Denník N

Šebej odmieta slová o zrade a verí, že Smer už s kradnutím zbrzdí

František Šebej (1947) vyštudoval psychológiu, pôsobil na viacerých pracoviskách Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied, kde bol aj členom predsedníctva. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1998 – 2002 bol poslancom NR SR, neskôr novinárom v časopisoch Domino fórum a .týždeň. Od roku 2010 je opäť poslancom parlamentu, kde viedol zahraničný výbor. Je spoluzakladateľom karate na Slovensku. Foto N – Tomáš Benedikovič
František Šebej (1947) vyštudoval psychológiu, pôsobil na viacerých pracoviskách Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied, kde bol aj členom predsedníctva. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1998 – 2002 bol poslancom NR SR, neskôr novinárom v časopisoch Domino fórum a .týždeň. Od roku 2010 je opäť poslancom parlamentu, kde viedol zahraničný výbor. Je spoluzakladateľom karate na Slovensku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodovali sme sa s nechuťou a bolestivo, opisuje poslanec Mosta-Híd, ako sa ich strana dala do koalície so Smerom, SNS a Sieťou. Myslí si, že sa rozhodli v prospech krajiny aj v prospech ľudí, ktorí o nich hovoria, že sú zradcovia. „Aj tí ľudia budú žiť v tejto krajine. Trendy nie sú dobré, Európa i Slovensko hnednú.“

Ešte pred desiatimi dňami ste na Facebooku písali, že vláda so Smerom je „blbosť“, a Ivanovi Kuhnovi, ktorý to tvrdil, ste napísali, že je krivák. Čo sa stalo?
Napísal som mu, že je krivák, pretože napísal, že sme kúpení. Keď som písal, že vláda so Smerom je blbosť, bol som o tom hlboko presvedčený. V tom čase sme na predsedníctve rozhodli, že odmietneme prijať pozvanie Smeru. Bola na tom zhoda, pretože existovala možnosť zostaviť pravicovú vládu, pričom už vtedy bolo jasné, že karty sú rozdané úplne zle, a bolo nám jasné, že zostavenie pravicovej vlády je riskantný podnik najmä vzhľadom na potenciálne zloženie takejto vlády.

Konkrétne?
Riziko spočívalo v tom, že Slovensko by malo premiéra, ktorý je vo večnom konflikte s EÚ, ktorý si z toho robí osobnú agendu, ktorý neváha deň po voľbách utekať do nemeckej televízie a napádať kancelárku Merkelovú a netají sa názorom, že čo sa týka Ukrajiny, pravda je uprostred.

Teraz takého premiéra nemáme?
Nie takého ambiciózne vyhraneného týmto smerom. Prinajmenšom vo vzťahu k Únii.

Prinajmenšom posledného trištvrte roka sa od EÚ dištancuje.
Áno. Dištancuje sa verbálne, ale v skutočnosti sú jeho skutky na samitoch – a to mám z prvej ruky – väčšinou konštruktívne. Treba rozlíšiť medzi tým, čo hovorí doma voličom, a tým, ako koná na európskej úrovni. Ale napríklad aj na samite NATO, kde bol spolu s prezidentom a ministrom zahraničia, bola proatlantická orientácia Slovenska dosť jednoznačná.

Čiže Fico je proúniový a proatlantický.
Takto by som to nepovedal, ale prinajmenšom súhlasil s tým, že túto orientáciu Slovenska zapíšeme do koaličnej zmluvy a programových priorít. To bola aj naša podmienka, to sú veci, ktoré sú teraz kľúčové.

Kedy prestala existovať možnosť pravicovej vlády?
Teoretická možnosť pravicovej koalície prestala existovať v tom okamihu, keď sa snem SNS dohodol, že nie. Potom bolo nevyhnutné niečo urobiť.

Nebolo by lepšie, keby ste Fica trochu – týždeň, mesiac – podusili?
Krajina potrebuje vládu. Udalosti sa rútia dopredu a bavili sme sa o tom donekonečna.

Trvalo to päť dní, kým ste zmenili názor.
Donekonečna znamená, že sme tým trávili veľa času. Prebrali sme to odpredu, odzadu a bolo nám jasné, že predčasné voľby by uvrhli krajinu do ešte horšej situácie.

