Publikuje v predátorských časopisoch, má pochybných spoluautorov. Profesorka Gavurová zverejní za rok aj vyše 40 publikácií

• Ekonómka Beáta Gavurová z Technickej univerzity v Košiciach vydá ročne aj viac ako 40 vedeckých publikácií (jednu každých 9 dní), čo je tempo, ktoré si vedci nevedia vysvetliť. Denník N zisťoval, prečo sa na Slovensku dlhodobo vyplácalo chrliť články – aj u predátorov. Vedeckí detektívi nám pomohli s analýzou publikačnej činnosti ekonómky.
• Vedci vidia možné podozrenia z nekalej činnosti v rozpore s etikou. Predstavitelia Technickej univerzity v Košiciach ani profesorka Beáta Gavurová na naše otázky nereagovali.

Má granty, desiatky vedeckých prác ročne aj medzinárodné spolupráce. Patrí medzi najcitovanejších slovenských vedcov.

Profesorka ekonómie Beáta Gavurová z Technickej univerzity v Košiciach pôsobí ako úspešná vedkyňa.

Lenže oslovení odborníci hovoria, že vedeckých publikácií má neprimerane veľa. Zatiaľ čo iní ekonómovia vydajú ročne do desať vedeckých prác (obvykle okolo päť), profesorka Gavurová eviduje za rok aj vyše 40 publikácií (vedecké články, kapitoly v knihách a iné).

Ekonómka má desiatky článkov v časopisoch, ktoré boli označené za nedôveryhodné alebo predátorské. Niektoré časopisy, kde publikovala, už vyradili z vedeckých databáz.

Podozrení z ďalších prehreškov je viac. Oslovení odborníci hovoria, že ak sa v minulosti vyskytli podobné prípady, obvykle išlo o nekalú činnosť v rozpore s akademickými hodnotami.

Ďalší vedci – aj mimo ekonomických vied – nám vysvetlili, že motiváciou na chrlenie článkov môže byť osobný profit (kariérny rast či dotácie a odmeny aj v desaťtisícoch eur ročne) aj profit vedeckej inštitúcie, ktorá také správanie toleruje (štátne dotácie v státisícoch). Tieto peniaze sú z verejných zdrojov a skladáme sa na ne všetci.

Prípad profesorky Gavurovej sme konzultovali s jedenástimi vedeckými detektívmi, vedcami, vedkyňami a ďalšími ľuďmi z akademického prostredia. S otázkami sme oslovili aj ju samotnú. Prvý raz koncom júla.

Paper mill

Vedeckí detektívi poukázali na viaceré nezrovnalosti v prácach Beáty Gavurovej a prácach jej spoluautorov z inštitúcií v Pakistane či Indii.

„Jej [Gavurovej] spoluautori sú rozptýlení po celej Ázii, čo dáva zmysel iba v prípade, že došlo k predaju autorstva (z angl. paper mill),“ povedal pre Denník N vedecký detektív Leonid Schneider.

Bývalý vedec založil v roku 2015 projekt For Better Science a venuje sa v ňom etike a integrite vo vede a odhaľovaniu vedeckých podvodov.

Ako paper mill sa označuje podvodná prax, keď sa vedec pripíše na článok, na ktorom nepracoval (prípadne autorstvo nezodpovedá skutočnému prínosu). Takéto fabriky na fingovanie vedy sú známe z Ruska, Číny alebo Pakistanu.

Beáta Gavurová má napríklad tri články so spoluautorkou Kathirvel Brindhadevi z univerzity vo Vietname. Táto osoba má na stránke PubPeer až 24 záznamov o možných chybách vo svojich vedeckých článkoch. Na tejto stránke vedci anonymne upozorňujú na možné prešľapy svojich kolegov.

„Všetko naznačuje, že Kathirvel Brindhadevi je takzvaný papermiller,“ povedal nám vedecký detektív, ktorý vystupuje pod pseudonymom Indigofera Tanganyikensis (Denník N pozná identitu tohto vedca). „Ide o varovný signál, ak profesorka Gavurová spolupracuje s Kathirvel Brindhadevi,“ dodal vedecký detektív.

