Last minute nápad na leto: dovolenka, o ktorej nepoviete šéfovi

Po quiet quittingu (nedáte výpoveď, ale snažíte sa pracovať čo najmenej) je tu nový trend, ktorý sa prepracoval z TikToku až do Wall Street Journalu: quiet vacation, teda tichá dovolenka.

Je to dovolenka, počas ktorej sa tvárite, že ste stále v práci.

Tichá dovolenka bude asi o dosť jednoduchšia pre kancelárskych zamestnancov pracujúcich z domu ako pre vodičov MHD.

Návod je jednoduchý: odcestujete na dovolenku, ale na pláži si párkrát otvoríte počítač a odpoviete na tie najnutnejšie správy, ktorých ignorovanie by vašu neprítomnosť v práci mohlo prezradiť.

Takéto správanie zamestnancov je najpochopiteľnejšie v Spojených štátoch, kde majú ľudia v priemere len 11 voľných dní v roku a mnohé firmy na nich navyše vyvíjajú tlak, aby si ani túto dovolenku nevyberali celú. Každý piaty zamestnanec v USA nemá nárok na ani jeden deň dovolenky v roku.

V Amerike tak až štvrtina ľudí priznáva, že si niekedy zobrali voľno bez toho, aby to ich kolegovia vedeli. Mnohí šéfovia zase hovoria o podozreniach, že ich zamestnanci v lete prácu len predstierajú. Okrem oneskorených odpovedí na správy je vraj najsilnejším signálom, ktorý ľudí prezrádza, virtuálne pozadie počas videohovorov. (The Wall Street Journal)

Vyrovnávanie regionálnych rozdielov v EÚ. Odkedy sa Giorgia Meloniová, reprezentantka talianskej krajnej pravice či postfašistickej pravice, stala premiérkou, tak v oblasti kultúry:

• Odvolala šéfa verejnoprávnej televízie a dosadila na post dlhoročného krajne pravicového politika, ktorý obdivuje Vladimira Putina a nenávidí Georgea Sorosa.
• Vymenila šéfov množstva kultúrnych inštitúcií a nahradila ich takmer bezvýhradne postaršími talianskymi mužmi (predtým mali na podobných postoch šancu aj mnohí známi cudzinci).
• Za ministra kultúry vymenovala novinára, ktorý napísal obdivné knihy o Putinovi aj Si Ťin-pchingovi, ako riaditeľ televízie sa predtým preslávil neustálym kŕmením publika obrázkami nebezpečných čiernych migrantov na lodiach a po vymenovaní sľúbil, že urobí poriadok s „rímskymi salónmi“ (obdoba bratislavských kaviarní) a „kultúrou pre elity“.
• Kľúčovou časťou jej rétoriky sa stal boj proti „cancel culture“ – spoločenskému fenoménu, pri ktorom jednotlivci alebo organizácie čelia verejnej kritike a bojkotu za kontroverzné správanie alebo názory. Ako komentuje New York Review of Books, cancel culture v skutočnosti do Talianska ešte ani nestihla doraziť, ale v plnej sile už dorazil odpor proti nej.
• Vznikli plány na založenie nového „múzea talianskosti“. (The New York Review of Books)

Pre vaše dobro. Keďže HBO už nenatáča ďalšie série seriálu Boj o moc (Succession), musíme sa uspokojiť s reálnou rodinou Murdochovcov namiesto fiktívnej rodiny Royovcov, ktorá bola podľa nej vytvorená.

Mediálne impérium zahŕňajúce Fox News, Wall Street Journal a množstvo ďalších firiem dnes ovláda 93-ročný Rupert Murdoch. Po jeho smrti prejde kontrola nad fondom, pod ktorý spadá všetok majetok, na štyri jeho najstaršie deti: Jamesa, Lachlana, Elisabeth a Prudence. Na všetkých rovným dielom.

Murdoch nastavil pravidlá zvereneckého fondu už pred rokmi tak, aby ich prakticky nebolo možné zmeniť. Ani sám Murdoch nemôže pravidlá len tak meniť alebo dedičstvo svojim deťom odobrať.

Potom sa mu však stalo to najhoršie, čo sa rodičovi môže stať: z jeho detí sa vykľuli liberáli.

Len jednému – Lachlanovi – sa dá veriť, že by aj po smrti otca zachoval orientáciu Fox News na očierňovanie cudzincov, gejov, demokratov, podporu Donalda Trumpa a ochranu ostatných tradičných hodnôt Murdochovcov.

Rupert Murdoch preto podal žalobu na súd, v ktorej argumentuje takto: celá firma musí byť predsa len zverená Lachlanovi. Hoci to ostatné deti nechcú, súd by to mal urobiť práve v ich vlastnom záujme. Ak by totiž pod novým vedením nebol kanál Fox tak politicky extrémistický, poškodilo by to jeho biznis a tým aj samotné deti. Drámu budeme ďalej pozorne sledovať. (The New York Times)