Denník N

Peter Kalmus takmer dostal bitku v Krajnej Bystrej

Biľakov pomník v Krajnej Bystrej. Foto – Ľuboš Lorenz
Biľakov pomník v Krajnej Bystrej. Foto – Ľuboš Lorenz

Generácia šesťdesiatnikov zo severovýchodu Slovenska stále odmieta prijať, že Biľak bol zločinec. Spochybňujú výskumy historikov Ústavu pamäti národa a berú ho ako dobrodinca.

Len pohotový zásah niekoľkých miestnych ľudí a polície dnes zachránil výtvarníka Petra Kalmusa v rodnej obci Vasila Biľaka Krajnej Bystrej pred výpraskom. Mierne podgurážený postarší pán sa na neho vyrútil päsťami vzápätí potom, ako zistil, že práve sivovlasý muž, s ktorým dovtedy pokojne diskutoval, je zodpovedný za pomaľovanie Biľakovej busty. „Povedal, že by ruky dolámal tým, čo to spravili. Keď som sa mu priznal, že jeden z tých ľudí stojí priamo pred ním, začal sa po mne oháňať. Našťastie ma netrafil,“ opísal incident Peter Kalmus.

Peter Kalmus a zhruba dvadsiatka ďalších ľudí sa dnes vybrali do Krajnej Bystrej, aby tam priamo pri pamätníku venovanom Vasilovi Biľakovi zapálili sviečky s menami obetí okupácie Československa z roku 1968. Na mieste ich už čakala predsedníčka prešovskej krajskej organizácie Komunistickej strany Slovenska Helena Polanská s niekoľkými sympatizantmi a vlastnými telami bránili Kalmusovi a jeho priateľom, aby k pamätníku položili sviece. Po naťahovaní a prekáraní nakoniec skončili sviečky pri múre obecného úradu. Po zhruba hodine vzrušených debát a vysvetľovania, ktoré zobďaleč sledovalo asi desať policajtov, sa nakoniec všetci rozišli. K ďalším incidentom už nedošlo.

Príhoda v Krajnej Bystrej bola dohrou dnešného pojednávania okresného súdu vo Svidníku, ktorý rieši údajné previnenie dvojice výtvarníkov voči majetku KSS. Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorí vlani na protest pomaľovali bustu Vasila Biľaka červenou farbou, totiž žalujú pre poškodenie cudzej veci. Hrozí im, že budú musieť zaplatiť náhradu škody, ktorú predstavitelia komunistickej strany vyčíslili na 3 500 eur.

Kalmus s Lorenzom vs obyvatelia Krajnej Bystrej
Autor: Ladislav Kerekeš

Hádky na súde

Aj na súde vo Svidníku to však dnes vrelo. Sudca mal čo robiť, aby udržal pojednávanie vo svojich rukách. Už pred jeho začiatkom sa na chodbe súdu strhlo niekoľko prudkých hádok a napätá atmosféra sa preniesla aj do súdnej siene. Prívrženci Vasila Biľaka hlasným pokašliavaním a občasnými výkrikmi rušili výpoveď svedka Petra Jašeka z Ústavu pamäti národa, keď začal opisovať, čoho sa mal Biľak ako jeden z popredných predstaviteľov komunistického režimu dopustiť pri kolaborácii so Sovietskym zväzom v roku 1968 a v nasledujúcich rokoch normalizácie.

Podobne reagovali na prítomných novinárov. Neustále ich obviňovali, že majú spustené kamery a zaznamenávajú nielen zvuk, ale aj obraz, čo sudca výslovne zakázal. Keď sa im novinári snažili vysvetliť, že inak zvukový záznam na televíznu kameru urobiť nemožno, reagovali pokrikovaním, až nakoniec sudca Štefan Bujňák nechal na niekoľko minút pojednávaciu sieň vyprázdniť. Nakoniec však v pojednávaní pokračoval, aby ho zhruba po hodine a pol odročil na 20. mája.

Medzitým však stihol vypočuť troch svedkov. Prvým bol človek, ktorý pre policajného vyšetrovateľa vypracoval posudok o škode na pomaľovanom pamätníku. Žalujúca strana však s jeho výpoveďou veľmi spokojná nebola. Peter Ferjančík na súde totiž povedal, že pri posudzovaní spôsobenej škody vychádzal len z fotografií a vlastného firemného cenníka. V posudku uviedol, že iba predpokladal, akú farbu Kalmus s Lorenzom použili na pomaľovanie busty a podstavca, a náklady na ich vyčistenie vyčíslil na zhruba 1 600 eur. „Kúpili sme drahý stroj z Nemecka. Cenník sme si stanovili na základe vlastných prepočtov. Čím väčšia je znečistená plocha, tým to vyjde lacnejšie a naopak,“ povedal pred súdom Ferjančík.

Budú súdiť ďalších tisíc ľudí?

Po ňom vypovedal čerstvo zvolený poslanec parlamentu a predseda OKS Ondrej Dostál. Toho nechal predvolať advokát dvojice výtvarníkov Daniel Lipšic. Dostál sudcovi povedal, že je jedným z iniciátorov a signatárov petície, ktorá schvaľuje počin Lorenza a Kalmusa. Podľa Trestného zákona je totiž trestné aj schvaľovanie trestného činu. Keď sa však udal na polícii, tá jeho podanie odmietla.

