Denník N

Bývalý zástupca šéfa francúzskej tajnej služby: Všetky útoky neodhalíme

Philippe Hayez do roku 2006 spolu so Jeanom-Claudom Cousseranom viedol francúzsku tajnú službu. Direction Générale de la Sécurité Extérieure – ekvivalent americkej CIA či britskej MI6 – má na starosti ochranu štátnych záujmov a zneškodnenie hrozieb za hranicami Francúzska. Dnes o sebe hovorí, že je radový úradník; na ulici vyzerá nenápadne.
Philippe Hayez do roku 2006 spolu so Jeanom-Claudom Cousseranom viedol francúzsku tajnú službu. Direction Générale de la Sécurité Extérieure – ekvivalent americkej CIA či britskej MI6 – má na starosti ochranu štátnych záujmov a zneškodnenie hrozieb za hranicami Francúzska. Dnes o sebe hovorí, že je radový úradník; na ulici vyzerá nenápadne.

Stále platí tá slávna veta Winstona Churchilla: „Zachovajte pokoj a pokračujte,“ hovorí francúzsky expert na tajné služby Philippe Hayez. Rozprávali sme sa tri týždne po útokoch v Paríži.

Prečítaním rozhovoru podporíte fundraisingový
projekt študentov – Štipendijný fond Bilgymu.

V roku 2010 ste napísali, že do budúcnosti je potrebné predpovedať aj našu slobodu, nielen bezpečnosť. Kde vidíte rovnováhu medzi týmito dvomi, na prvý pohľad protichodnými hodnotami?

Tá rovnováha nie je uzavretá, neustále sa mení. Odzrkadľuje náladu v spoločnosti; napríklad po udalostiach, akými boli útoky v Paríži, sú ľudia v záujme vyššej efektívnosti prevencie ochotnejší dočasne upustiť od slobôd. V tajnej službe riešime, ako byť čo najefektívnejší, no zároveň ostať v očiach verejnosti legitímni. Niekedy musíme v záujme legitímnosti ubrať z efektívnosti. Nezabúdajme, že naša spoločnosť – minimálne tá európska – dáva veľký dôraz na slobodu a súkromie jednotlivca. Legitimitu musíme riešiť na tej najvyššej úrovni.

Do akej miery by mala verejnosť participovať v určovaní, akú bude mať tajná služba moc?

V lete 2014 Francúzsko prijalo historicky prvý zákon o tajnej službe. Pred samotným prijatím sa o ňom dlho diskutovalo. Novinári publikovali kritické články, vyjadrovali sa obhajcovia ľudských práv, pred budovou parlamentu boli demonštrácie. Toto všetko je veľmi dôležité. Vyústilo to do pozmeňovacích návrhov, ktoré sa zahrnuli do zákona. Pri hlasovaní ho podporila početná skupina poslancov a Najvyšší súd rozhodol, že zákon je v súlade s našou ústavou.

Sú dnes ľudia v záujme bezpečnosti ochotnejší upustiť od svojich slobôd?

Ako som už odpovedal, pravdepodobne áno. Otázka znie: musí tajná služba vedieť, čo máte na mobile, aby vás lepšie ochránila, keď ráno cestujete metrom? V mesiacoch po útokoch, ktoré mali za cieľ šokovať verejnosť, sú ľudia zväčša ochotnejší upustiť od svojej slobody. To však nie je dlhodobé riešenie. Najsilnejšie spravodajské služby existovali v krajinách, ktoré nie sú demokratické, napríklad Sovietsky zväz. V krajinách ako Francúzsko či v iných liberálnych demokraciách musíme rešpektovať naše demokratické princípy. Nemôžeme dopustiť, aby sme sa v dôsledku terorizmu týchto hodnôt zriekli.

Aká je ideálna reakcia spoločnosti, ktorá sa ocitne pod útokom teroristov?

Odpoviem britským mottom z obdobia „blitzu“: Keep calm and carry on. (Zachovajte pokoj a pokračujte.)

V poslednej francúzskej vládnej správe z roku 2006 je napísané, že protiteroristické opatrenia vo Francúzsku sú uspokojujúce. Od januára 2015 ste sa trikrát stali terčom teroristických útokov. Aj naďalej si stojíte za tým, že vaše opatrenia sú uspokojujúce?

