Žilinka zasiahol voči Šúrekovi. Nemôže pracovať, prišiel o kauzu Očistec

Prokurátor Michal Šúrek nemôže ďalej pracovať a prichádza aj o kauzu Očistec, ktorá sa týka zneužívania polície na politické ciele Smeru. Rozhodol o tom generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý po minulotýždňovom obvinení pozastavil Šúrekovi výkon funkcie prokurátora.

Šúreka minulý týždeň obvinila policajná inšpekcia zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

„Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá počas tohto pozastavenia práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora,“ napísala hovorkyňa Zuzana Drobová. Generálna prokuratúra zdôrazňuje, že Žilinka postupoval konzistentne.

Doposiaľ vždy pozastavil výkon funkcie prokurátorovi obvinenému z úmyselného trestného činu. Aktuálne sú takto stíhaní piati prokurátori a všetci majú dočasne pozastavený výkon funkcie. V štyroch prípadoch rozhodol Žilinka, v jednom jeho predchodca Jaromír Čižnár.

Drobová dodala, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora je „výlučne rozhodnutím vo veci služobného pomeru prokurátora a žiadnym spôsobom neprejudikuje výsledok trestného konania vedeného proti prokurátorovi“.

Prišiel o najcitlivejšiu kauzu

Šúrek pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry; po tom, čo ho súčasná vláda zrušila, Žilinka ho zaradil na referát väzenstva.

Očistec je najcitlivejšou kauzou, ktorú Šúrek ako prokurátor špeciálnej prokuratúry dozoroval. Obžalobu v prípade podal ešte v decembri 2021. Týkala sa súčasného poslanca Smeru, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, jeho kolegov vo vedení polície, ale aj bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika či podnikateľa s väzbami na Smer Norberta Bödöra.

V prípade Kováčika išlo už o tretiu obžalobu, ktorú na neho podal Šúrek. Jeden prípad už stihol dotiahnuť aj do konca, a to v máji 2022, keď Najvyšší súd odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora za branie úplatku na osem rokov a peňažný trest 100-tisíc eur. Ďalšia korupčná kauza Kováčika, ktorú dozoroval Šúrek, je tiež na súde a už v nej mali zaznieť len záverečné reči.

Žilinka sa rozhodol zakročiť voči podriadenému prokurátorovi Šúrekovi po tom, ako ho policajná inšpekcia minulý týždeň obvinila zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Podľa obvinenia umožnil v Očistci nesprávne evidovať svedecké výpovede.

Spolu so Šúrekom obvinili aj bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ľubomíra Daňka, ktorý dnes pracuje v Nadácii Zastavme korupciu. Obvinení sú aj bývalí vyšetrovatelia NAKA Pavol Ďurka a Ján Čurilla. Obvinenia označujú za účelové, vyšetrovateľov sa zastalo 23 súčasných aj bývalých policajtov 3. poschodia odboru Bratislava NAKA.

Šúreka zas podporili bývalí prokurátori špeciálnej prokuratúry. Podľa nich „vždy postupoval zákonným spôsobom s jediným cieľom – stíhať trestnú činnosť“.

Bývalý prokurátor Matúš Harkabus, ktorý takisto pôsobil na špeciálnej prokuratúre, tvrdí, že Šúrek v pondelok ráno písomne navrhoval Marošovi Žilinkovi, aby mu odňal trestné kauzy, ktoré má na starosti vrátane prípadu Očistec. Generálny prokurátor mu napriek tomu dočasne pozastavil výkon funkcie prokurátora.

Tým ho podľa Harkabusa vyháňa z prokuratúry, keďže ho to finančne zasiahne. Šúrek bude po pozastavení funkcie dostávať 50 percent platu.

„Potrebujeme ešte nejaké ďalšie indície o zlomyseľnom vyháňaní nepohodlného prokurátora? Dúfam, že pán generálny sa pôjde cez víkend pobicyklovať s pocitom dobre vykonanej práce a obohatí nás na Facebooku nejakou ďalšou duchaplnosťou,“ komentuje v statuse Harkabus, ktorý nedávno odišiel z prokuratúry a začal sa venovať advokácii.

Harkabus hovorí, že trestné stíhanie Šúreka je nedôvodné, jeho postup v prípade evidovania výpovedí v kauze Očistec môže byť podľa neho „maximálne nesprávnym úradným postupom bez úmyslu spôsobiť škodu alebo privodiť niekomu prospech, a teda nejde o trestný čin. O zneužití právomoci ani nechyrovať“.

Kto nahradí Šúreka?

Generálny prokurátor neinformoval o tom, komu spis v prípade Očistca pridelí. Nový prokurátor bude môcť zo súdu stiahnuť obžalobu, čo by prakticky znamenalo koniec prípadu.

Takéto prianie, aby sa Očistec zastavil, vyslovil Robert Fico ešte v roku 2021 na odpočúvanej poľovníckej chate, kam chodil na utajované schôdzky a kde vymýšľal plány, ako dostať spoza mreží Tibora Gašpara aj Norberta Bödöra.

Dnes sú obaja v pozícii poškodených v prípade, v ktorom inšpekcia obvinila Šúreka. Medzi poškodenými je aj oligarcha Jozef Brhel. Ten je zase obžalovaný v kauze Mýtnik, ktorá sa zase týka utajovaných tendrov na IT systémy na finančnej správe.

Brhel, Gašpar či Bödör sa vďaka postupu obvinených vraj nedokázali riadne brániť a uplatniť si svoje právo na obhajobu.