Rovnako sa priznal, že sa vlani pokúsil sám pomaľovať pamätník v Krajnej Bystrej. V tom mu však zabránili policajti, ktorí boli na mieste, keď tam prišiel. Napriek tomu, že svoj čin nedokonal, bol predvedený na políciu a potrestaný za priestupok. Zaplatil pokutu 30 eur a pustili ho domov. Obhajca dvojice súdených výtvarníkov tým chcel poukázať na nerovnaký postup úradov v rovnakej veci. „Keď odsúdia Kalmusa s Lorenzom, budú musieť súdiť aj ďalších tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu schvaľujúcu ich čin,“ tvrdí Ondrej Dostál.

Na súd sa prišli pozrieť aj ďalší aktivisti a priaznivci dvojice výtvarníkov vrátane vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu. Bol tam aj poslanec Peter Osuský, jeden z autorov zákona, ktorý postihuje popieranie zločinov totalitných režimov. Podľa jeho názoru bolo postavenie pamätníka porušením paragrafu Trestného zákona 422 písmeno „d“.

„To hovorím s plným vedomím človeka, ktorý tento paragraf do Trestného zákona osobne presadil,“ povedal Osuský pre Denník N. „Predstava, že niekto postaví v bratislavskom Au Café pamätnú dosku Adolfa Hitlera (pretože z toho miesta pozeral na Štefánika s levom a povedal ‚Die Katze muss weg‘), potom ho antifašisti natrú na hnedo a tým sa dopustia poškodzovania cudzej veci, je rovnako perverzná ako toto, čo sa tu odohráva,“ vyhlásil Peter Osuský. Podľa jeho názoru mal prokurátor pamätník kvalifikovať ako trestný čin, pretože prokuratúra podľa neho nemusí mať podnet od občanov na to, aby zasiahla.

Angažovaný počin obrazoborcov

Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz naďalej trvajú na tom, že sú nevinní a konali len v snahe zabrániť páchaniu trestného činu. „Ak vám niekto poleje auto farbou a potom vám to auto niekto ukradne, škoda spôsobená pomaľovaním sa stane bezpredmetná,“ uvádza Kalmus analógiu s tým, čo sa stalo aj v ich prípade. Bustu Vasila Biľaka totiž ani nie týždeň po tom, ako ju pomaľovali, ktosi odcudzil. Dodnes sa nenašla.

Pochybné je podľa neho aj vyčíslenie škody, čo naznačil aj sudca, keď sa svedka žalujúcej strany opýtal, či nezisťoval, či nebolo možné farbu okrem použitia drahého prístroja odstrániť napríklad horúcou vodou, na čo autor posudku nedokázal odpovedať, pretože pomaľovaný pamätník videl len na fotkách a rozbor použitej farby nikto neurobil.

Na ďalšie pojednávanie stanovené na 20. mája si sudca nechal pozvať ako svedka aj bývalú riaditeľku Slovenskej národnej galérie Katarínu Bajcurovú, ako súdneho znalca z odboru umenia. Tá vo svojom posudku zo 17. marca 2016 napríklad uvádza, že pamätník v Krajnej Bystrej sa vyznačuje tým, že sa ani zďaleka nepodobá na svoj objekt zobrazenia Vasila Biľaka. V skutočnosti podľa znalkyne „pôsobí skôr ako zneváženie než uctenie si portrétovaného“.

„Po vyhodnotení obrazového vizuálneho materiálu, na základe ktorého možno posúdiť výtvarnú a umeleckú hodnotu pamätníka Vasila Biľaka v Krajnej Bystrej, musím ako znalkyňa za oblasť výtvarného umenia konštatovať, že uvedené dielo má nulovú výtvarnú a umeleckú hodnotu. Okrem toho, že určenie ‚pamätníka‘ poprednému komunistickému ideológovi, jeho vyhotovenie a umiestnenie možno pokladať za ‚propagáciu zločinov komunizmu‘ (pozri Zákon NR SR 125/1996 Z. z. z 27. marca 1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému), aj z architektonicko-sochárskeho hľadiska ide o vážne zneváženie, znehodnotenie a narušenie verejného priestoru amatérskym, neumelým, výtvarne zlým a primitívnym ‚dielom‘ bez akejkoľvek estetickej hodnoty,“ píše Bajcurová v posudku.

Znalkyňa okrem toho uvádza, že počin Ľuboša Lorenza a Petra Kalmusa možno hodnotiť ako angažované autorské gesto, ktoré sa dá považovať za samostatné akčné umelecké dielo. Podľa nej má navyše v dejinách súčasného umenia tento typ angažovaného a „obrazoboreckého“ gesta svoju tradíciu a viacero precedensov sa podľa jej tvrdenia udialo aj na Slovensku, pričom neboli klasifikované ako trestné činy a od ich autorov nikto škodu nevymáhal. Ako príklad uviedla pomaľovanie sochy Stalina, či exponátu výstavy Prerušená pieseň v SNG a tiež busty Masaryka v Košiciach. Tieto sochy boli podľa nej štandardne vyčistené na náklady organizátora výstavy a mesta.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie