Koľko zaplatiť vydieračom z internetu? Maximálne polovicu, ideálne desatinu

Prídete ráno do práce a na všetkých počítačoch svieti hlásenie: máme všetky vaše dáta a zablokovali sme všetky vaše zariadenia. Ak ich chcete naspäť, pošlite 100-tisíc dolárov v bitcoine na túto adresu.

Čo teraz?

Prvá rada od profesionálneho vyjednávača Nicka Shaha neprekvapí: nerobte nič a zavolajte profesionálneho vyjednávača. Vaše technologické možnosti, ako sa z problému vyvliecť, sú väčšinou obmedzené. Prekvapujúco často sa však len vytrvalým rokovaním podarí vydieračov presvedčiť, že peniaze nemáte a budú s vami mať len problémy. Len tretina prípadov, ktoré vyjednávač rieši, sa skončí zaplatením výkupného.

Shah pri rokovaní neustále naťahuje čas a väčšinou predstiera, že je nízkopostavený zamestnanec vo firme. Najlepšie žena, keďže vydierači často predpokladajú, že žena vo firme veľmi ani nerozhoduje. Pokúša sa zistiť, čo presne zločinci vedia o firme a dátach, ktoré získali, a podľa toho prípadne dospieť k sume výkupného.

Vydierača na opačnej strane anonymného četu si netreba predstavovať ako osamelého tínedžera za počítačom. Zločinecké gangy fungujú „rovnako ako iné bežné korporácie vrátane oddelenia ľudských zdrojov a zložitej byrokracie“. Jeden z vyjednávačov povedal týždenníku The Economist, že gangy sú také profesionálne, že pri problémoch s obnovou dát je pomoc od ich oddelenia technickej podpory rýchlejšia a efektívnejšia ako technická podpora spoločnosti Apple.

Gangy takisto používajú „frančízový“ model podobný modelu McDonald’s, keď si jednotlivci môžu prenajať softvér zločineckej skupiny a hľadať si vlastných „klientov“. Podobné McDonald’s sú aj striktné pravidlá, ktoré musia takíto „spolupracovníci“ dodržiavať. Vo všeobecnosti je napríklad zakázané znížiť v priebehu rokovania cenu viac než o polovicu.

Shah novinárom opísal prípad, keď na základe množstva dát, ktoré zločinci ukradli, odhadoval, že si vzhľadom na bežné ceny môžu vydierači vypýtať 5 až 15 miliónov dolárov výkupného. Vyžiadali si len dva milióny dolárov, z čoho usúdil, že nie sú až takí profesionáli a nemajú presné informácie o tom, čo vlastne ukradli.

Niekoľko dní ich v online debate presviedčal, že firma vôbec nemá dva milióny dolárov, až kým zločinci nenavrhli, že im bude stačiť 700-tisíc. Vyjednávač napísal, že môže zaplatiť 180-tisíc, a prípad bol uzavretý. Peniaze zaplatila poisťovňa pokrývajúca za napadnutú korporáciu kybernetické riziká. (1843/The Economist)

Koľko vás naozaj bude stáť pozretie Star Wars. Americká lekárka Kanokporn Tangsuanová si minulý rok v októbri sadla s manželom do reštaurácie v Disney rezorte na Floride, ktorú firma Disney propagovala ako vhodnú pre všetkých alergikov. Čašníci aj kuchári ju niekoľkokrát ubezpečili, že jedlo, ktoré si objednala, neobsahuje alergény. Napriek tomu po odchode z reštaurácie dostala alergický záchvat a zomrela. Jej manžel Jeffrey Piccolo teraz Disney žaluje a žiada 50-tisíc dolárov odškodného.

Firma Disney tento mesiac požiadala sudcu, aby súdny proces zastavil. Dôvod je, že Piccolo si v roku 2019, štyri roky pred smrťou jeho manželky, na mesiac zadarmo vyskúšal streamovaciu službu Disney+.

Pri registrácii musel súhlasiť s podmienkami používania a v nich sa píše, že sa navždy vzdáva práva Disney za čokoľvek žalovať, maximálne sa môže so sťažnosťou obrátiť na súkromnú arbitráž.

Ak si teda podľa právnikov firmy Disney pozriete doma na svojom televízore trebárs Homeland, Walking Dead alebo Lost, nemôžete sa potom sťažovať, ak vás alebo vašich blízkych neskôr Disney – napríklad – zabije.

Spor na súde zatiaľ stále pokračuje. (New York Post)

(Oprava: v pôvodnej verzii tohto textu sme chybne uviedli, že predplatné Disney+ si kúpila Tangsuanová, nie jej manžel. Ospravedlňujeme sa.)

Umenie pre každého. Autor tohto textu nie vo všetkom súhlasí s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, ale tentokrát sa musí spolu s ňou opýtať: čo slovenskí umelci v poslednom čase urobili pre nás, obyčajných ľudí?

Britský výtvarník Banksy tento mesiac umiestnil do londýnskych ulíc desiatku nových kresieb zvieratiek – slony, mačku, hrocha – a rozprúdil hneď debatu, aký je ich skrytý význam: či sa nás koza balansujúca na útese snaží upozorniť na krehkosť civilizácie alebo vyzvať na podporu zvieracej charity.

Umelec však hneď vysvetlil, že cieľom bolo len „potešiť a rozveseliť verejnosť v čase, keď sú spravodajské titulky také depresívne“.

Vzhľadom na povahu aktuálnych spravodajských titulkov na Slovensku je férové očakávať od našich vizuálnych umelcov prinajmenšom mačičku, šteniatko, svišťa a leňochoda na celú výšku štyroch strán bratislavského hradu a 50-metrovú bronzovú sochu kamzíka na vrchole Sitna. (The Guardian)