Nie – dokument, ktorý spomínate, je pravdepodobne zastaraný. Avšak pred desiatimi rokmi, keď bol publikovaný, bola naša stratégia efektívna. Nezabúdajme, že dnes čelíme inému nepriateľovi ako vtedy. Al-Káida je iná ako Daíš, za posledné roky sa taktika a stratégia teroristov v mnohom zmenila. Je zrejmé, že nástroje, ktoré sme používali vtedy, dnes nie sú tie pravé.

Plánuje sa aktualizácia dokumentu? Ktoré krajiny sú v tejto oblasti pred vami?

Francúzska protiteroristická stratégia od roku 2006 neprešla reformou. V ďalších mesiacoch budeme musieť náš postup premyslieť a prísť na to, ako čo najlepšie predísť úspešným útokom. Aby som odpovedal na vašu druhú otázku, tak napríklad Veľká Británia má novšie postupy ako my.

Myslíte si, že vinou tejto zaostalosti sa stávate terčom útokov častejšie ako Británia?

Musím vás opraviť: nie je úplne pravda, že sme čelili väčšiemu počtu útokov. Dá sa však tvrdiť, že Británia zažíva menej teatrálnych atentátov, ktoré by prilákali obrovskú mediálnu pozornosť. Nezabúdajme, že od útokov v londýnskom metre z roku 2005 aj Británia čelila atentátom. Napríklad v roku 2013, keď pri atentáte zahynul britský vojak.

Akademik Frank Foley, ktorý dlhé roky skúmal terorizmus v Európe, tvrdí, že spôsob, akým proti terorizmu bojujete vy, je zo všetkých najviac drakonický. Naopak, anglický prístup je ucelený a menej trestá. Čím si tento rozdiel vysvetľujete a aké sú jeho dôsledky?

Prístupy sú rozdielne, pretože hrozby, ktorým tieto dve krajiny čelia, nie sú rovnaké. Napríklad afganský Taliban aj al-Káida majú výrazne silnejšie väzby na komunity v Británii. Vysvetľujem si to tým, že vo Francúzsku takmer nenájdete Afgancov či Pakistancov. Ďalším rozdielom je prepojenie medzi miestnymi úradmi, ale aj napríklad medzi náboženskými orgánmi a políciou. Takéto prepojenie a spolupráca je dôležitá, pretože umožňuje včas zasiahnuť napríklad v prípade radikalizácie. Briti zvládajú túto vzájomnú spoluprácu lepšie.

Je teda francúzsky prístup viac drakonický?

Výrazným rozdielom medzi nami a nimi je napríklad to, že DGSI (francúzska tajná služba) má zároveň aj súdnu moc, ktorú MI5 nemá. V prípade odhalenia plánovaného útoku nám to umožňuje proti danej osobe rýchlejšie zakročiť a teda áno, dá sa povedať, že sme v tomto prísnejší. Fungujeme na princípe blízkej spolupráce medzi tajnou službou a sudcami.

Stáva sa Francúzsko terčom terorizmu častejšie ako iné európske krajiny?

Nie. Vieme, že v iných krajinách sa podarilo mnohým prípadom predísť, tak ako to bolo v mnohých prípadoch aj u nás. Otázka znie: sme zraniteľnejší než ostatní? To by som nehovoril. Podobne ako iné významné krajiny, aj my sme vojensky zaangažovaní v rôznych krajinách. Nemci sa možno stanú terčom tiež, keďže nedávno odsúhlasili nálety proti Daíšu. Okrem Sýrie a Iraku sme vojensky prítomní aj v subsaharskej Afrike, len s malou pomocou ostatných členov EÚ. Táto skutočnosť môže byť ďalším dôvodom, prečo čelíme terorizmu na našom území, ale ohrození sú aj naši občania a ambasády v zahraničí.

Povedali ste, že hrozba nie je rovnaká. Predstavuje Daíš rozdielnu hrozbu pre Francúzsko ako pri iných štátoch?

