Zoran Boškovič
Ryan Crouser meria dva metre a váži takmer 150 kilogramov. Dnes je to už guliarska legenda. Ako jediný v tomto športe získal zlato na troch po sebe idúcich olympijských hrách (Rio de Janeiro, Tokio a teraz aj Paríž).
Jeho výkon 23 metrov a 51 centimetrov na minuloročných atletických majstrovstvách sveta v Budapešti je historickým rekordom tohto podujatia. Cez víkend v mužskom finále síce toľko nevrhol, napriek tomu sa s výkonom 22,9 metra stal olympijským víťazom.
Crouser sa ďalším obrovským úspechom stal v týchto dňoch opäť jedným z nasledovanejších olympionikov. A to nie iba pre zlatú medailu na krku.
Američan detailne opísal svoju stravu. Priznal, že na vlastné jedlo míňa mesačne aj 1000 dolárov (viac ako 900 eur – pozn. red.) a musí jesť tak veľa a také potraviny, že už mu to ani nerobí radosť. „To, čo zje človek za pol dňa, mám ja niekedy v jednom jedle,“ priznal guliar.
O bežnej, ideálnej, ale niekedy netypickej až scestnej strave olympionika, Boltových nugetkách či Lochteho piatkoch sme sa rozprávali s atlétom Martinom Kučerom a expertmi: fyzioterapeutom Michalom Novotným a výživovým špecialistom Michalom Drdúľom.
Čo spája Crousera a Phelpsa
„Športovci, ktorí pracujú s veľkou výbušnosťou, ako sú napríklad vrhači diskom, guliari, prípadne oštepári, ale aj plavci ako Michael Phelps, majú obrovskú dennú spotrebu kalórií,“ hovorí pre Denník N fyzioterapeut Michal Novotný.
Český expert vysvetľuje aj jav, ktorý je relevantný pre Ryana Crousera. „Potrebujú omnoho viac energie na reparáciu svalových vlákien, pretože pri spomenutej výbušnosti sval najviac trpí. Vyjde nám teda, že potrebujú pridať aj 4- až 8-tisíc kalórií denne. Tento príjem je však potrebné rozdeliť správne,“ vraví expert.
Odkazuje tak na stravu aj samotného Američana. Ten totiž priznal, že na raňajky zje aj 9 vajec vo forme zatočených placiek burritos, k nim klobásu, párky alebo slaninu, syr a smotanu. Počas typického obeda potom zje pol kila hovädzieho s ryžou a grilovacou omáčkou.
Po ňom si ešte objedná večeru pre troch, ktorou je väčšinou veľká mäsová pizza. Tú zapije mliekom a tesne pred spánkom si dá ešte nejakú maškrtu. Spolu teda smeruje stravou k 5-tisíc kalóriám denne.
Normálny muž alebo hobby športovec Crouserovho veku (31 rokov) by mal mať denný príjem na úrovni polovice: 2 500 kalórií. Muži so sedavým zamestnaním 2 000 až 2 400 kalórii denne, s nejakým typom aktivity 2 200 až 2 800 kalórií a ľudia s intenzívnym spôsobom života by mohli prijať 2 800 až 3 200 kalórií denne. U žien je to to isté len o 15 až 20 % menej.
V jednom z rozhovorov Crouser priznal, že pri jednom jedle dokonca pribral aj 2,5 kilogramu. Nie je možné brať to ako absolútny príklad, sú, samozrejme, momenty, keď má ľahšiu stravu. Všetko s ohľadom na fázu tréningového procesu či preteky.
„Jedlo už ani nemám rád. Každé z jedál, ktoré zjem, je množstevne na úrovni toho, čo zje človek za pol dňa. A toto robím päťkrát denne. Keď sa niekedy počas dňa cítim hladný, tak to znamená, že niečo nerobím správne. Jem preto neustále. Niekedy sa chvíľu pozerám na jedlo a hovorím si: ‚Zase toto‘,“ vysvetľoval Crouser.
„Vrcholový šport nie je zdravý, to sme vedeli. Jedna vec je obrovský príjem kalórií, druhou je, čo tento príjem tvorí. Mne sa to zdá až scestné,“ vraví pre Denník N výživový špecialista Michal Drdúľ.
Kľúčové je pri čítaní pochopiť, že Crousera, ale aj Phelpsa či iných vrcholových športovcov nie je možné vnímať v kontexte obyčajných ľudí alebo hobby športovcov. Najdekorovanejší olympionik v histórii, Michael Phelps, prijímal aj 10-tisíc kalórií denne a jedol čokoľvek, čo mu prišlo pod ruku.
