Newsfilter: Len aby túto párty nepokazil Matovičov žiak

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Šimkovičová a Machala pozývali na protest

Dva protesty za dva dni uprostred dovolenkovej sezóny a ešte v 35-stupňových horúčavách – to by bol ambiciózny plán aj na revolučnejšie námestia, než sú tie slovenské. Lenže samotné objekty protestov sú aj v týchto teplách také energické a hlúpe, že celým svojím konaním akoby pozývali davy a volali – občania, príďte a ukážte, čo si o nás myslíte!

V pondelok sa o to najviac pričinila úderka SNS. Martina Šimkovičová a Lukáš Machala, tohto času obaja z ministerstva kultúry, sa v konšpiračnom rádiu Infovojna zo všetkých síl snažili naštvať, uraziť a znechutiť ešte aj tých najviac odolných a zhovievavých.

Ministerka vyštvaná na Slovensko a vyslanec plochozeme sa vyhrážali svojim kritikom a komikom súdmi aj novými zákonmi, všetkých nazývali primitívmi a krikľúňmi, hromžili na spisovateľa Hvoreckého, herca Kostelného i odvolanú galeristku Alexandru Kusú. Machala sľúbil vybaviť, že novinári už nebudú chodiť po školách, a Šimkovičová opisovala, ako Denník N tlčie ľudí, ktorí ho neposlúchajú.

Komu by všetky tie vyhrážky a nadávky nestačili, tomu sa odplatia tak, že zrušenú prednášku konšpirátora Bukovského v Bibiane predsa len zorganizujú. Aspoň vidno, že ministerka sa nezastaví ani pred pomstou na deťoch.

Medzitým sa však ozývali aj hlasy rozumu, ktoré človeku pripomínajú, že svet sa ešte úplne nezbláznil, že Zem je stále guľatá a že zlo sa nedá zamaskovať krojom a šminkami.

Slovenskej kultúry alebo jej prenasledovaných reprezentantov sa zastala Zuzana Čaputová, ale napríklad aj českí divadelníci či Univerzita Komenského, alebo dokonca bývalý spolumoderátor Martiny Šimkovičovej z jej čias v Markíze.

Odbory Slovenského národného divadla ohlásili vznik štrajkového výboru a už dnes vedia, že medzi ich požiadavkami bude aj odstúpenie ministerky.

Najsilnejší však nakoniec aj tak bude hlas ulice. V pondelok ho rozozvučali tisíce ľudí, dovolenkám a horúčavám napriek.

2. Skúsenosť radí držať si Demokratov od tela

Slovensko je ešte mesiace až roky od chvíle, keď nahromadený hnev ľudí zase raz zvrtne smerovanie politiky, no už teraz vidno varovné signály, že to môže dopadnúť podobným nedopatrením ako naposledy. Vlnu spravodlivého občianskeho hnevu po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vtedy v hodine dvanástej ovládol Igor Matovič. Vyhral voľby a stal sa určujúcim elementom politického štýlu, ktorý do troch rokov otočil tok dejín zase naspäť, rovno pod nohy Roberta Fica.

Nie je náhoda, že pri Matovičovi stáli tak blízko Jaroslav Naď a Eduard Heger. Druhý z nich sa v rozhovore s Karolom Sudorom dnes už nevie rozpamätať, ako to bolo s kauzou vakcín Sputnik alebo s útokom Igora Matoviča na Zuzanu Baťovú, ale tieto jeho pamäťové výpadky len potvrdzujú, že zbabelosť, ktorú sa snaží zamaskovať slušnosťou, si preniesol od Matoviča k Demokratom.

Zaujímavejší než Heger je Jaroslav Naď. Medzičasom sa už stal takým hlasným a úspešným, že to ťahá nahor celú stranu. Na tom by nebolo nič zlé, keby spôsob, akým to robí, tak veľmi nepripomínal Igora Matoviča.

Hovoriť o úspechu strany je ešte predčasné, no odkedy je jej predsedom Jaroslav Naď, zlepšila svoje čísla v prieskumoch z chudobných troch percent až tesne pod päť. A aj Jaroslav Naď vie, že päťka môže byť magickou hranicou, za ktorou už pôjde všetko ľahšie.

To hlavné, čo na Naďových spôsoboch pripomína Matoviča, je jeho politický jazyk. Pomenúva veci podobne jednoducho, opakuje svoje úspešné formulky (napríklad ZLOvláda) a spomedzi predsedov strán komentuje veci suverénne najpriamejšie, aj keď presnejší prívlastok by asi bol – najagresívnejšie. Niet divu, že mu tento štýl vyniesol prvé miesto spomedzi opozičných lídrov vo facebookových štatistikách. V Matovičových začiatkoch ešte nemali sociálne siete taký význam, ale to je jedno, pretože populizmus zaberá na všetkých platformách.

Naď však má s Matovičom spoločný nielen zdroj vlastného úspechu, podobný je mu aj v nepriateľskom až podráždenom prístupe k tej časti svojho okolia, ktorá mu – ako by povedal Igor Matovič – hádže polená pod nohy či bodá dýku do chrbta. Aktuálne sa to prejavuje Naďovými útokmi na médiá, ktoré boli aj Matovičovým obľúbeným cieľom, alebo na politických konkurentov. Tí si dovolili získať vo voľbách toľko percent, že Demokratom sa neušiel ani štátny príspevok či kreslo v Európskom parlamente, a Jaroslav Naď v tom videl ich sebectvo.