Pravdepodobne nie. Daíš je medzinárodný hráč, rozdielny od al-Káidy hlavne v tom, že kontroluje pomerne rozsiahle územie. Podobne ako Británia, aj my máme početnú moslimskú komunitu. Je veľmi dôležité povedať, že vo väčšine je mierumilovná. Druhou stránkou mince je skutočnosť, že aj medzi piatimi miliónmi moslimov, ktorí vo Francúzsku žijú, nájdete jednotlivcov, ktorí sa dajú ľahko radikalizovať. Hovorím hlavne o mladých mužoch z chudobnejších predmestí s obmedzenou perspektívou. Problém, ktorému čelia všetky krajiny s početnou moslimskou komunitou v Európe, je radikalizácia a sponzoring fundamentalizmu hlavne zo zdrojov krajín Perzského zálivu.

Ako to financovanie funguje?

Predstavte si trojuholník s donormi na Blízkom východe a príjemcami v Európe aj v oblastiach pod kontrolou Daíšu. Keď hovorím o donoroch, nemám na mysli jednotlivé vlády Perzského zálivu. Skôr ide o bohatých jednotlivcov, ktorí majú záujem financovať napríklad fundamentalistické mešity v Európe. Spravodajské informácie tiež naznačujú, že pravdepodobne existuje prepojenie medzi finančnými zdrojmi niektorých krajín Perzského zálivu a Daíšom. Tieto informácie sa opakovanie vyskytli v médiách, inak by som vám to, samozrejme, nehovoril. Ak by som to mal zhrnúť, existujú finančné prepojenia so súkromnými aj štátnymi donormi. Samozrejme, poväčšine v neoficiálnej rovine.

Ak niekto dotuje aktivity islamistických radikálov, čo je jeho hlavným cieľom?

Nie je to islamský radikalizmus. Nikto si nepovie: „Tak, a teraz posielam stotisíc na islamský extrémizmus do Európy.“ Ide o islam. Tak ako v prípade všetkých náboženstiev, aj tu ide o snahu rozšíriť počet ľudí, ktorí vykonávajú náboženské praktiky. V tomto prípade však praktiky fundamentalistické. Mnohí bohatí donori financujú imámov kážucich spôsobom, ktorý nie je v súlade s našimi zákonmi. Toto má negatívny vplyv na krehké povahy. Ak ste mladý človek bez lepšieho vzdelania a bez práce, navštevovanie fundamentalistickej mešity vám môže poskytnúť odpovede, ktoré hľadáte, a to sa stáva nebezpečenstvom. Našťastie, väčšina mešít vo Francúzsku takéto vetvy islamu odmieta a kritizuje.

Ako sa menili sa teroristické útoky po útokoch na Spojené štáty v roku 2001?

Sú viac autonómne, menej centralizované a vykonávajú ich jednotlivci. Teatrálne útoky typu 9/11 pravdepodobne vyšli z módy. Taktika Daíšu sa od al-Káidy zmenila. Už sa netreba zapájať do kolektívnych príprav, ako sa to dialo počas plánovania útoku na Svetové obchodné centrum. Dnes sa útočí metódou osamelého vlka, komunikácia medzi útočníkmi je minimálna, a teda sa dá ťažko odhaliť. Stačí si zobrať ručnú zbraň a tých je v Európe na čiernom trhu v dôsledku balkánskych vojen mnoho. Videli sme to aj v Paríži. Prístup k ideológii je tiež jednoduchší, hlavne vďaka internetu. Môže to znieť bizarne, no napríklad letenky za dostupné ceny spôsobujú, že čoraz viac ľudí odchádza bojovať džihád.

Použije Daíš nekonvenčné zbrane?

Získať prístup k nukleárnym, biologickým či chemickým zbraniam je náročné. Vieme, že al-Káida sa o to pokúšala, a Daíš môže mať podobný zámer. Realistickejšia predpoveď je kybernetický útok. Kombinácia kybernetiky a terorizmu je veľmi nebezpečná. Hlavne pri paralyzovaní nemocníc a zdravotných centier.

Je to v ich silách?

Podľa toho, čo viem, v tejto chvíli nie. No dá sa to rýchlo naučiť a defenzíva takmer vždy zaostáva za ofenzívou.

Teraz najčítanejšie