Šúrek, Daňko, Čurilla a Ďurka sú podozriví zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a podľa inšpekcie im hrozí trest sedem až dvanásť rokov. Z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré napísal vyšetrovateľ Kevin Dlabaj, vyplýva, že obvinení nesprávne evidovali výsluchy v takzvanom technickom spise.

Nešlo im vraj o objasnenie žiadnej konkrétnej trestnej činnosti, ale o „zisťovanie skutočností, o ktorých by mohli nimi vybrané osoby vypovedať, vyhodnocovanie obsahu výpovedí a selektívne využitie ich obsahu v úmysle privodiť trestné stíhanie doposiaľ nestotožneným osobám“.

Podstatou obvinenia je to, že polícia si založila na všetky výsluchy týkajúce sa vysokej korupcie a spolupracujúcich obvinených takzvaný technický spis. Podľa toho, kto k akej trestnej činnosti vypovedal, následne vznikali konkrétne menšie spisy, do ktorých už mali právo nahliadať aj obvinení.

Vyšetrovatelia to vraj odôvodňovali tak, aby na začiatku výpovede spolupracujúcich obvinených neunikali k podozrivým osobám.

Prokurátor Ladislav Masár po prečítaní uznesenia o obvinení kolegu povedal, že ho prekvapilo „nové nazeranie na to, čo je to zneužívanie právomocí“.

Podstatou nového obvinenia je, že sa snažili páchateľov usvedčiť. „Podstatou tohto konania by malo byť, že postupovali spôsobom, ktorý nebol správny. Nechcem posudzovať dôvodnosť, ale je to niečo úplne nové, s čím som sa nikdy nestretol, je to veľmi zaujímavé,” dodal Masár minulý týždeň počas diskusie Nadácie Zastavme korupciu.

Za viac ako tri roky ani jedno pojednávanie

Účastníci stretnutí na poľovníckej chate spriadali od leta 2021 plány, ako dostať Gašpara s Bödörom z väzby – a obaja sa krátko nato aj dostali na slobodu. Bývalého policajného prezidenta prepustili v novembri 2021, čiže zhruba rok po tom, ako ho zadržala NAKA.

Bödör strávil vo väzobnej cele dlhšie obdobie. Zadržaný bol v lete 2020, a to pre podozrenia v kauze Dobytkár, ktorá sa týka korupcie pri prerozdeľovaní dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Prepustili ho v januári 2022.

V tom čase už bola obžaloba v prípade Očistec na Špecializovanom trestnom súde. Šúrek ju na 11 podozrivých podal krátko pred Vianocami 2021. Najskôr spis dostal sudca Michal Truban, ktorého z konania napokon vylúčili, a prípad mal rozhodnúť sudca Peter Pulman.

Ten sa však rozhodol trestné konanie prerušiť a obrátil sa na Ústavný súd pre procesné pochybnosti. S týmto rozhodnutím nesúhlasil Šúrek a Najvyšší súd mu vyhovel. Pulman musel konať.

Doposiaľ však nebolo ani jedno pojednávanie. Dôvodom boli najmä námietky zaujatosti, keďže v kauze nakoniec nemá rozhodovať len sudca Pulman, ale aj celý senát. Postupne boli v tomto prípade vylúčení až traja sudcovia a medzičasom vládna koalícia presadila novelu Trestného zákona, ktorá zasiahne aj kauzu Očistec.

Ak by súd aj uznal obžalovaných vinnými, tí môžu vyviaznuť s nižšími trestami, ako im pôvodne hrozili.

O čo ide v kauze Očistec

Gašpar a Bödör sú podozriví, že založili a zosnovali zločineckú skupinu, ktorá pôsobila v rámci polície. Bolo to v rokoch 2012 až 2018, teda v čase, keď policajtov riadil súčasný poslanec Smeru a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť.

Táto zločinecká skupina využívala podľa obžaloby svojich členov na to, aby plnili jej ciele a páchali trestnú činnosť. Išlo najmä o zneužívanie právomoci verejného činiteľa, nezákonné lustrovanie, sledovanie osôb, podplácanie, branie úplatkov. Obžaloba v kauze Očistec sa týka dvadsiatich skutkov.

Gašpar je obžalovaný v šiestich z nich, Bödör v piatich.

Na to, aby polícia mohla fungovať ako zločinecká skupina, však potrebovali obsadiť kľúčové posty „správnymi ľuďmi“. O tom, že Bödör zasahoval do výberu policajných funkcionárov, vypovedal bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ale aj niekdajší zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Vladimír Bisták. On hovoril polícii o „pohovore“ v sídle Bonulu, teda firmy, ktorá patrila Bödörovcom.

Aj vďaka tomu sa potom oligarcha dostával k množstvu detailov o vyšetrovaných kauzách, operatívnych informáciách či podozreniach.

Makó aj bývalý riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník opísali polícii, ako Bödör zadával skupine úlohy a oni ich plnili. Jednou z úloh bolo aj nezákonné sledovanie novinárov, lustrovanie politických oponentov Smeru. Medzi pokynmi však bolo aj to, kto má byť stíhaný a koho, naopak, z vyšetrovania vynechať. V kauze Váhostav tak nemal byť napríklad obvinený Juraj Široký a jeho príbuzní.

Obvinení v kauze Očistec však vinu odmietajú. Výnimkou je Slobodník, ktorý sa policajtom priznal a s vyšetrovateľmi spolupracoval.