Veľa článkov, veľa spoluautorov

Ak Beáta Gavurová ročne vydá okolo 40 publikácií, znamená to, že článok, kapitolu v knihe a podobný vedecký výstup má každých deväť dní (vrátane víkendov, dovolenky či konferencií). „Taký počet publikácií je diametrálne odlišný od všetkých iných autorov, ktorých poznám alebo stretám na konferenciách,“ hovorí Richard Kališ, ekonóm z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Podľa neho vydaniu článku predchádzajú roky práce vrátane prezentovania zistení v „surovej“ podobe na konferenciách, kde sa vedci zámerne konfrontujú s vedeckou komunitou. „Neviem si predstaviť, že pri 40 vedeckých publikáciách ročne má vedec čas na aktivity, ktoré vedú ku skvalitneniu vedeckých výsledkov. Pri takom množstve výstupov to nepovažujem za technicky zvládnuteľné.“

Nad vysokým počtom vedeckých publikácií Beáty Gavurovej sa pozastavil aj ekonóm Maroš Servátka z Macquarie Business School v Sydney. „Od nápadu po publikáciu mi najdlhšie trvalo vydať článok 17 rokov,“ povedal vedec. Priemerný čas v ekonómii je okolo troch až piatich rokov. „Dobrý výskum sa nedá robiť narýchlo,“ dodáva Servátka. Dlhý je aj samotný publikačný proces, zvyčajne trvá rok až rok a pol. Rekord Maroša Servátku je päť rokov od poslania rukopisu cez viaceré kolá recenzného konania až po vydanie v časopise.

Zatiaľ čo v ekonomických vedách je podľa odborníkov štandard, ak sú na článku dvaja či traja spoluautori, profesorka Gavurová je nezriedka v tímoch piatich, siedmich či ôsmich vedcov z viacerých krajín (vrátane Pakistanu, Indie, Číny alebo Vietnamu).

Pri vysokom počte vydávaných článkov to znamená, že ekonómka musí paralelne komunikovať s mnohými ľuďmi. „Neviem si predstaviť robiť paralelne na toľkých vedeckých článkoch s takým počtom spoluautorov, ak s nimi treba denne volať a odpovedať na emaily,“ vraví Richard Kališ.

Široké spektrum tém

V špeciálnom vydaní časopisu z roku 2017 je profesorka Gavurová spoluautorkou 12 článkov z 15, čo oslovení ekonómovia nepovažujú za štandardné. „Niečo také som inde nevidel, nepovažujem to za bežné,“ vraví Eduard Baumöhl, ekonóm z Ekonomickej univerzity v Bratislave, Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied a bývalý predseda Slovenskej ekonomickej spoločnosti.

Podľa Richarda Kališa by profesorka Gavurová mohla vysoký počet článkov v špeciálnom čísle vysvetliť tým, že išlo o monotematické dielo, ale „v takom prípade je otázne, prečo si autorka vybrala tento typ publikačného výstupu a neuprednostnila skôr monografiu alebo učebnicu“.

Vo vede je bežné, že vedci a vedkyne sa úzko špecializujú na jednu či dve oblasti, ale profesorka Gavurová píše o mnohých témach v rámci ekonomiky zdravia či zemských zdrojov a palív.

Skúmala aj vplyv sociálnych sietí na používanie elektronického bankovníctva, postoje konzumentov vína k obrázkom vinárskych regiónov, ktoré vygenerovala umelá inteligencia, alebo to, či recenzie pražských reštaurácií z Google máp odrážajú odborné hodnotenie inšpektorov z Michelinu (michelinské hviezdy). „Vedci majú jednu či dve nosné výskumné témy zámerne, lebo ak ich máte veľa, ťažko prídete s niečím novým,“ vraví Eduard Baumöhl.

Denník N zistil, že v máji tohto roku bol na profesorku Beátu Gavurovú z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach podaný podnet na prešetrenie jej publikačnej činnosti.

Predstavitelia školy nereagovali na naše opakované žiadosti oboznámiť nás s výsledkom vyšetrovania etickej komisie. Neuspeli sme ani po tom, ako sme sa na vysokú školu obrátili s infožiadosťou. V odôvodnení Technická univerzita napísala, že žiadame informácie, ktoré „sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby“. Neuspeli sme ani s otázkami o publikačnej činnosti profesorky Gavurovej. Prvý raz sme školu kontaktovali 2. júla (pred takmer šiestimi týždňami). Nereagovala ani samotná vedkyňa.

