Denník N

Belgicko je nefunkčný štát, kde je veľa get, hovorí expert po útokoch

Bezpečnosť posilnili aj pri letisku vo Frankfurte. FOTO - AP
Bezpečnosť posilnili aj pri letisku vo Frankfurte. FOTO – AP

Belgická polícia začala po Paríži zatýkať podozrivých, no to nestačí. Krajina musí začať bojovať s islamizmom, hovorí Jakub Janda z českého think-tanku Evropské hodnoty.

V Belgicku sa už dlhšie hovorilo, že sa niečo chystá, bol teda stredajší útok pre vás prekvapením?

Ani nie, z niekoľko dôvodov. Belgicko má dnes na počet obyvateľov v EÚ najväčší počet zahraničných bojovníkov, teda zradikalizovaných moslimov s belgickým pasom, ktorí odišli bojovať za Daíš (Islamský štát). Odišlo zhruba 500 ľudí a asi 150 ľudí sa už vrátilo do Belgicka a sú skutočne bezpečnostným rizikom.

Video: Fico: Obávam sa, či dokážu politicky korektné režimy reagovať na útoky
autorka: Martina Pažitková

Minulý piatok zadržali jedného z útočníkov z Paríža, Salaha Abdeslama, ktorý povedal, že chystali teroristický útok a dvaja jeho blízki boli na úteku. Môže to podľa vás súvisieť s útokmi na letisku?

To nie som schopný povedať, bližšie informácie ešte len prídu, ale jeden z variantov je ten, že tie bunky nie vždy sú koordinované. Môžu mať spoločný cieľ alebo ideológiu, teda podporu Islamského štátu v Európe. No môžu konať sami za seba. Môžu konať rýchlo, keď sú pod tlakom a majú dojem, že ich čoskoro odhalia. Môžu sa rozhodnúť konať a útok urobiť čo najskôr. Bolo to skutočne len pár dní od toho veľkého zatknutia.

Prečo je práve Belgicko rajom teroristov v Európe? V čom je iné ako ostatné krajiny?

Je odlišné tým, aký veľký je tu počet get, teda štvrtí, v ktorých žijú ľudia prisťahovaleckého pôvodu. Koľko ich je a ako bezpečnostné zložky majú alebo nemajú prehľad, čo sa v nich deje. V Belgicku existuje slávna štvrť Molenbeek, ale tých lokalít, kde sú vytvorené paralelné spoločnosti, je oveľa viac. To vidíme aj v iných štátoch, ale v Belgicku je ich počet a koncentrácia vyššia. Tieto getá sú miesto, kde sa radikalizujú ľudia. Z nich vychádza veľký počet ľudí, ktorí podporujú Islamský štát. Niektorí z nich sa rozhodnú konať, zaobstarajú si zbrane, stanú sa spolupracovníkmi v Belgicku alebo odídu do Sýrie.

Jakub Janda pôsobí v českom think-tanku Evropské hodnoty, ktorý vlani organizoval konferenciu Internal Security Forum Prague.
Jakub Janda pôsobí v českom think-tanku Evropské hodnoty, ktorý vlani organizoval konferenciu Internal Security Forum Prague.

Sú odhady, koľko radikálov môže byť v Belgicku?

Odhady sú veľmi nepresné, ale sú to tisícky ľudí.

Súhlasíte s tým, že belgická polícia v posledných rokoch nerobila dostatok v boji s radikálmi?

Určite áno. Ale nie je to iba problém polície, tá je až posledný nástroj, je to aj o politickej vôli. Je to o tom, či sa štát a jeho predstavitelia identifikujú s tým, že šírenie islamizmu je v krajine hrozbou. To je niečo, čo sa v mnohých európskych štátoch a najmä v Belgicku nestalo. Preto máme takéto veľké getá, kde potom môžu policajné zložky už iba reagovať a snažiť sa pochytať tých, čo už páchajú samotné činy. V takej situácii sme už dnes, ale to už je neskoro. To, čo tomu predchádzalo, bol vznik get a veľmi slabá politická vôľa, aby sa tomu zabránilo.

