Spomeňte si, ako sme naposledy sledovali zápas našich. Rozhodca – ako v každom zápase – miestami viditeľne nadŕžal súperovi. Protihráči sa – ako v každom zápase – nesprávali úplne férovo. Čo ten zážitok urobil s našou predstavou o národe, s ktorým si naši hrdinskí reprezentanti zmerali sily?
Možno si myslíte, že nič, je to predsa len šport, ale nemáte pravdu.
Youngju Kimová a Jinkyung Na z Južnej Kórey v sérii niekoľkých experimentov skúmali, či sa počas olympiády mení naše vnímanie ľudí z iných krajín. Konkrétne ako Kórejčania vnímajú ľudí z juhovýchodnej Ázie, voči ktorým sa v Kórei najčastejšie šíria negatívne stereotypy. Svoje zistenia nazvali „olympijský paradox“.
V prvom experimente zistili, že čím viac konkrétneho respondenta zaujíma šport, tým negatívnejší má pohľad na Vietnamcov, Filipíncov či Kambodžanov.
V druhom experimente počas olympijských hier v Riu de Janeiro v roku 2016 namerali, že keď sa olympiáda začala, Kórejčania mali k iným národom viditeľne negatívnejšie postoje ako tesne pred ňou.
Ten istý výskum zopakovali aj počas zimných olympijských hier v roku 2018 a efekt bol rovnaký. Na zimnej olympiáde pritom štáty juhovýchodnej Ázie nebývajú úspešné. Nejde teda asi až tak o závidenie úspechu iným, ale ľudia z iných krajín boli „vytrestaní“ iba tým, že súťažili proti „domácim“.
V štvrtom pokuse autori rozosielali firmám fiktívne životopisy uchádzačov o prácu kórejskej, vietnamskej a kanadskej národnosti mesiac pred olympiádou a potom priamo počas nej. Ukázalo sa, že Vietnamci ako cudzinci majú počas športových zápolení oveľa menšiu šancu úspešne sa zamestnať v porovnaní s obdobím, keď v televízii nikto nebehá, neskáče ani nekope do lopty.
Šance Kórejčanov a Kanaďanov zamestnať sa boli oproti tomu rovnaké pred olympiádou aj počas nej.
„Olympiáda má teda zrejme negatívny dosah na naše vnímanie skupín, voči ktorým už predtým máme predsudky, nie však k pozitívne vnímaným skupinám,“ píšu autori.
Inými slovami, keby sme nechceli podporovať negatívne pocity niektorých Slovákov voči Srbom či Ukrajincom, ktorí tu žijú, potom by mala slovenská futbalová reprezentácia častejšie hrať radšej so západoeurópskymi tímami, kde riziko nehrozí, a čo najmenej práve so Srbskom či s Ukrajinou. Priateľské futbalové zápasy medzi slovenskými a rómskymi tímami, akokoľvek dobre myslené, by sa nemali konať nikdy. A asi je dobre, že olympiáda je len raz za štyri roky.
(Psychology Today, DOI:10.1177/1368430220931160)

Čo čítať? Komentátor Financial Times Janan Ganesh dáva tieto rady:
- Nečítajte novú beletriu. Ak je kniha dobrá, bude sa vám pripomínať aj o 10 rokov. Ak nie, už nikdy si na ňu nespomeniete. Je to jednoduchá štatistika: aká je pravdepodobnosť, že za stáročia, odkedy knihy vychádzajú, napísal práve minulý mesiac niekto lepšie dielo ako všetko staršie, ktoré ste ešte nečítali?
- Nečítajte ani novú literatúru faktu. Ak sa venuje úplne aktuálnej téme, kniha bude tak či tak neaktuálna, pretože vyjde až dlhé mesiace po napísaní. Ak sa nevenuje aktuálnej téme, platí bod číslo 1.
- Na jedno posedenie vždy prečítajte aspoň 50 strán, nie menej. Inak stratíte priveľa z kontinuity deja. „Ak čítate román dlhšie ako 2 týždne, nečítali ste román,“ hovorí Philip Roth.
- Čím všeobecnejšia téma, tým horšia kniha. Pri literatúre faktu hľadajte čo najväčšie detaily. „Najhorší spôsob, ako sa naučiť niečo o Číne, je z knihy, ktorá sa volá Čína,“ hovorí Ganesh.
Ak by ste si chceli vytvoriť svoj čitateľský zoznam, zhodou okolností v posledných týždňoch dve médiá zverejnili interaktívne nástroje, kde to môžete urobiť, vyskúšajte si to v New York Times alebo v Economiste. (The Financial Times)

Zbytočná informácia na tento týždeň. Netflix začal vo veľkom nakupovať práva na živé športové prenosy a jednou zo súťaží, ktorú na ňom budete môcť čoskoro sledovať, je aj liga pretekov v jedení hotdogov na čas. Z tradičnejších športov budete môcť naživo pozerať napríklad aj americký futbal. Za každý jeden zápas zaplatí Netflix približne toľko, koľko by stálo natočiť jeden nový celovečerný film. (The Economist)
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Tomáš Bella