Pochybnosti o spolupráci

Na stránke PubPeer, kde vedci anonymne upozorňujú na možné chyby kolegov, má profesorka Beáta Gavurová štyri záznamy. Dva z časopisu Fuel a dva z Frontiers in Environmental Science.

Oba sa objavujú na zoznamoch nedôveryhodných a predátorských časopisov (viac nižšie). Ten prvý zaradila na takýto zoznam národná knižnica Čínskej akadémie vied; dôvodom sú podozrenia z manipulácií s citáciami.

V článku Beáty Gavurovej a jej kolegov v časopise Fuel z tohto roku je obrázok s chemickým vzorcom oxidu ceritého (Ce₂O₃), no zobrazená molekula nie je touto zlúčeninou. Navyše oxid ceritý sa v článku nikde nespomína s výnimkou nadpisu jednej práce v použitej literatúre.

Vedecký detektív upozornil na stránke PubPeer na obrázok s chybou v článku Beáty Gavurovej a jej kolegov. Zdroj – PubPeer

K tejto možnej chybe sa žiaden zo spoluautorov doteraz nevyjadril. „Seriózny vedec odpovedá na otázky týkajúce sa jeho prác,“ povedal pre Denník N vedecký detektív, ktorý vystupuje pod pseudonymom Indigofera Tanganyikensis.

Podľa neho nie je „dobré znamenie“, že profesorka Gavurová či ďalší spoluautori dosiaľ nezareagovali na tieto či iné výhrady na PubPeeri.

Z piatich autorov uvedeného článku majú záznamy v PubPeeri štyria. Jedným z nich je aj spomínaná Kathirvel Brindhadevi z univerzity vo Vietname s viac ako dvadsiatkou upozornení na možné chyby.

Indigofera Tanganyikensis povedal, že Kathirvel Brindhadevi vykazuje znaky podvodného správania, lebo má veľmi veľa článkov za krátky čas (197 článkov od roku 2018) a často majú nezmyselný obsah. Týkajú sa mnohých odborov, ktoré spolu nesúvisia. „Spoluautori sú z mnohých krajín vrátane Číny a Vietnamu, kam sa infiltrovali paper milly. Údaje sa nezdieľajú – väčšinou sú z neznámych dôvodov dôverné – a [Kathirvel Brindhadevi] má väčšinu prác v časopisoch ako Fuel, Environmental Research či Chemosphere, kam sa infiltrovali paper milly. V mnohých prácach nikto z autorov nevykonal žiadne experimenty,“ opísal vedecký detektív pochybné praktiky vedkyne Kathirvel Brindhadevi.

Za papermillera považuje túto osobu aj Leonid Schneider, ďalší vedecký detektív: „Skutoční vedci nepublikujú o všetkom, ale papermilleri (podvodníci – pozn. red.) áno.“

Beáta Gavurová má s Kathirvel Brindhadevi spoločné prinajmenšom tri články: z časopisu Fuel (2024), Fuel (2023) a Environmental Research (2023). Početné záznamy v PubPeeri o možných chybách v iných článkoch majú aj ďalší spoluautori Beáty Gavurovej, napríklad Nguyen Thuy Lan Chi z univerzity vo Vietname alebo Arunachalam Chinnathambi z univerzity v Saudskej Arábii.

Pochybné časopisy

V Centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti (CREPČ) má profesorka Gavurová 462 publikácií.

Nie všetky výstupy publikačnej činnosti sú zaevidované (tento rok je pre nápor zaevidovaný len čiastočne), takže skutočný počet publikácií môže byť vyšší.

Tretím najčastejším vydavateľstvom profesorky Gavurovej je MDPI. To už niekoľko rokov čelí obvineniam z predátorských praktík.

Hoci v portfóliu vydavateľstva je aj niekoľko kvalitných titulov, pri tých zvyšných sa spomínajú nedostatky ako povrchné recenzné konania, neprehľadné redakčné rady, exponenciálny nárast článkov, tisíce špeciálnych čísel alebo nevyžiadané agresívne oslovovanie autorov.