Predčasné voľby predsa ešte neboli na programe. V roku 2010 Fico vyhral voľby, ale nezostavil vládu, zostavila ju Radičová. Aj teraz mohlo byť tých kôl pred možnosťou predčasných volieb viac.
Ale Radičová mala reálne počty mandátov a Fico vtedy nemal z čoho zostaviť vládu. Radičovej vláda bola omnoho realistickejšia ako Sulíkova, ktorá prestala existovať už v čase svojho zrodu. Nebolo na čo čakať.

Nová vládna zostava. foto N - Tomáš Benedikovič
Nová vládna zostava. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mohli ste počkať na ďalšie kolo po Sulíkovom neúspechu. Navyše, možno by ste z toho nevyšli ako teraz, keď ste v očiach mnohých zradcovia.
Na to sú rôzne pohľady. Nemyslím si, že sme zradcovia. Rozhodovali sme sa ťažko, s nechuťou, bolestivo a myslím, že sme sa rozhodli v prospech krajiny aj v prospech ľudí, ktorí o nás hovorili, že sme zradcovia. Aj tí ľudia totiž budú žiť v tejto krajine. Trendy nie sú dobré, Európa i Slovensko hnednú. Keďže volebné výsledky posilnili tých, ktorí chcú vidieť rôzne vlády silnej ruky, nesystémové a neliberálne riešenia, takmer isto by sa politické spektrum zmenilo spôsobom, ktorý by potlačil akúkoľvek normalitu. Keď sa Európa a západný svet rozglejujú, sú pod masívnym tlakom Putinovej propagandy a dezinformačných kampaní a keď môže Európa praskať vo švíkoch, ide v prvom rade o to, na ktorej strane hranice sa Slovensko ocitne. Všetko ostatné sú zanedbateľné veci.

Vy aj strana teda hovoríte, že ľudia si musia uvedomiť, že ste urobili dobre?
Nemusia si to uvedomiť, len dúfam, že si to časom uvedomia. Mnohí si to uvedomujú – sú to ľudia, na ktorých názore mi celý život záleží, ako Soňa Szomolányi, Martin Bútora a mnohí ďalší. Dokonca Ivan Mikloš v HN napísal, že je síce znechutený z toho, ako rýchlo sa to stalo, ale iná alternatíva nie je.

No veď to je ten – pre mnohých hlavný – problém: ako rýchlo sa to upieklo. Trvalo to niekoľko dní. Mohli ste počkať na Sulíkov pokus a mohli ste mať aspoň čas vysvetliť to.
Primárne si myslím, že ide možno o komunikačné, imidžové chyby, možno ide o chyby, ktoré vedú k strate dôvery. O tom nepochybujem, ale na merite veci to nemení nič.

Skúste si predstaviť seba len ako voliča Mosta. Čo by ste na to hovorili?
Som súčasťou politického sveta už veľmi dlho a spomínam si na rovnako nechutné, z núdze vzniknuté kombinácie. Napríklad na vládu národného porozumenia v bývalom Československu. Nie som súčasťou politiky preto, aby som bol obdivovaný, preto, aby mi tlieskali za každých okolností. Rudo Chmel na našej republikovej rade citoval Maxa Webera, ktorý to nazval etika zodpovednosti. Existuje etika presvedčenia, ktorá vám káže robiť rozhodnutia bez ohľadu na mŕtvoly, ktoré po nich zostanú. Skrátka, ste zásadový, nech sa zrúti celý svet. Potom je tu etika zodpovednosti: robíte rozhodnutia s tým, že nesiete zodpovednosť za následky. K tomu sa hlásim.

Konkrétne?
Nastala situácia, že sme boli nútení spraviť niečo, čo sme si nevedeli predstaviť. Za normálnych okolností by ľudia mali ísť do politiky preto, že chcú mať vplyv na správu vecí verejných, na to, v akej krajine budeme žiť, prípadne kam bude krajina v budúcnosti patriť. Etika zodpovednosti mi hovorí, že keď už som sa zúčastnil volieb s prozápadným posolstvom, som zodpovedný za to, či zostaneme súčasťou Západu. Ak môžem mať na to vplyv, budem mať na to vplyv. Časť z toho hnevu nevychádza len z toho, že to ľudia nečakali, ale aj z toho, že aj vzdelaní ľudia nie veľmi vnímajú, že existuje svet aj za Malackami, že ten svet je tekutý a Slovensko si v ňom už čoskoro bude hľadať miesto a že nás možno čakajú omnoho osudovejšie rozhodnutia.

So Sulíkom – ak by sa mu podarilo zostaviť vládu – by to nešlo?
Určite by to šlo, a to aj napriek znepokojeniu z jeho postojov a napriek tomu, že keď sa črtala táto perspektíva, mnohí ľudia signalizovali, že si treba vynútiť jednoznačnú orientáciu zahraničnej a bezpečnostnej politiky. To by sa dalo urobiť, ak by na to bol dostatočný počet mandátov, ale nebol.

SNS je predsa oportunistická strana.
Hej, ale jej snem rozhodol a SNS bola ochotná riskovať aj predčasné voľby, pretože by im len pribudli mandáty. SNS je na vzostupe a predčasné voľby by zväčšili jej vplyv a to si pre Slovensko nie veľmi prajem.

Keď už teda pripustíme predčasné voľby, bol v tom aj váš strach, že by ste sa nemuseli dostať do parlamentu?
Áno, aj, ale rozhodne to nebola hlavná príčina. Veď možnosť, že je to naše posledné obdobie v politike, trvá. Hoci som presvedčený, že ak sa nám podarí dosiahnuť nejaké výsledky (to je dokonca vysoko pravdepodobné), voliči by sa k nám mohli vrátiť. Dôležité je, čo bude vláda robiť.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

SNS má ministerstvo obrany a vy hovoríte o orientácii na NATO. Nie je v tom rozpor?
Minister obrany spravuje rezort a neurčuje zahraničnopolitickú orientáciu krajiny. SNS podpíše záväzok, že krajina je orientovaná na NATO, a minister to bude musieť dodržiavať. Pripomína mi to nedorozumenie, keď chcel Galko rušiť misie na Cypre či kde, pričom mu nedošlo, že to nie je v právomoci ministra, ktorý rozhodnutie len vykoná. Nikto, kto osobne nezažil tento typ koaličných rokovaní, kde sú za jedným stolom nútené sedieť absolútne nekompatibilné strany, si nevie predstaviť, ako ťažko sa niektoré požiadavky presadzujú.

Zjavne to šlo veľmi rýchlo.
Áno, veľmi rýchlo.

Prebudila sa v SNS zodpovednosť?
Neviem, prinajmenej tak komunikuje jej predseda. Treba si uvedomiť, že voľby priniesli situáciu, kde napríklad klasická politická strana, dlhodobá a, povedzme, štandardná súčasť politickej scény – KDH – tesne vypadla. Most-Híd, Smer i SaS sú súčasťou európskych politických zoskupení, no všetky ostatné strany nemajú s týmto spektrom nič spoločné. Voliči dali primárne mandát stranám, ktoré nie sú spôsobilé podieľať sa na správe krajiny. Neviem si napríklad predstaviť, koho by niektoré strany nominovali do jednotlivých rezortov, no zjavne to voličom neprekážalo. Toto je pravda o slovenských voľbách a tú situáciu treba riešiť.

Nedalo sa to lepšie?
No dobre, mohli sme rokovať dlhšie a podobne, ale to sú záležitosti imidžu, estetiky, ale prakticky by viedli k rovnakému výsledku.

Ste vo vláde s SNS i so Smerom.
Tí istí voliči predtým apelovali na naše svedomie, že musíme ísť aj s SNS, hoci mohli tušiť, že pre slovenských Maďarov – a nielen pre nich – je to naozaj nestráviteľné, pretože SNS je strana, ktorá strávila posledné štvrťstoročie tým, že posielala Maďarov za Dunaj. Ale boli sme ochotní to prehryznúť, hoci sme vedeli, že prinajmenšom v očiach slovenských Maďarov to Most-Híd môže zlikvidovať. Ale opakujem: SNS sa rozhodla inak. Vstup do tohto vnímam ako pokus naplniť svoju zodpovednosť voči krajine, pretože alternatíva bola horšia.

Čo to bude znamenať pre stranu?
Neviem. Most-Híd je na stredoeurópskej scéne výnimočný projekt – je ozaj mostom, ktorý sa jasne prihlásil k občianskemu princípu, ktorý je promenšinový. Je to strana s jasnou zahraničnopolitickou a ekonomickou orientáciou. No tomuto výnimočnému projektu dalo dôveru šesť a pol percenta voličov. Slovenská spoločnosť je zjavne v stave, že to, čo ponúkame, pre ňu nie je dostatočne príťažlivé.

Nebol problém v tom, že ste sa viac nevymedzili voči Smeru?
Môže to tak byť, ale výsledok by bol taký, že hlasy, ktoré od nás unikli povedzme k Sulíkovi, by sme síce mali, ale on by mal o to menej.

Mali by ste silnejšiu pozíciu – či už voči Sulíkovi, alebo nakoniec (keď už by prevážila vami spomínaná zodpovednosť) aj voči Smeru.
To je možné.

Vy osobne ste dlho hovorili, písali, že si neviete predstaviť vládu so Smerom. Čo sa stalo s vami?
(Ticho.) Nevedel som si predstaviť, že spadneme cez palubu do mora plného nástrah, vôbec som si to nepripúšťal, preto som hovoril, že my nikdy. Hoci to Béla Bugár nehovoril takto, bol tiež presvedčený, že nie. Stalo sa to, že sme sa ocitli v situácii, ktorá je absolútne nová, v situácii, s ktorou nikto nepočítal. Nikto nepočítal s tým, že sa KDH nedostane do parlamentu, že sa tam dostane Kotleba, že sa Sieť prepadne k piatim percentám. Nikdy som nad tým neuvažoval, pretože som to nepovažoval za reálne.

Ale písali ste o tom ešte po voľbách.
Aj po voľbách som ešte veril, že sa napriek všetkému, čo som povedal, podarí pravicovú koalíciu zostaviť. Ja som tomu veril. Úprimne. Predsedníctvo o tom rokovalo a rozhodlo. Béla Bugár išiel rokovať so Sulíkom a v podstate sa dohodli.

Vy osobne ste mali tri možnosti: podporiť vznikajúcu vládu; zostať v parlamente a nepodporiť vládu; alebo z parlamentu odísť.
Zvolil som možnosť zostať v parlamente aj v klube a zobrať na seba zodpovednosť aj za všetko to negatívne, čo je s tým spojené. Zostať pri kolegoch, ku ktorým cítim záväzok. Som presvedčený, že som to musel urobiť.

A ďalšie možnosti?
Mohol som opustiť klub a ísť si sadnúť do opozičných lavíc, niekde medzi Kotlebu, Matoviča a Kollára. Pripravil by som svoju stranu o jeden mandát a všetci mi budú tlieskať, aký som čistý, nepoškvrnený, statočný. No v mojich očiach vyzerá statočnosť inak. Toto sa volá zdupkanie. Je mi jedno, že tých, ktorí zdupkali, všetci oslavujú – ja by som sa v tom necítil dobre. Mohol by som urobiť aj ďalšiu vec, a to odísť z estetických dôvodov z parlamentu úplne. Ten pocit som mal – podobne ako Lucia Žitňanská – v ten moment, keď sme preberali osvedčenia o zvolení. Poobzeral som sa okolo seba a z veľkej časti tej miestnosti som mal pocit, že tam nechcem byť. Ale to zloženie parlamentu, to je personifikované Slovensko. Takéto to Slovensko je. Keby som sa zdvihol a odišiel, vyzeral by som pekný v očiach internetovej verejnosti a mohol som sa nechať potľapkávať po pleciach, ale budem úprimný: mal by som zo seba pocit, že som sráč, nie hrdina. Premenil by som sa z možného aktéra, ktorý má na niečo vplyv, na niekoho, kto sa prizerá.

foto - TASR
Foto – TASR

Protiargument by mohol znieť, že veď aj normalizační komunisti hovorili: „Keď tam nebudem ja, miesto mňa príde niekto horší.“
Normalizační komunisti boli súčasťou totalitnej štruktúry a neocitli sa tam následkom slobodných volieb. To je dosť dramatický rozdiel. A je to úplne nespravodlivá metafora.

V opozícii by ste sa ocitli niekde medzi Matovičom, Kollárom a Kotlebom. Ako sa vám bude podporovať vláda, kde sedí Robert Kaliňák?
Netvrdím, že ma to napĺňa radosťou a že sa teším na budúcnosť. Tvrdím, že niektoré veci človek musí robiť napriek tomu, aké má z toho pocity. Jednoducho: niektoré veci musím urobiť, aj keď sa mi veľmi, ale veľmi nepáčia.

Nemohol Most zatlačiť na to, aby Kaliňák nebol ministrom vnútra? Z mnohých dôvodov tam nepatrí.
Most tú požiadavku predostrel.

Ale netrval na nej.
Ako mohol na nej trvať so 6,5 percentami?

Bez vás by predsa Fico vládu nezložil.
A boli by predčasné voľby.

To neviete.
Neviem, ale stalo sa. Je to tak.

Ešte raz, ten človek bol napríklad na krste knihy Petra Tótha o kauze Cervanová. Ako ho môžete podporiť, keď roky píšete v prospech odsúdených Nitranov?
Tomu nerozumiem, existujem s tým ťažko. Ten človek bol aj na tlačovke, kde defamoval Hedvigu Malinovú. Kauza Cervanová je strašná škvrna na slovenskej justícii, ale on bol len na krste jednej eštebáckej knižky.

Pochválil ju tam.
Počítam, že z nevedomosti.

Po toľkých rokoch, čo sa o tom písalo? Práve on zhadzoval médiá, ktoré podľa neho očisťujú vrahov. Vy ste sa odsúdených zastávali.
Dobre, budem sa ich zastávať ďalej. Neviem si pomôcť, kauza Hedviga Malinová je vážnejšia, lebo je to krivda, ktorá sa práve pácha. Kauza Cervanová – v nej ide iba o spravodlivosť samu, o meno justície a meno odsúdených. Oni si svoje tresty odsedeli. Na to som názor nezmenil a budem ho stále hovoriť napriek tomu, že je tam Kaliňák. Kvôli nemu nestíchnem a nestíchnem ani v kauze Hedvigy Malinovej, čo je aktuálne sa dejúca krivda, ktorá je v rukách súdov a prokuratúry.

Prokuratúry, ktorú vedie Ficom dosadený spolužiak, aj keď vy ste za Radičovej vlády zvolili Jozefa Čentéša.
Nepochybne.

S týmito ľuďmi idete do koalície. Ako to prežívate?
Ťažko a zle.

Skúste to rozvinúť.
Ako to mám rozvinúť? Mám dopodrobna popisovať svoje psychosomatické reakcie? Zle to prežívam, nebol som ešte v takej situácii ani som nečakal, že sa v takej situácii ocitnem. Napriek tomu nevidím iné riešenie. Videl by som pre seba iné, menej citovo frustrujúce riešenie, ale považoval by som ho za nezodpovedné.

Čiže je tam lojalita k strane?
Nielen k strane, aj ku krajine, aj k tým, ktorí mi teraz nadávajú.

V roku 2000 vás zvolili za predsedu DS. Keď Kaníka zvolili za podpredsedu, funkcie ste sa do hodiny vzdali. To bol jasný principiálny postoj, ktorý teraz mnohým voličom chýba.
Vtedy šlo len o môj osobný osud a o osud politickej strany, ktorá na Slovensku nebola príliš významná.

Priniesla veľa reforiem.
Priniesla, ale vždy sa bila o percentá podpory, ktoré by ju dostali do parlamentu.

Ako teraz Most.
Ak by teraz šlo len o osud Mosta-Híd, možno by som to nemal problém urobiť. Vtedy išlo len o osud DS a v podstate to bol krok, ktorý som mal dôvod urobiť, lebo kongres DS dal korporatívne prednosť Kaníkovi pred Langošom. Tým, že som zložil funkciu, som vyslovil nedôveru strane, prestal som veriť úsudku tých ľudí. Ale toto je úplne iná situácia.

Niekto by mohol namietnuť, že ste sa nelojálne zachovali k vlastnej strane – vtedy OKS – aj v roku 2011 pri hlasovaní o eurovale.
Bol som lojálny k vláde a k Slovensku a to, čo urobili moji traja kolegovia z OKS, som považoval za hroznú vec, tiež za zlyhanie úsudku. Oni tým hlasovaním vlastne dostali Fica k moci, spolu so Sulíkovou a Matovičovou partiou, aj keď to bola kaskáda udalostí. Teraz prežívame dôsledky toho všetkého z roku 2011.

Koalícia sa drobila už predtým, vidno to bolo na hlasovaní o generálnom prokurátorovi, keď mnohí upodozrievali poslancov Mosta, že nehlasovali za Čentéša.
Ja som bol poslanec Mosta a hlasoval som za Čentéša a som presvedčený, že aj moji kolegovia. Navyše Trnku tam navrhol poslanec SDKÚ.

Ako ste prežívali internetový hon na Šebeja?
Už bol na mňa hon aj z iných zátok. Slovenskí voliči si zvolia do parlamentu fašistov, Borisa Kollára, SNS a Matoviča a hlavným nepriateľom som sa stal ja – to mi pripadá také absurdné.

Facebook-logo-ico-988x553

Vždy ste boli človekom ostrých vyjadrení, jasných hraníc. Nepripúšťate, že by kritici mohli mať pravdu?
Ja ich sklamanie a roztrpčenie chápem; neviem, ako by som cítil a konal ja. Viem len jedno: že sú nálepky, ktoré by som nepoužil. Existuje niečo ako základná ľudská slušnosť a „kinderstube“, a mňa šokovalo, ako rýchlo ju niektorí ľudia stratili. Pritom nešlo o lumpenproletariát z krčiem štvrtej cenovej skupiny. Vnímal som to ako psychózu. Chápem, čo sa stalo, chápem, prečo taká búrka nevôle. Ale nedám sa tlačiť do kúta, a to bez ohľadu na počet mojich facebookových a internetových nepriateľov. Bol by som rád, keby z toho precitli a časom pochopili, čo ma k tomu viedlo, keby pochopili, že nemám zištné motívy, že ma nečaká ani významná funkcia, ani peniaze.

Povedali ste, že budete môcť výrazne ovplyvňovať dianie.
Z pozície v zahraničnom výbore.

Už je to isté?
Neviem, bude to, keď ma zvolia, ale to nie je mocenská funkcia. Nečakajú ma peniaze, ani post veľvyslanca ma nečaká. To je výmysel a niečo, po čom netúžim – ani by som to neprijal.

Tritisíc eur mesačne počas štyroch rokov je dobré prilepšenie k dôchodku.
To by som mohol pokojne poberať aj z opozičných lavíc.

Takže veľvyslancom nebudete?
Nebudem. Neviem, odkiaľ si to vycucal Igor Matovič, ale, samozrejme, je to blbosť. Za iných okolností, pred desiatimi rokmi, by bol taký post pre mňa možno výzvou a zaujímavý. Už som bol navrhnutý za veľvyslanca v Spojených štátoch ministrom Kukanom. Stroskotalo to na zúrivom odpore prezidenta Schustera. Táto opcia pre mňa teraz neexistuje a neexistovala ani v teoretickej rovine. Prečo by som sa mal pozerať – prepáčte za slovník – na vlastnú krajinu v sračkách spoza mora? Keď môžem byť pri tom.

Za kolegu v zahraničnom výbore budete mať možno aj Ľuboša Blahu.
To som mal aj doteraz.

Nebude to pre vás problém?
Už som sa adaptoval. V podstate sa s ním nebavím.

Keď hovoríte o vplyve, Most-Híd nebude mať ani len štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí.
Nebude a predpokladám, že si tam minister Lajčák ponechá tých dvoch súčasných a ja mu môžem len zatlieskať. Ja by som v pozícii ministra zahraničných vecí urobil to isté. Ide o neobyčajne kompetentných ľudí, ktorí sú tí praví v situácii, keď má Slovensko predsedať Európskej únii. Ivan Korčok aj Igor Slobodník sú absolútne kompetentní.

Je Miroslav Lajčák dobrým ministrom zahraničia?
Za týchto okolností najlepší, akého si viem predstaviť. Dlhodobo si však myslím, že podobne ako ministrom obrany by nemal byť vojak, ale politik, aj ministrom zahraničných vecí by mal byť radšej rozhľadený politik ako kariérny diplomat. Celá výchova kariérnych diplomatov vedie k tomu, aby vykonávali zahraničnú politiku, a nie, aby boli jej vizionármi. Ale za týchto okolností minister Lajčák držal na Radách Európskej únie – možno s malými výhradami – tvár Slovenska.

Žehlil tiež všetky verbálne prešľapy svojho premiéra, ktorý bude premiérom aj naďalej.
Mohla byť aj taká situácia, že by to nemal kto žehliť. Ani správnym spôsobom hlasovať na ministerských radách. To by bola horšia situácia.

