Anna Zábojníková
Výhľadu na nádvorie Esterházyho paláca z Kapitulskej ulice v historickom centre Bratislavy už roky stojí v ceste plechová brána s ostnatým drôtom nad ňou. V ruinách paláca chýbajú už len komparzisti do katastrofického filmu.
Neskororenesančný palác v susedstve stredovekých hradieb pochádza zo 17. storočia a postupne sa rozpadáva uprostred historického centra Bratislavy. Kedysi tam pôsobil aj skladateľ Joseph Haydn. Takmer pred 30 rokmi zaujal aj amerických filmárov. Zdevastovaný palác im poslúžil ako kulisa vo filme Peacemaker s Georgeom Cloonym a Nicole Kidman v hlavných úlohách.
Nádvorie dnes obkolesujú skelety viacerých budov. Na mnohých kôpkach sú rozložené škridle zo strechy, drevené palety, dlhšie aj krátke dosky, vrecia cementu aj poopierané lopaty.
Na niektorých budovách ešte vidieť zelenú omietku, inde už len tehlové murivo. Steny majú viaceré trhliny, niekde vidno veľké diery na miestach, kde boli kedysi okná či dvere. V múroch paláca si svoj priestor na život našlo aj niekoľko stromov.
Rozpadnuté a mohutné kamenné schody vedú cez široké chodby k prvému poschodiu. Tvoria ho priestranné miestnosti s obrovskými stropmi s klenbami a oblúkovými oknami v rade za sebou. V paláci je však mnoho miest, kam sa už kvôli bezpečnosti chodiť nedá.
O rekonštrukcii Esterházyho paláca sa pritom v Bratislave hovorí roky. Podľa portálu yimba.sk je však na dohľad. Rakúsky investor ho pretvorí na luxusný polyfunkčný objekt.
Keď predchádzajúci developer zasiahol do mestských hradieb kvôli garážam
Esterházyho palác na Kapitulskej ulici bol až do 20. storočia využívaný na bývanie. Za socializmu v ňom chceli vybudovať Mestský archív. Pred rokom 1989, kým ešte patril štátu, sa začala posledná obnova paláca, po revolúcii práce prerušili. Po reštitúcii skončil v súkromných rukách.
Za posledných 30 rokov viackrát menil majiteľa. Veľké plány s ním mala firma Agoria projekt, ktorá ho vlastnila od roku 2006. Palác chceli premeniť na hotel so štvorpodlažnými podzemnými garážami. Na to však potrebovali z frekventovanej Staromestskej ulice vybudovať odbočovací pruh a vyhĺbiť vjazd do paláca. Pri prácach však zasiahli aj do mestských hradieb, pričom odkopali aj časť ich muriva.
S prácami síce začali, rekonštrukcia však stroskotala na nedostatku peňazí. Konateľ firmy vtedy pre denník SME povedal, že ich rakúsky spoločník mal finančné problémy, pre ktoré nemohli opraviť palác.
Historický objekt, ešte stále vo vlastníctve firmy Agoria projekt, začal postupne chátrať. Pamiatkari investora viackrát upozorňovali, že stavbu treba zastabilizovať. Vlastníkovi paláca dokonca hrozila pokuta až milión eur.
Po opakovaných dražbách napokon palác v roku 2017 kúpila spoločnosť Esterhazy Real Estate, ktorá je dcérskou spoločnosťou rakúskej banky Raiffeisen. O tri roky neskôr už začala s razením tunela zo Staromestskej ulice, ktorý vedie na vnútorné nádvorie paláca a slúžiť bude ako prechod k už spomínanému podzemnému parkovisku.
Rozhodnutie vo veci stavebného povolenia na zmenu dokončenej stavby nadobudlo právoplatnosť 4. septembra 2023, hovorí Martina Kamanová z mestskej časti Staré Mesto.
Investor medzitým pracoval na projekte, ktorý zveril architektonicko-projekčnej kancelárii Adif. Z kultúrnej pamiatky po rekonštrukcii vznikne luxusný polyfunkčný objekt.