Podľa databázy MDPI vydala Beáta Gavurová v tomto vydavateľstve 27 článkov.

V MDPI vydala Beáta Gavurová 27 článkov, k tomu má dve korekcie, čo dáva 29 záznamov. Reprofoto – MDPI

Podľa CREPČ je časopis International Journal of Environmental Research and Public Health z vydavateľstva MDPI tretím najpoužívanejším časopisom autorky s 21 záznamami (samotný časopis eviduje 21 článkov a k tomu dve korekcie). Tento časopis patril medzi najväčšie „open access“ časopisy na svete (vydávajú otvorené články).

No v ostatnom období sa ocitol na zoznamoch predátorských časopisov a Web of Science ho pre podozrenia z podvodných praktík minulý rok vyradil zo svojich databáz. Tým časopis prišiel o tzv. impakt faktor (čím viac má časopis citácií, tým vyšší má impakt faktor). Uvedené opatrenie naznačuje, že pochybnosti o časopise boli závažné.

Ekonóm Richard Kališ povedal, že aj uznávaní vedci majú publikácie v MDPI, ale niečo iné je mať v tomto vydavateľstve jednu či dve publikácie z dávnejšieho obdobia, keď o vydavateľstve nepanovali pochybnosti, alebo v ňom hromadne a opakovane publikovať (Beáta Gavurová vydala v MDPI od roku 2018 skoro 30 článkov).

V roku 2021 vyšlo autorom zo slovenských vedeckých inštitúcií v MDPI 35 % zo všetkých článkov s otvoreným prístupom (open access) a 33 % v roku 2023. Reprofoto – Zuzana Stožická a kolektív: Analýza APC poplatkov vynakladaných slovenskými výskumnými inštitúciami na publikovanie zlatou cestou otvoreného prístupu za rok 2021

Vyradené časopisy

Varovania, že MDPI má problém s pochybnými praktikami, prenikli k širšej verejnosti už v roku 2021, takže v odbornej komunite sa o nich muselo hovoriť ešte dlhšie.

Napriek tomu od roku 2021 profesorka Gavurová publikovala vo vydavateľstve MDPI desať článkov: z nich sedem v časopise Journal of Environmental Research and Public Health a po jednom v časopisoch Sustainability, Energies a Mathematics.

Každý z týchto štyroch časopisov z MDPI má problémy s reputáciou a nachádza sa na zozname predátorských časopisov.

Ekonómka Beáta Gavurová vydala viac článkov aj v časopisoch iných vydavateľstiev ako MDPI, ktoré Web of Science takisto vyradil zo svojich databáz pre podozrenia z pochybných praktík. Ide o časopisy Migration Letters a Economic Research-Ekonomska Istrazivanja.

Značná časť vedeckých publikácií profesorky tak pochádza z časopisov, ktoré vedecká komunita nepovažuje za renomované alebo sa im vyhýba z obáv pre pochybné praktiky. „Profesorka Gavurová má buď neuveriteľnú smolu, že jej publikácie sa objavujú v časopisoch, ktoré sa pre podozrenia z pochybných praktík sťahujú z databáz, alebo ide o špecifický výber takých časopisov, v ktorých môže byť publikačný proces jednoduchší,“ hovorí ekonóm Richard Kališ. „To zahŕňa aj tieto riziká,“ dodal.

Podľa neho existujú v ekonómii stovky časopisov, kde nehrozí, že by sa dostali na zoznamy predátorov a vyraďovali sa z vedeckých databáz. „V zahraničí napríklad vypracovali takzvané white listy, zoznamy nepredátorov, kde je bezpečné publikovať,“ dodal Kališ.

Ekonóm Eduard Baumöhl povedal, že diskusia o predátorských praktikách niektorých časopisov či vydavateľstiev u nás prebieha zhruba štyri roky a nedá sa vyhovárať, že vedec nevie, či má daný časopis pochybnú reputáciu alebo nie. „Človek, ktorý sa pohybuje v odbore, vníma, čo je kvalita.“

O kvalite citácií

Profesorka Beáta Gavurová publikuje aj v časopisoch, ktoré sa javia ako kvalitné, napríklad v poľskom časopise Oeconomia Copernicana.