Zrejme poviete na článok Oszkára Világiho o zostavovaní vlády to isté ako Lucia Žitňanská.
Len tak zbežne som ho preletel. Ale podsúvanie toho, že Oszkár Világi má niečo spoločné s rozhodnutiami Mosta-Híd, je absolútne mimo. Pokiaľ viem, už sú to roky, čo s ním Béla Bugár takmer vôbec nekomunikuje. Ak sa niekde stretnú, určite si vymenia pár slov, ale Oszkár Világi nemá s Mostom nič spoločné. Osobne ho poznám veľmi dávno. Sedeli sme spolu vo Federálnom zhromaždení aj s Ernestom Valkom, aj s Bélom Bugárom. Oszkár Világi spolupracoval vtedy s Ernestom Valkom na tvorbe obchodného zákonníka. Takže sa poznáme veľmi dávno, ale už roky som sa ním osobne nerozprával. Nemali sme sa kde ani prečo stretnúť; jeho postava pri týchto rozhodnutiach je úplne irelevantná.

foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čiže Most-Híd nie je stranou oligarchov.
No, neviem o tom. Žeby sa im to predo mnou darilo tak úspešne tajiť? To by som sa čudoval.

Je Smer takou stranou?
No, vyzerá to tak, že tam majú veľký vplyv ešte z mečiarovského podnikateľského prostredia. Neviem, aký je v skutočnosti, ale v podstate nemám dôvod neveriť tomu, čo kedysi zverejnil Bohuš Hanzel. No aj pri vedomí všetkého toho nemôžem konať inak.

Čo by sa muselo stať, aby ste prestali podporovať koalíciu?
Krajina by sa musela pobrať mimo Európskej únie a NATO. Tie rozhodnutia by museli viesť týmto smerom, aby som povedal, že tohto už ja súčasťou nebudem. Len dúfam, že aj Smeru dôjde, v akej zlej situácii sa ocitla krajina, a že prinajmenšom sa rozhodnú, že tá korupcia sa už skončí.

To sa dá ako? Veď tá strana na tých istých základoch funguje už 17 rokov a osem rokov bola vo vláde. To teraz sa zmení?
Zbrzdí.

Čiže keď budú kradnúť priveľa, to by bol problém?
Dúfam, že nebudú. Nemám na to racionálny argument – len to, že vnímam, že aj oni tú situáciu reflektujú.

Sú tam takí ľudia, čo si to môžu uvedomiť?
Určite.

Napríklad?
Všetci. Veď ten volebný výsledok – nielen ich, ale volieb všeobecne – musia vidieť všetci. Veď aj oni majú oči a všeličo im možno vytknúť, ale nejde o hlupákov.

Jednou z takých charakteristík Smeru bolo, že sa rozhodol, že nebude s niektorými novinármi komunikovať. To je pre vás v poriadku?
Nie, nie je to dobré. Človek v politickej funkcii musí komunikovať s novinármi. Môže s niektorými nekomunikovať, prevažne s novinármi bulvárneho typu, ale s mainstreamovými médiami by mal zo zásady komunikovať. Ale kladiete mi veľmi veľa otázok, na ktoré sú jasné odpovede.

Sú jasné, ale Smer to niekoľko rokov nerobí, nekomunikuje so SME ani s Denníkom N.
Smer podľa mňa začne komunikovať, alebo nezačne a bude sa v očiach novinárov ďalej defamovať, ale toto neviem ovplyvniť. Toto je jeden z mnohých kazov, ktoré som bol nútený zobrať na vedomie pri tom rozhodnutí, že ideme s nimi. Oni sa nezmenili, ale…

Dúfate, že sa zmenia?
Dúfam, lebo si to vyžaduje situácia.

Vráťme sa ešte k facebookovému honu. Čo to môže urobiť s človekom? Môže ho to utvrdiť vo vlastnom presvedčení?
Je to nesmierne stresujúce. V rámci klinickej psychológie som sa venoval aj psychosomatike a čakám, kedy sa ten tlak prejaví na mojom zdraví, lebo stres je to veľký. Ale moje rozhodnutia nebudú diktovať moji facebookoví kamoši a „nekamoši“. Nemá to nijaký vplyv na moje rozhodnutia, len to moje rozhodnutia robí stresujúcejšími. Nemá to nijaký vplyv, pretože ľudia, ktorých názor beriem ako základ svojich rozhodnutí a pomoc pri rozhodnutí, tvoria úplne inú skupinu ako ľudia na internete. Tí na internete akoby boli veľmi vďační za to, že konečne môžu niekoho tak z duše nenávidieť a ubližovať mu. Nevidím za tým jediný čistý motív – vidím za tým len účasť na davovej psychóze. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že nie že sa zatvrdím, ale že neustúpim. Podotýkam, že život existuje aj mimo Facebooku.