Najlacnejší byt za 720-tisíc
„Rekonštrukcia Esterházyho paláca je naplánovaná na marec 2025. Plánovaná dostavba bude trvať dva roky,“ povedal Daniel Fellner z Investment Consultant CBRE, pričom ukazuje na vjazd zo Staromestskej ulice.
„Tu je vybudovaný vchod, kde budú prichádzať autá zo Staromestskej ulice do štvorpodlažnej podzemnej garáže. Bude tu podkopaný tunel, ktorým sa autá dostanú na prvé podlažie. Tam bude desať parkovacích miest s dvomi autovýťahmi, ktoré budú vozidlá efektívne rozdeľovať po podlažiach. Dokopy vznikne v priestoroch podzemných garáží 142 parkovacích miest pre rezidentov, prenajímateľov aj verejnosť. Všetko sa bude v rámci prác podkopávať nanovo,“ vysvetľuje. Kúpna cena parkovacieho miesta je 84-tisíc vrátane DPH.
Palác prejde úplnou rekonštrukciou. Tvoria ho štyri časti. Najväčšiu z nich by ste mali rovno pred sebou, ak by ste vstupovali do areálu z Kapitulskej ulice. Podľa Fellnera je to zároveň budova, z ktorej sa pri rekonštrukcii najviac zachová. Na štyroch podlažiach tam bude 14 bytov. Na prízemí vznikne priestor pre retailové komerčné využitie, teda kaviareň a služby.
Investor podľa architekta projektu Ladislava Németha v budúcnosti neuvažuje, že by v areáli bola reštaurácia, objekt na túto funkciu nie je technicky vybavený pre vzduchotechniku a zohľadňujú aj to, že budúcim obyvateľom bytov nechcú dať pod okná hlučné nočné prevádzky.
V ľavom krídle niekdajšieho paláca budú tri byty, aj v tomto prípade bude na prízemí priestor na retailové využitie. Posledná budova s tromi bytmi vyrastie úplne nanovo od Kapitulskej ulice. Vedľa nej bude jediná stavba s nebytovými priestormi.
„Tu môžu vzniknúť kancelárie, rôzne lekárske ambulancie. Priestory sa môžu predať po podlažiach alebo aj rozkúskovať na menšie časti,“ hovorí Daniel Fellner.
Z plánovaných 20 luxusných bytov je k dispozícii na predaj ešte 15. Dizajn bytov vychádza z kombinácie pôvodných historických prvkov a prvkov modernej architektúry.
Najmenšie majú 70 metrov štvorcových, tie najväčšie 200. Na stránke, ktorá podrobne opisuje projekt, sú zverejnené aj ceny. Už spomenutý vysoký štandard bývania naznačuje, že nejde o lacné bývanie. Najlacnejší byt stojí približne 727-tisíc eur, najdrahší je päťizbový mezonet za 2,8 milióna eur.
Nádvorie bude otvorené pre verejnosť. „Návštevníci sa sem môžu dostať cez dva vchody priamo z Kapitulskej ulice. Vznikne tu námestie s kaviarničkami. Kapitulská ulica je v porovnaní s frekventovanými ulicami v časti Starého Mesta tichšia, toto by ju malo znova oživiť.“
V priestore nádvoria chcú v budúcnosti umiestniť umelecké diela.
„Priestor nádvoria môže v budúcnosti slúžiť aj ako výstavný priestor na prezentáciu dočasne inštalovaných výtvarných diel začínajúcich autorov,“ hovorí architekt projektu Ladislav Németh z ateliéru Adif, ktorému je objekt Esterházyho paláca dobre známy už od roku 1995.
Práve vtedy totiž ateliér Adif vyhral architektonickú súťaž na projekt rekonštrukcie pre Spoločnosť Spectrum, ktorá v tom čase komplex vlastnila.
„Pôvodný zámer bol zrekonštruovať jestvujúce objekty, dobudovať východnú uličnú prieluku a zrútené torzo južného krídla a v priestore nádvoria vybudovať konvenčnú podzemnú garáž s vjazdom zo Staromestskej ulice. V tom čase bol dopyt po kancelárskych priestoroch, takže aj funkčná náplň komplexu bola orientovaná prevažne na administratívne priestory doplnené o plochy bývania,“ hovorí architekt Ladislav Németh z ateliéru Adif.
Oslovili ich aj noví majitelia, aby projekty prepracovali pre potreby nových požiadaviek.
V stave gravitačnej samodeštrukcie
To, čo z Esterházyho paláca dnes zostalo, je v kontexte statiky a diagnostiky stavby hodnotené ako piaty havarijný stupeň. Podľa architekta je objekt v prebiehajúcom aktívnom procese gravitačnej samodeštrukcie.
Komplex Esterházyho paláca je tiež od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, je teda pod prísnym dohľadom pamiatkarov.
„Z toho dôvodu nie je možné uvažovať s búraním väčších hmôt. Každá časť alebo prvok určený na asanáciu prejde skúmaním a konzultáciami s príslušným referentom Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Väčšinou ide o konštrukcie ako napríklad drevené stropy, ktoré doznali značné statické poruchy a ich havarijný stav neumožňuje, aby boli zachované,“ vysvetľuje Németh.
Objekt paláca patrí do skupiny mestských palácových stavieb Bratislavy, ktoré vo veľkom vznikali v Bratislave po roku 1536, keď bolo mesto vyhlásené za hlavné a korunovačné mesto Uhorska. Hradbový múr pozdĺž západnej línie paláca dokonca tvoria najstaršie stredoveké murivá. Významná je aj Kapitulská ulica, ktorá patrí k najstarším v Bratislave.
„Preto bolo nutné pred začatím projekčnej činnosti zrealizovať súbor prieskumov a výskumov, ako napríklad archeologické prieskumy, geologický prieskum, dendrologicky prieskum…,“ vyratúva potrebné procesy Ladislav Németh.
Bolo nevyhnutné vybudovať vjazd zo Staromestskej ulice a akým spôsobom sa zasiahlo do mestských hradieb?
„Určite to bolo nevyhnutné, nakoľko v dvorovej časti je umiestnená podzemná garáž s parkovaním pre osobné automobily. Zrekonštruovať takýto komplex bez vybudovania statickej dopravy by v súčasnosti nedávalo vôbec zmysel,“ vraví architekt. „Dopravná situácia je v Bratislave už dnes dosť komplikovaná a zvýšiť nárok na parkovanie na priľahlých uliciach prípadne v parkovacích domoch by sa nestretlo s pochopením príslušných orgánov,“ vysvetľuje Németh.
Jedným dychom zároveň dodáva, že z hľadiska povoľovania bolo treba len zúčastnených presvedčiť, že vybudovanie parkovacích miest pre potreby Esterházyho paláca je nevyhnutné a že pripojovací pás zo Staromestskej a aj tunel, vjazd a výjazd z garáže nebudú mať v budúcnosti negatívny vplyv na dopravu.
„Búracie práce na parkanovom múre boli realizované v podzemnej časti parkanovho múra, respektíve v základových betónových konštrukciách, ktoré podchytávajú historickú pôvodnú časť mestských hradieb. Toto podchytávanie bolo realizované počas stavebnej činnosti v 70. rokoch minulého storočia,“ hovorí o prácach na vjazde zo Staromestskej ulice architekt Ladislav Németh.
Vysvetľuje tiež, že takmer 20-ročná práca na projekte bola náročná, no tiež aj zaujímavá a poučná.
„Skĺbiť požiadavky investora, zapracovať, skoordinovať technologické a technické prvky budovy, pritom akceptovať nariadenia a usmernenia KPÚ BA bolo niekedy dosť náročné. Na projekčnej príprave pracoval veľký tím projektantov a špecialistov, a ja dúfam, že sa nám podarilo uskutočniť dielo, na ktoré bude hrdý každý, kto sa na projekčnej príprave podieľal,“ uzatvára Németh.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