Tento časopis sa radí do prvého kvartilu (Q1). To znamená, že ide o časopis, ktorý patrí do horných 25 percent najcitovanejších časopisov v danej oblasti. Počet citácií znamená vysoký impakt faktor; tento ukazovateľ sa na Slovensku používa ako indikátor kvality časopisov a publikácií.

Nevýhodou impakt faktora je, že nezohľadňuje kvalitu citácií. To je problém, lebo je rozdiel, či sa na váš výskum odvolávajú kolegovia z top časopisov typu Nature a Science alebo z predátorského časopisu.

Keďže impakt faktor medzi kvalitou citácií nerozlišuje, na jeho raste sa rovnako podieľajú všetky citácie bez ohľadu na ich pôvod.

Tento nedostatok čiastočne odstraňuje jemnejšia metrika zvaná AIS (z angl. Article Influence Score), ktorá prihliada na kvalitu citácií výskumu (ak sa na váš výskum odvoláva prestížny časopis ako Science, má to väčšiu váhu než v prípade lokálneho slovenského časopisu).

Ak do úvahy berieme práve AIS, Oeconomia Copernicana sa presúva z prvého kvartilu (štvrtiny) tesne nad ten najhorší. Úplne najviac citujú tento časopis v Sustainability z MDPI s povesťou predátora.

Na vodorovnej osi x impakt faktor rozdelený do 4 kvartilov (25, 50, 75 až 100 %), na zvislej osi y kvalita citácií (AIS). Časopis Oeconomia Copernicana (červený krúžok vpravo dole) má vysoký impakt faktor, ale nízke AIS. Zdroj – cerge-ei

„Nízke AIS (ukazovateľ, ktorý zohľadňuje kvalitu citácií – pozn. red.) neznamená, že časopis vykazuje predátorské praktiky, ale ak veľmi vysoký impakt faktor časopisu nezodpovedá úrovni AIS iných časopisov v odbore, je to podozrivé,“ vraví ekonóm Eduard Baumöhl.

Niečo podobné platí aj pre časopis Journal of Competitiveness, kde má Beáta Gavurová takisto viacero článkov. Časopis s pomerne vysokým impakt faktorom (počet citácií) sa presúva tesne do najhoršej štvrtiny v odbore, ak sa do úvahy berie AIS (kvalita citácií).

Na vodorovnej osi x impakt faktor rozdelený do 4 kvartilov (25, 50, 75 a 100 %), na zvislej osi y kvalita citácií (AIS). Časopis Journal of Competitiveness (červený krúžok vpravo dole) má vysoký impakt faktor, ale nízke AIS. Zdroj – cerge-ei

Úplne najviac citácií má tento časopis z vlastných článkov. „Je normálne citovať článok z časopisu, v ktorom sa publikuje, keďže tento nový článok často nadväzuje na ten, ktorý sa už publikoval. No ak je takých citácií veľa v pomere k citáciám, ktoré prichádzajú z iných časopisov, môže ísť o snahu časopisu umelo zvýšiť impakt faktor,“ povedal Richard Kališ.

Ďalšie citácie pochádzajú z časopisu Sustainability s povesťou predátora a Acta Montanistica Slovaca, kde je Gavurová výkonnou editorkou.

Časopis Journal of Competitiveness najviac citujú časopisy: Journal of Competitiveness, Sustainability a Acta Montanistica Slovaca. Zdroj – The Journal Relationships/Clarivate

Slovenský časopis Acta Montanistica Slovaca patrí medzi najhoršiu štvrtinu, čo sa týka impakt faktora aj kvality citácií.

Najviac citácií tohto časopisu pochádza z časopisu Energies (vydáva MDPI) s povesťou predátora.

Časopis Acta Montanistica Slovaca najviac cituje časopis Energies. Nasledujú Acta Montanistica Slovaca či Fuel. Zdroj – The Journal Relationships/Clarivate

Profesorka Gavurová tak vydala desiatky publikácií v časopisoch, ktorým sa buď nedôveruje, alebo sú rovno označované za predátorské. Prípadne vyzerajú ako kvalitné časopisy, no pri bližšom pohľade sa ukazuje, že si ich komunita neváži, lebo ich necitujú špičkoví odborníci z top časopisov.