Nie je toto len spätná racionalizácia vášho rozhodnutia?
Ale nie. Samozrejme, že tento psychologický mechanizmus je všadeprítomný, ľudia si spätne legitimizujú svoje rozhodnutia a postoje úplne automaticky, lebo je to obrana ega, je to obrana sebaúcty, keď si človek vymyslí, prečo koná, ako koná. Ale u mňa to tak nie je. Ja som k tomu rozhodnutiu dospieval s plným vedomím následkov. Oveľa ľahšie by bolo vstať a odísť. Teraz by mi všetci tlieskali. Ale ja by som odišiel s vnútorným pocitom, že som zlyhal a nebol som schopný uniesť zodpovednosť.

Most-Híd aj vy varujete pred nástupom Kotlebu v predčasných voľbách…
… pred zosilnením Kotlebu.

Skúste si predstaviť, že si voliči povedia: „Vidíte, tí hore sa vždy dohodnú.“
Myslím si, že voliči Mosta nepoužívajú spojenie „tí hore“. Nechce sa mi hrabať na internete, ale od voličov Mosta dostávam pomerne veľké množstvo pozitívnych reakcií.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobre, môžu si tak povedať ľudia náchylní na konšpiračné teórie. Tu majú ďalší argument pre tvrdenie, že volič nič neznamená. Nemôže práve toto prispieť k úspechu Kotlebu?
Myslím, že nie. Myslím si, že priaznivci konšpiračných teórií majú mentalitu, ktorá vylučuje, že by v týchto voľbách volili Most. Ide o druh mentality. Ak sa vôbec zúčastnia volieb, volia protisystémové strany a ich počet nenarastie preto, že Most-Híd či Fero Šebej ide do koalície so Smerom. Napríklad fašizmus nemal a nemá len podporu ľudí na okraji spoločnosti. Všetko nasvedčuje tomu, že fašizmus apeluje na temné stránky ľudskej osobnosti. Som z toho veľmi znepokojený a čiastočne aj preto som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol. Akákoľvek vláda, aj tá, ktorú ideme urobiť, môže teoreticky do istej miery tomuto trendu brániť a zvrátiť ho.

Ako sa zbaviť Kotlebu?
Kotlebu by sa šlo zbaviť, keby súdy a prokuratúra konali tak, ako majú. Ale zbaviť sa Kotlebu v ľudských hlavách bude omnoho ťažšie. A ešte sú tu ľudia, ktorí pôsobia ešte hrozivejšie ako Kotleba – nedávno o tom v rozhovore hovoril Rado Bránik. Sú tu zoskupenia, ľudia, ktorí sa chcú zmocniť krajiny nedemokratickou cestou. Kotleba v ľudských hlavách – to je otázka školského kurikula…

Školstvo bude mať v rukách SNS.
Uvidíme, my tam budeme mať štátneho tajomníka Petra Krajňáka, človeka, ktorému stopercentne verím, ktorý učí a celý život sa venuje Rómom.

Fedor Flašík, človek v pozadí Smeru, ešte pred rokovaniami o zostavení vlády popísal dnešné zloženie koalície a takmer trafil aj počet poslancov.
Neviem, ako to vedel. Ak je dostatočne bystrý kalkulátor a sadol si nad výsledky volieb, musel tušiť, ako to dopadne. Ale nemohol to vedieť dopredu, nemohol predpovedať, koľko ľudí odíde od Rada Procházku, koľko odíde od nás.

Čiže vylučujete, že to bolo dohodnuté predtým.
Naozaj to vylučujem.

Dali by ste za Bugára ruku do ohňa?
V tejto veci áno. Viem, že sa tomu nedá zabrániť, ale prekáža mi, keď nám to niekto podsúva. Tí istí ľudia budú tvrdiť, že ma platí Soros a podobne.

Čo zachráni Most-Híd?
Bilancia toho, čo dosiahneme v tom, na čo máme vplyv. To, či Lucia Žitňanská dosiahne to, čo si naplánovala a s čím Smer súhlasil. Či sa podarí dať aspoň trochu do poriadku súdnictvo, či sa podarí prijať pravidlá, ktoré obmedzia priestor na korupciu, pretože to je vec pravidiel. Sulíkova téza, že eurofondy spôsobujú korupciu, je nezmysel.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie