Fico dosahuje po atentáte na Facebooku rekordy, na Instagrame dominujú progresívci. Výborné čísla majú nové političky

Premiér Robert Fico (Smer) mal po májovom atentáte na svojej facebookovej stránke rekordné čísla. Na jeden príspevok mal v júni v priemere takmer 52-tisíc interakcií, teda komentárov, lajkov a zdieľaní.

K takýmto výsledkom sa na Facebooku nepribližuje žiaden iný slovenský politik. Pre porovnanie – v septembri 2023, keď vrcholila kampaň pred parlamentnými voľbami, mal Fico v priemere 25-tisíc interakcií na príspevok, v októbri po víťazstve vo voľbách vyletel na dovtedajšie maximum 45-tisíc na príspevok.

V čase vrcholiacej prezidentskej kampane medzi prvým a druhým kolom volieb mal Peter Pellegrini takmer 7000 interakcií na príspevok a Ivan Korčok 6000. Ficove príspevky teda vyvolávajú niekoľkonásobne väčšiu aktivitu.

Denník N analyzoval štatistiky politikov na sociálnych sieťach 75 dní pred a 75 dní po atentáte, ktorý sa odohral 15. mája v Handlovej.

V období pred atentátom Fico vyzbieral takmer 1,13 milióna interakcií, po atentáte to bolo 834-tisíc. Nižšie číslo je však spôsobené nižším počtom príspevkov. Pred útokom mal premiér na Facebooku nový príspevok takmer každý deň (69 príspevkov za 75 dní), po útoku klesol počet príspevkov o viac ako polovicu (29 príspevkov za rovnako dlhé obdobie).

Po udalostiach v Handlovej sú v štatistikách na Facebooku úspešní aj bývalý a súčasný predseda Hlasu – na druhom mieste skončil prezident Peter Pellegrini (740-tisíc interakcií), tretí je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (677-tisíc).

Na ďalších miestach sa umiestnili Milan Uhrík (Republika, 428-tisíc), minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS, 355-tisíc) a minister financií Ladislav Kamenický (Smer, 292-tisíc).

Najpopulárnejším opozičným politikom na Facebooku je bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati, 264-tisíc). Za ním nasledujú Michal Šimečka (PS, 226-tisíc), Veronika Remišová (Za ľudí, 154-tisíc), Peter Pollák (Slovensko, bývalé OĽaNO, 137-tisíc) a Ľudovít Ódor (PS, 113-tisíc).

Najpopulárnejším politickým príspevkom na Facebooku po streľbe bolo prvé Ficovo video po atentáte, ktoré malo viac ako 88-tisíc interakcií a dosiahlo takmer 700-tisíc spustení.

Ako atentát ovplyvnil čísla

Porovnávanie štatistík politikov pred atentátom a po ňom ovplyvňujú ďalšie udalosti. V období pred streľbou na Fica sa konali prezidentské voľby, ktoré ťahali nahor najmä čísla Pellegriniho a jeho konkurenta Korčoka.

Po atentáte sa zas konali eurovoľby, ktoré nemajú taký mobilizačný efekt, ale zlepšili čísla na Instagrame viacerým kandidátom Progresívneho Slovenska a pomohli aj ďalším kandidátom.

Následné letné obdobie a parlamentné prázdniny tiež ovplyvnili aktivitu na profiloch politikov. Viacerí zmiernili tempo, aj preto mala väčšina politikov po atentáte nižšie čísla na sociálnych sieťach ako pred ním.

V období 75 dní pred atentátom bol na prvom mieste spomedzi všetkých slovenských politikov prezidentský kandidát Korčok, získal až 1,34 milióna interakcií. Po voľbách a atentáte jeho čísla padli a za ostatných 75 dní získal už len 147-tisíc interakcií. Keďže Korčok oznámil, že zostáva v politike a chce ísť do parlamentných volieb, jeho čísla môžu ešte stúpať.

Pellegrini mal pred atentátom 1,23 milióna interakcií, po ňom 740-tisíc. Stále je teda jedným z najpopulárnejších politikov na Facebooku, no jeho štatistiky sa vracajú do normálnych čísel po vrcholoch v prezidentskej kampani.

Po odchode z prezidentského úradu zas klesli čísla prezidentke Zuzane Čaputovej – zo 461-tisíc na 260-tisíc.

Najviac si v sledovanom období polepšil bývalý poslanec za hnutie Sme rodina Miloš Svrček, ktorý získal v čase po atentáte 276-tisíc interakcií. Nerobí to však vlastným obsahom a príspevkami o politike, na Facebooku zdieľa rôzne videá stiahnuté z internetu, najčastejšie o psoch. Dobré čísla na sociálnej sieti teda nemusia mať efekt na jeho prípadnú budúcu politickú kariéru.

Pre Smer je výraznou posilou Judita Laššáková, známa tvár dezinfoscény, ktorá počas pandémie covidu-19 kritizovala protipandemické opatrenia. Laššáková, dnes už europoslankyňa za Smer, úzko spolupracuje s medzinárodne hľadaným extrémistom a antisemitom Danielom Bombicom, ktorý vystupuje pod prezývkou Danny Kollár. V období po atentáte na Fica získala Laššáková na Facebooku 173-tisíc interakcií, v tejto disciplíne tak poráža viaceré známe tváre Smeru, ako sú Juraj Blanár, Erik Kaliňák či Monika Beňová.

Na Instagrame dominujú progresívci

Kým na Facebooku dlhodobo vyhrávajú najmä politici Smeru, Hlasu a extrémisti, na Instagrame v posledných rokoch dominovala prezidentka Čaputová, predstavitelia PS a ďalší liberálni politici.

V období 75 dní po atentáte na Fica bol na prvom mieste na Instagrame profil PS (588-tisíc interakcií), Čaputová je druhá (544-tisíc), tretí skončil predseda PS Šimečka (370-tisíc).

Štvrtý najpopulárnejší politický profil na tejto sociálnej sieti má Veronika Cifrová Ostrihoňová (363-tisíc), dnes europoslankyňa za PS, predtým novinárka a influencerka. Výrazne rastie aj ďalšia bývalá novinárka a dnes europoslankyňa PS Lucia Yar. Na Instagrame má len 2700 sledovateľov, no vyzbierala až 116-tisíc interakcií. Pomohla jej kampaň k eurovoľbám a spolupráca na príspevkoch s ďalšími tvárami PS.

Prezidentský kandidát Korčok mal pred atentátom na Instagrame 1,9 milióna interakcií, teraz je to 239-tisíc. Napriek veľkému prepadu po skončení prezidentskej kampane je to stále o trochu lepší výsledok, ako má prezident Pellegrini (217-tisíc).

Stále populárna je aj Lucia Ďuriš Nicholsonová, bývalá europoslankyňa za SaS, ktorá však začiatkom tohto roka oznámila svoj koniec v politike.

Na Instagrame je politika okrajovou témou

Ako ukázali naše predchádzajúce analýzy, Facebook je zaplavený politikmi a veľká časť najpopulárnejších príspevkov sa týka politiky. Na Instagrame je to úplne inak a politika je len okrajovou témou, na tejto sieti dominujú skôr celebrity a influenceri.

Najpopulárnejší príspevok po atentáte mala spomedzi politikov na Instagrame prezidentka Čaputová – išlo o fotografie z jej posledného dňa v paláci.

Nebyť prezidentky, medzi desiatimi najpopulárnejšími politickými profilmi na Facebooku by nebola ani jedna žena. Na Instagrame je zastúpenie pohlaví pestrejšie – do top 10 sa prebojovali štyri ženy.

Netreba zabúdať, že vysoké čísla na sociálnych sieťach neodrážajú celkovú popularitu politikov v spoločnosti. Ukazujú len, komu funguje online kampaň.

Tieto štatistiky zároveň naznačujú, aké publikum je na jednotlivých sociálnych sieťach aktívne a akému obsahu sa tu darí. Na Facebooku sú dlhodobo úspešné príspevky, ktoré vyvolávajú silné emócie, napríklad hnev a strach.

Značná časť interakcií nevzniká organicky, ale pomocou reklamy. Pred voľbami dávajú politici tisíce eur, aby sa ich príspevky na Facebooku a Instagrame zobrazili väčšiemu počtu používateľov, a tak majú aj viac lajkov, komentárov či zdieľaní.

Časť interakcií mohli urobiť trollovia či falošné účty, niektorí politici majú fanúšikov aj v zahraničí, najmä v Česku. Očistiť dáta od neautentických či zahraničných interakcií nie je možné.

Meta obmedzuje transparentnosť dát

Dáta v tejto analýze získal Denník N z analytického nástroja CrowdTangle. Prevádzkuje ho spoločnosť Meta, ktorá vlastní aj platformy Facebook, Instagram či WhatsApp.

Meta plánuje tento nástroj na budúci týždeň vypnúť, konkrétne 14. augusta, a to bez adekvátnej náhrady. Nahradiť ho má nástroj Meta Content Library, ten však má byť dostupný len vedcom, nie médiám. Verejnosť tak môže prísť o časť dát, sociálne siete sa stanú menej transparentnými a novinárom sa sťaží práca pri opisovaní fungovania Facebooku a Instagramu.

Proti vypnutiu nástroja CrowdTangle sú desiatky neziskových a odborných organizácií z celého sveta, žiada to aj zakladateľ a bývalý riaditeľ CrowdTangle Brandon Silverman, ktorý z Facebooku odišiel v roku 2021.

Metu kritizuje aj Európska komisia či americkí senátori a senátorky. Tí požiadali o odklad zrušenia nástroja CrowdTangle aspoň o šesť mesiacov, jedným z dôvodom sú aj blížiace sa prezidentské voľby v USA, keď bude transparentnosť sociálnych sietí obzvlášť dôležitá.

„Potreba chápať, ako platformy ovplyvňujú spoločnosť, nebola nikdy väčšia ako dnes,“ napísali americkí politici. „Vo svetle hrozieb pre našu národnú bezpečnosť, rastúce obavy z vplyvu sociálnych médií na naše deti a ich duševné zdravie, nástup a šírenie generatívnej umelej inteligencie a dôležité voľby, ktoré sa blížia v USA a inde vo svete, má Meta (podobne ako iné platformy) zodpovednosť zabezpečiť, aby verejnosť, nezávislí výskumníci, novinári a tvorcovia politík mohli skúmať a riešiť vplyv, ktorý majú platformy a ich algoritmy na tieto a iné oblasti, a to pozitívnym aj negatívnym spôsobom,“ dodali americkí politici.

Spoločnosť Meta túto výzvu verejne nekomentovala a od plánov zrušiť analytický nástroj CrowdTangle neustupuje.