Komisia zvolaná ad hoc

Na troch uvedených časopisoch Oeconomia Copernicana, Journal of Competitiveness a Acta Montanistica Slovaca zároveň vidno, ako sa tieto časopisy navzájom citujú.

Považujeme za možné, že si touto aktivitou zámerne zvyšujú impakt faktor, no Denník N to nevie potvrdiť. Ide len o podozrenie.

Ekonóm Richard Kališ povedal, že vo vede „v zásade platí pravidlo: citujte len to, čo musíte“. Ak nejde o publikáciu, ktorej cieľom je prehľad dovtedajšej literatúry, referencie v ekonómii nezvyknú byť rozsiahle, vraví vedec. „Naopak, časté a generické citácie v článkoch môžu slúžiť na umelé zvyšovanie citačných metrík.“

To budí podozrenia z možného citačného kartelu (terminus technicus), keď si dohodnuté strany navzájom umelo zvyšujú citácie. Denník N to však nevie dokázať. Zverejnenie správy z vyšetrovania publikačnej činnosti profesorky Gavurovej poskytovalo Technickej univerzite v Košiciach vhodnú príležitosť, aby podozrenia tohto – či iného – druhu vylúčila.

Podľa našich informácií škola nemá stálu etickú komisiu, ale komisiu, ktorá sa vytvára ad hoc. Etická komisia nemala v čase zberu informácií do tohto článku (koncom júla) štatút ani rokovací poriadok, takže nevieme, kto komisiu zvoláva či ako sa hlasuje, uviedol nám zdroj.

Spôsob, akým sa komisia prípadom zaoberala, ani výsledky vyšetrovania nám nie sú – ani po podaní infožiadosti – známe.

Na porovnanie, keď sa objavili podozrenia z falšovania údajov v jedinom článku, kde bol spoluautorom svetoznámy behaviorálny ekonóm Dan Ariely, na Duke University ich vyšetrovali tri roky.

Soňa Ftáčniková, odborníčka na etiku a integritu vo vede, nepovažuje ad hoc zvolanú etickú komisiu za ideálne riešenie. „Oveľa lepšie je, ak je komisia stála a v prípade potreby sa ad hoc pozve príslušný odborník.“

To, že etická komisia na Technickej univerzite v Košiciach nezverejnila výsledok vyšetrovania podnetu na publikačnú činnosť Beáty Gavurovej, hodnotí ekonóm Eduard Baumöhl negatívne. „Nevrhá to dobré svetlo na vysoké školstvo,“ povedal vedec a dodal: „Vysoké školy by si mali uvedomiť, že sú financované z verejných zdrojov a musia zniesť kontrolu verejnosti.“

To, že škola o celom prípade mlčí, považuje ekonóm Maroš Servátka za neakceptovateľné. „Sú indície, že praktiky pani Gavurovej sa na fakulte tolerujú,“ hovorí vedec z Macquarie Business School. „Na univerzitách, kde som pôsobil, by reakcia na podnet prišla rýchlo.“

Soňa Ftáčniková nevie potvrdiť, „či sa nečestné až podvodné konanie naozaj udialo, ale v každom prípade je tam silné podozrenie“. „Práve preto existujú etické komisie, aby také veci prešetrili. Inštitúcii by na tom malo záležať,“ hovorí odborníčka na etiku vo vede.

Vyšetrenie prípadu poskytuje univerzite možnosť vyvrátiť možné pochybnosti a vybudovať si povesť, že dbá na dodržiavanie výskumnej etiky a integrity, vraví Ftáčniková. Podľa nej by školy na západ od nás o prípade informovali podávateľa podnetu a anonymne by na svojej stránke informovali aj verejnosť. „Takto to vyzerá podozrivo a určite to neupevňuje dôveru odbornej ani laickej verejnosti k inštitúcii,“ dodáva Fráčniková.

O možných finančných výhodách

V tomto článku sme vysvetlili, že o publikačnej činnosti profesorky Beáty Gavurovej panuje niekoľko pochybností vrátane vysokého počtu publikácií, pochybných zahraničných spoluautorov či možných chýb v článkoch (PubPeer). Pochybnosti sú aj o opakovanom publikovaní v predátorských či nedôveryhodných časopisoch, pričom v niektorých prípadoch došlo až na ich vyradenie z vedeckých databáz.

