayovi Lenovi povedal, že agenti toho za svoj čas v utajení veľa nedosiahli: „Tých desať tu bolo dlhý čas, ale veľa toho neurobili.“
Chapmanovú zadržali ako prvú po niekoľkoročnom vyšetrovaní FBI. Vystupovala ako realitná maklérka a pravidelne komunikovala so svojimi sprostredkovateľmi, hoci nikdy nie osobne. Keď ju informátor FBI oslovil s nezvyčajnou požiadavkou stretnúť sa osobne, Chapmanová kontaktovala svojho otca v Moskve. Predpokladá sa, že jej otec je bývalým agentom KGB.
V obave, že by telefonát do Moskvy mohol narušiť vyšetrovanie, FBI Chapmanovú a deviatich ďalších agentov krátko nato zatkla.
Chapmanová mala v čase zatknutia iba 28 rokov a žiarivo červené vlasy, čo jej prinieslo veľa mediálnej pozornosti. Svoju novonadobudnutú pozornosť v Rusku pretavila do práce moderátorky a publicistky v denníku Komsomoľskaja pravda, o ktorú však prišla pre obvinenia z plagiátorstva.
V roku 2012 stále na vlne slávy Chapmanová povedala serveru Politico o svojich plánoch vydať sci-fi komiks s červenovlasou hrdinkou. Taktiež hovorila, že si chce najať autora, ktorý by s ňou napísal knihu o jej podnikaní.
V tom čase už vydala vlastnú mobilnú aplikáciu na hranie pokru a ako modelka vystúpila na najmenej dvoch módnych prehliadkach.
Produkčné spoločnosti a hollywoodski agenti sa podľa Politico usilovali získať práva na jej príbeh, no tieto plány zrejme zmarila dohoda o výmene, ktorá jej zakazovala zarábať na období, keď bola špiónkou v Spojených štátoch.
Chapmanová je aktívna na sociálnych sieťach – najmä na Instagrame a Telegrame -, kde zverejňuje fotografie, videá a politické komentáre.
Maria Butinová
Uväznená za: nezaregistrovala sa ako zahraničná agentka.
Súčasná práca: poslankyňa Štátnej dumy.
Mariu Butinovú v apríli 2019 odsúdili na 18 mesiacov vo väzení za to, že sa nezaregistrovala ako zahraničná agentka, hoci tak podľa amerických úradov pôsobila.
Vyšetrovatelia tvrdili, že „nebola špiónkou v tradičnom zmysle slova“, no v Spojených štátoch podnikala kroky v mene ruského predstaviteľa v prospech Ruska, pričom „tieto kroky mohli potenciálne poškodiť národnú bezpečnosť“.
Butinová sa v USA pohybovala v konzervatívnych kruhoch a zrejme sa snažila získať prístup ku konzervatívnym politikom a infiltrovať sa do politických skupín. Snažila sa nadviazať kontakty s Národnou asociáciou držiteľov zbraní a v roku 2015 položila vtedajšiemu prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi na mítingu otázku o jeho názoroch na Rusko.
V októbri 2019 ju prepustili z väzenia a deportovali do Ruska.
Butinová pochádza zo Sibíri a po návrate do svojej domovskej krajiny dostala ponuku pracovať v Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu. V roku 2021 bola zvolená a je členkou Putinovej strany Jednotné Rusko.
Butinová poprela, že pozíciu dostala od Kremľa výmenou za jej mlčanie. Denníku The New York Times povedala, že „to nie je odmena“.
Ešte pred zvolením bola prominentnou postavou v ruskej politike. V apríli 2021 navštívila Alexeja Navaľného, ruského opozičného lídra, ktorý tento rok za záhadných okolností zomrel v trestaneckej kolónii.
Jej návšteva sa uskutočnila v rámci programu RT, vládou financovanej spravodajskej siete, predtým známej ako Russia Today.
Začiatkom tohto roka debutovala ako režisérka, keď stála za propagandistickým filmom o ženách vo vojnovom období počas ruskej invázie na Ukrajinu.
Viktor But
Uväznený za: Obchodovanie so zbraňami a sprisahanie s cieľom zabiť Američanov.
Súčasná práca: Poslanec zákonodarného zboru Ulianovskej oblasti.
Viktora Buta v roku 2011 uväznil federálny súd za predávanie zbraní Revolučným ozbrojeným silám Kolumbie (FARC) – povstaleckej gerilovej skupine v Kolumbii. Spojené štáty tvrdili, že zbrane boli určené na zabíjanie amerických občanov.
Buta zadržali v Thajsku v rámci komplikovanej operácie po tom, čo si roky žil na vysokej nohe. Jeho príbeh údajne inšpiroval film Obchodník so smrťou v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom.
V roku 2022 Buta prepustili v rámci poslednej významnej výmeny väzňov medzi USA a Ruskom pred rokom 2024.
Výmenou za prepustenie Buta Rusko prepustilo americkú basketbalovú hviezdu Brittney Grinerovú, ktorú uväznilo na základe obvinení z drogovej trestnej činnosti. Zadržali ju po tom, ako jej na letisku v batožine našli konopný olej.
Minulý rok Buta zvolili do zákonodarného zboru Ulianovskej oblasti.
K nedávnej výmene väzňov sa vyjadril verejne, keď väzňov a disidentov, ktorých Rusko oslobodilo, označil za „odpad“. Dodal však, že to „stálo za to, aby sa naši spravodajskí dôstojníci mohli vrátiť do svojej vlasti“.
V relácii propagandistu Vladimira Soloviova povedal, že výmena „spodiny a zradcov našej spoločnosti“ za „hrdinov“ bola vyvážená.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