Nedá sa rovno napísať, že všetky tieto vlastnosti predurčujú Jaroslava Naďa na to, aby sa jeho prípadný úspech skončil rovnako neslávne ako Matovičov, ale od konkurenčných opozičných strán je určite rozumné a prezieravé, že sa k nemu správajú rezervovane, a to aj pri organizovaní protestov. Už raz sa pričinením OĽaNO ukázalo, že na porážku Fica ani zďaleka nestačí vyhrať jedny voľby.

3. Za Dušana Kováčika sa hanbil aj Maroš Žilinka

Robert Fico roky pracoval na tom, aby ochránil pred trestom seba a svoj gang, a na príklade prepusteného Dušana Kováčika najlepšie vidno, aký je v tom úspešný. Fico to dokázal vďaka svojmu návratu k moci a ovládnutiu polície, ale aj preto, že do veľkej časti spoločnosti úspešne vmasíroval lož o tom, že stíhanie jeho gangu bolo vecou politickej objednávky. Túto fabulu vystaval aj okolo Dušana Kováčika.

Lenže Kováčikov príklad je dobrý aj na to, že ukazuje trhlinu vo Ficovej rozprávke. Jej podstatu vystihla reportérka Mária Benedikovičová v texte, ktorý je o vzťahoch Dušana Kováčika a generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

O Žilinkovi by nikto nepovedal, že by bol stelesnením boja proti skorumpovaným politikom a úradníkom, nedajbože, že by urobil čokoľvek, čo by sa priečilo Robertovi Ficovi. V prípade Dušana Kováčika však k žiadnemu súzneniu medzi Ficovými želaniami a Žilinkovými rozhodnutiami nedošlo. Naopak, vznikli tam až také prieky, že to Dušan Kováčik nevydržal a vyžaloval sa z nich verejne.

Stalo sa to v rozhovore s poslaneckou asistentkou za SNS, v ktorom Kováčik posielal do väzenia prokurátora Šúreka i svojich vyšetrovateľov a vyhrážal sa svojim kritikom i médiám.

V tejto veci je však najzaujímavejšia jeho tvrdá kritika Žilinku. Kováčik sa vyjadril, že „by sa zgrcal“ z toho, ako sa Žilinka po jeho zatknutí podpísal pod verejnú výzvu na jeho odstúpenie. Žilinkovi však má za zlé hlavne to, že ho nepustil z väzby oveľa skôr ako Susko. Žilinka to mohol urobiť podobným spôsobom ako minister spravodlivosti, no túto príležitosť pomôcť prominentnému väzňovi na rozdiel od mnohých iných nevyužil.

Žilinka zrejme cítil, že ak by to urobil, až príliš by bilo do očí, ako zmenil názor. Po zatknutí Kováčika v roku 2020 totiž patril k jeho najväčším kritikom, čo zrejme súviselo s tým, že vtedy sa už pomaly videl na generálnej prokuratúre. Vtedy ešte mohol nahlas povedať, že Dušan Kováčik je hanbou prokuratúry. Dokonca ešte aj v apríli 2021 si mohol dovoliť odmietnuť Kováčikovo dovolanie a vyhlásiť jeho stíhanie za opodstatnené. Dnes už len ticho mlčí.

Jednou vetou:

4. Prezident Peter Pellegrini sa k aktuálnym témam stretne postupne s premiérom Robertom Ficom (Smer), ministrami aj lídrami politických strán vrátane opozičných, oznámil v reakcii na vyjadrenia opozície.

5. Po stretnutí so smrťou Robert Fico smeruje Slovensko k autokracii, napísali vo svojom článku britské The Times.

6. Univerzita Komenského s obavami sleduje komunikáciu vedenia ministerstva kultúry smerom k SND a SNG, vyhlásili rektor UK Marek Števček a dekan Filozofickej fakulty Marián Zouhar.

7. Jediný domáci výrobca striekačiek aj ihiel Chirana T. Injecta zo Starej Turej spadol vlani do straty 1,6 milióna eur, a to aj v dôsledku neúspešnej expanzie do Číny.

8. Rast platov v júni sa spomalil, priemerná nominálna mzda však rástla vo všetkých odvetviach.

9. Posledný úsek severnej D1 by sa mal stavať 2 555 dní, čiže 7 rokov, odhaduje NDS, ktorá práve vyhlásila súťaž na výstavbu.

10. Najväčšiu stratu zo všetkých troch poisťovní dosiahla v prvom polroku Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške takmer 50 miliónov eur.

Zaujímavé texty:

Ťažko povedať, či je to vec povahy alebo politickej stratégie, ale Robert Fico zjavne chce, aby ho ľudia videli výhradne v polohe alfa samca, ktorý ako nezničiteľný kyborg prejde peklom a ohňom bez zásadnej ujmy.

Miroslav Beblavý o politike po atentáte (sme.sk)