„Podobné prípady sme na Slovensku mali aj v minulosti a väčšinou za tým bola – hoci neviem, ako je to tu – nekalá činnosť; niečo, čo nebolo v súlade s akademickými hodnotami,“ uviedol ekonóm Eduard Baumöhl.

Vedec zároveň dodal, že prípad posudzuje iba zvonka a je úlohou etickej komisie, aby sa práve takýmito prípadmi zaoberala.

Ekonóm Richard Kališ povedal, že je prirodzené, ak sa každý autor či autorka snaží publikovať čo najviac, „ale nemalo by to byť na úkor kvality a už vôbec nie s využitím neetických praktík“.

Systém hodnotenia vedy na Slovensku bol dlho zameraný na počet článkov (čím viac, tým lepšie) a impakt faktor (čím vyšší, tým lepšie).

Veľa článkov však automaticky neznamená, že sú aj kvalitné. To isté platí pre impakt faktor, ktorý nemusí korelovať s kvalitou citácií.

Ilustračný príklad: článok z top časopisu Science a hypotetického ekonomického časopisu hodnotil náš systém rovnako vysoko, ak oba – podľa impakt faktora – spadali do horného kvartilu (25 % najlepších časopisov). Ale to, že oba časopisy mali celkom inú kvalitu citácií (AIS), nehralo žiadnu rolu.

Vedecké inštitúcie doteraz nevyhnutne netrestajú ani články v nedôveryhodných a predátorských časopisoch typu Sustainability z MDPI (hoci niektoré pracoviská a inštitúcie svojim zamestnancom neodporúčajú, aby v nich publikovali).

Niektorých vedcov a vedkyne to môže zvádzať k tomu, aby cielene vyhľadávali „sporné“ časopisy: síce sú indexované v databázach, ale majú pochybné renomé. Dokážu tak generovať veľa článkov a mať veľa citácií, ale vzniká otázka, či v týchto prípadoch kvantita nejde na úkor kvality.

Čo je pre vedu lepšie: mať dva články v časopisoch typu Science a Nature, o ktorých sa diskutuje na Oxforde a Harvarde, alebo 50 publikácií v nedôveryhodných a predátorských časopisoch?

Publikovanie výskumu v tých najlepších časopisoch je spojené s rizikom: také články vyžadujú roky driny a váš rukopis môžu editori v náročnej konkurencii odmietnuť.

Iná cesta je chrlenie článkov v časopisoch s nižším rizikom odmietnutia. Taká stratégia prinášala na Slovensku dlhodobo výhody, lebo okrem kariérneho rastu je spojená aj s finančným prilepšením: jednotkové príspevky za publikácie doplnené osobnými odmenami môžu v prípade Beáty Gavurovej dosahovať (aj vyššie) desaťtisíce eur ročne.

Ako k tomu prídu vedci, ktorí nechcú vydať 40 publikácií ročne, ale dve, no v tých najlepších časopisoch? Je naša veda dosť bohatá na to, aby financovala výskum u predátorov (na čo sa skladáme my všetci)?

Kritériom excelentných pracovísk na Slovensku je mimoriadna publikačná činnosť (váha 60 %) doplnená excelentným výkonom pri získavaní grantov. Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, kde Beáta Gavurová pôsobí, získala ako excelentné pracovisko na tento rok dotáciu 840 338 eur.

Ako k tomu prídu kolegovia z iných pracovísk, ktorí chcú robiť tú najlepšiu vedu, čo znamená, že publikovať budú málo? Oni nie sú excelentní, ak mieria na tie najlepšie časopisy s najlepšími citáciami? Nemalo by byť práve to znakom excelentnosti?

Porovnanie s Austráliou

Ekonóm Maroš Servátka z Macquarie University v Sydney nám povedal, že jeho škola sa riadi rankingom zvaným Australian Business Deans Council, ktorý zoraďuje časopisy od A* (najlepšie) po C.