Strava a konzumácia jedla je jednou z kľúčových súčastí tréningu vrcholových športovcov. „Hoci vysokokalorická strava často zahŕňa potraviny, ako sú burrito, pizza alebo iné rýchle občerstvenie, je dôležité, aby bola starostlivo zostavená tak, aby zodpovedala potrebným makroživinám. Strava by mala obsahovať dostatočný a správny pomer bielkovín, sacharidov a tukov na podporu regenerácie a rastu svalov,“ vysvetľuje Novotný.
Vysokokalorické diéty môžu pri nesprávnej životospráve predstavovať zvýšené zdravotné riziká, ako sú kardiovaskulárne problémy alebo metabolické poruchy. Preto je veľmi dôležité, aby športovci absolvovali pravidelné lekárske prehliadky a sledovali svoj zdravotný stav.
Slovenský olympionik: Dal som si aj „Mekáč“
Bežec Martin Kučera reprezentoval Slovensko na olympijských hrách v roku 2016 v Riu de Janeiro. Súťažil v behu na 400 metrov cez prekážky. „Také vymoženosti ako vlastného kuchára sme nemali,“ spomína pre Denník N.
V olympijskej dedine mali športovci k dispozícii reštauráciu slávneho reťazca rýchleho občerstvenia McDonald’s, v ktorej sa stravoval aj slovenský olympionik.
„Jedlo nebolo nič moc, takže sme tam párkrát zbehli. Kalórie som si nikdy nepočítal, väčšinou som jedol čokoľvek, na čo som mal chuť. Nijako som sa neobmedzoval. Výnimkou boli jedlá pred ťažkým tréningom alebo pretekmi. Vtedy som jedol len zľahka, nejaké ľahké raňajky, prípadne ak sa bežalo večer, tak na obed kuracie prsia, ryža či cestoviny. Na rýchle občerstvenie som mal vždy chuť po pretekoch, keď som mal veľký energetický výdaj a telo si vždy pýtalo nejaké nezdravé jedlo,“ vraví Martin Kučera.
Prípady Crousera, Phelpsa či v tomto prípade aj Martina Kučeru nie sú ojedinelé. Plavkyňa Maggie Mac Neil priznala, že sa neštíti zmrzliny, Simone Biles zase neodolá rýchlemu občerstveniu.
Slávny plavec Ryan Lochte mal počas 22-ročnej kariéry každý piatok nejaký typ rýchleho občerstvenia či sladkostí. V roku 2016 objasnil, že je pizzu či kuracie krídelká. „Jedol som strašne veľa, až ma to prestalo baviť. Dostalo sa to až do bodu, že ma začala bolieť čelusť,“ hovoril zase na inom mieste.
Najslávnejší atlét všetkých čias Usain Bolt vo svojej autobiografii „Najrýchlejší muž planéty“ písal, že počas olympiády v Pekingu 2008 jedol prakticky len kuracie nugetky z vyššie menovaného reťazca rýchleho občerstvenia.
„Úprimne povedané, počas celého pobytu v Číne som nejedol nič iné. Boli jediným jedlom, ktorému som mohol dôverovať a ktoré nemalo vplyv na môj žalúdok. Po príchode do tréningového tábora som ochutnal miestne čínske jedlo, ktoré sa nepodobalo na tie, ktoré jeme na Západe, a moje telo nereagovalo dobre. Takže s vedomím, že sa môžem spoľahnúť na nugetky, som sa rozhodol, že to bude všetko, čo budem jesť. A jedol som ich na raňajky, obed aj večeru, zapíjal som ich balenou vodou,“ zaznie v autobiografii.
Je jasné, že menovaní športovci a mnohí ďalší nezostavujú svoj jedálny lístok len zo sladkostí či chuťoviek z rýchleho občerstvenia. No zaujímavé je analyzovať vplyv takéhoto jedla na telo športovca v časoch dokonalej nutričnej vyrovnanosti, ktorou sa snažia získať výhodu mnohí vrcholoví športovci, ale aj futbalové či cyklistické tímy.
„Kvalita a množstvo mikroživín v takejto strave sú však často nedostatočné. Preto sa neodporúča spoliehať sa na rýchle občerstvenie ako zdroj kalórií. Je dôležité zabezpečiť, aby strava obsahovala aj dostatok vitamínov a minerálov z čerstvého ovocia, zeleniny a iných výživných potravín,“ hovorí Michal Novotný a dodáva:
„Vysokokalorická strava je pre niektorých profesionálnych športovcov nevyhnutná, ale je potrebné zabezpečiť jej vyváženosť a kvalitné zloženie, aby bola nielen účinná, ale aj zdraviu prospešná.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