„Ešte donedávna univerzita odporúčala, aby sme publikovali v časopisoch A* a A, ale pred dvomi rokmi to zmenili s tým, že chcú iba články v najlepších časopisoch A*.“

Podľa neho tým škola hovorí, že je pre ňu „kvalita dôležitejšia než kvantita“. „Dokonca nám povedali, že nechcú, aby sme výskum publikovali v časopisoch, ktoré nemajú renomé. Nie je to ani v záujme samotného vedca. Jeho reputácia je to najdôležitejšie, čo má.“

Tlak na kvalitu sa prejavuje aj tým, že Macquarie Business School od svojich vedcov chce, aby spolupracovali s tými najlepšími školami na svete, ako Harvard alebo Stanford.

„Je oveľa dôležitejšie mať jednu publikáciu v niektorom z top ekonomických časopisov než 40, 100 alebo 450 publikácií u predátorov alebo v pochybných časopisoch,“ dodáva Servátka.

Vedec si zaspomínal na výberové konanie na ich pracovisko pred zhruba dvomi rokmi. „Prihlásil sa nám človek, ktorý len nedávno skončil doktorát a mal viac ako 100 publikácií, niektoré dokonca v časopisoch označovaných ako A (druhé najlepšie po A* – pozn. red.).“

Napriek tomu ho nepozvali ani na pohovor. „Pozvali sme tých, ktorí mali menej článkov, no bol pri nich potenciál, že ich výskum bude mať vplyv, rozšíri naše poznanie a otvorí novú oblasť výskumu.“

Ak by sa na pohovor hlásila Beáta Gavurová, „ani by sme sa na ňu nepozreli“, povedal Maroš Servátka. Dôvodom je vysoký počet článkov v predátorských a nekvalitných časopisoch bez reálneho vplyvu na ekonómiu a spoločnosť. Súčasťou hodnotenia vedy v Austrálii je aj spoločenský, ekonomický či iný vplyv (impakt).

„Cieľom vedcov by malo byť prispieť k rozvoju poznania,“ dodáva Servátka. Opakom takého prístupu je samoúčelné chrlenie článkov pre „čo najviac čiarok“ v systéme. „Ak sa články vedca nečítajú alebo má citácie najmä z pochybných časopisov, k rozvoju poznania neprispel,“ vraví Servátka.

Podľa neho bol systém na Slovensku dlhodobo nastavený tak, že „tieto praktiky umožňoval, ba dokonca odmeňoval“.

Zmeny vo vede: VER a AIS

V ostatnom období sa systém hodnotenia vedy mení aj u nás. Cieľom je znížiť výskyt praktík zameraných na chrlenie kvanta publikácií.

Jedno z opatrení je systém hodnotenia slovenskej vedy VER, ktorý neposudzuje množstvo vedeckých výstupov, ale výhradne ich obsah.

Výsledkom hodnotenia VER nie je profil jednotlivého vedca, ale celých vedeckých pracovísk.

Od tohto roku sa výsledky hodnotenia VER podieľajú na celkovej dotácii za vedu takmer polovicou. Pri ďalšom hodnotení vedy za roky 2020 až 2025 sa do posudzovania zaradí aj spoločenský vplyv, čiže prínos pracoviska pre spoločnosť, a výskumné prostredie (strategický výhľad do budúcnosti a iné). Ďalším opatrením je prechod z impakt faktora na AIS (zohľadňuje kvalitu citácií), čo bude platiť od roku 2025.

Hodnotenie VER Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach v oblasti metalurgických a montánnych vied a ekonomických vied. Reprofoto – https://ver.cvtisr.sk/vysledky

Ďalší impulz by mal prísť zvnútra akademickej obce. „Keď prestaneme nadmieru používať značne zjednodušený impakt faktor, náš systém hodnotenia kvality nebude výrazne horší ako napríklad v Dánsku alebo Rakúsku,“ hovorí Richard Kališ, ktorý má skúsenosť s pôsobením na vysokej škole v Kodani a vo Viedni.

V zahraničí videl, že vedecká komunita inak reaguje na pochybné a neetické praktiky. „Neviem si predstaviť, že vo vyspelom akademickom svete by za čestného vedca na mieste profesora považovali osobu, ktorá by opakovane publikovala v časopisoch vyradených z vedeckých databáz.“

Podľa Kališa nastal čas, aby sa vedecká komunita začala hlasnejšie ozývať, či niektoré praktiky do vedy patria alebo nie.