Súvisí to nejako aj s tým, že Belgicko je považované v istých zmysloch za zlyhávajúci štát? Rok a pol sa tam hľadala vláda, sú tam veľké rozpory medzi Flámskom a Valónskom.

Určite môže. Belgicko je považované za veľmi nefunkčný štát v mnohých ohľadoch a s tým súvisí to, akým spôsobom je štát schopný razantne a dôsledne riešiť tieto veci, ktoré majú nielen sociálne dosahy, ale aj čisto bezpečnostné. Sú to spojené nádoby. Výsledkom môžu byť aj takéto tragické udalosti.

Zmenilo sa niečo po Paríži?

Zmenilo sa to, akým spôsobom belgické bezpečnostné zložky na to reagovali a vedome vyhľadávali potenciálnych útočníkov. Čo je veľmi dobré, takéto razie prebiehali v rôznych štvrtiach. To už je až posledná fáza. Viete, že máte skupinu jednotlivcov a snažíte sa nájsť v tejto veľkej kope sena nebezpečných ľudí a je len otázka času a šťastia, či sa to podarí. Ale to už sme vo fáze, keď bojujeme s následkami. Je potreba začať bojovať aj s politickou ideológiou islamizmom a snažiť sa ho poraziť.

Čo to znamená?

V Európe sú dnes tolerovaní imámovia, islamskí duchovní, ktorí šíria ideológiu islamizmu. Tá je založená na hlbokej nenávisti voči západným hodnotám: slobode slova a podobne. Je to stále tolerované v rámci slobody vyznania. Nám sa musí podariť oddeliť islam od islamizmu, vieru od politickej ideológie, ktorá je zakladajúcim kameňom džihádizmu, čo sú násilné prejavy ideológie. Snažia sa, napríklad v Británii, zaviesť časti práva šaría do európskych právnych poriadkov, to je ideologická bitka, ktorá už prebieha. V Británii z toho dôvodu existuje organizácia, ktorá sa volá Quilliam, ktorá sa radikálne stavia voči islamizmu, sú to bezpečnostní experti, ktorí spolupracujú s britskou vládou (rozhovor si môžete prečítať tu).

Napriek tomuto všetkému v Belgicku nemali väčší teroristický útok. V roku 2011 šesť ľudí zabil strelec v Liége, v porovnaní s Parížom či Madridom to boli len menšie veci. Čím si to vysvetľujete?

Nemám na to nejaké presné vysvetlenie. Môže to byť tým, že Belgicko pre nich bola relatívne bezpečná základňa. Útoky v Belgicku by mohli mať silný politický dosah, ak by napríklad zaútočili vo vnútri európskych inštitúcií. Tie však zatiaľ veľmi dobre chránia, sú tam vojaci. Zatiaľ sme tiež napríklad nevideli väčší teroristický útok v Nemecku, čo je veľmi neobvyklé. Tie dôvody môžu byť rôzne.

Útočili na letisku v odletovej zóne, ktorá nie je chránená. Nie je to rizikové miesto, relatívne ľahko tam môže niekto prísť a odpáliť sa, tie kontroly sú až neskôr?

No práve. To je vec, ktorá bude podľa mňa dôsledkom týchto útokov. Napríklad v Turecku je väčšina veľkých letísk zaistená, už pri vchode musíte prejsť bezpečnostným skenerom. V samotnej odletovej hale sa nachádza veľa ľudí, je tu potenciálna hrozba. Na európskych letiskách to veľmi nebýva. To sa môže zmeniť, možno ju zavedú, čo je asi úplne správne a logické. Evidentne to pre nich bolo relatívne jednoduché, aj keď uvidíme, či tam nebola aj ďalšia motivácia, napríklad sú správy, že sa odpálili blízko okienka americkej aerolinky. Ak by sa to potvrdilo, bol by to jasný ideologický podtext.

Ďalší útok bol v metre. Ako sa dá chrániť tam?

Môžete urobiť to, čo sa už dnes deje, že pošlete policajtov či vojakov na jednotlivé stanice. Ale to je tak všetko, čo s tým môžete urobiť. Technicky sa nedá urobiť, aby bezpečnostné skenery boli pri vstupe do tých staníc. To si asi ťažko predstaviť. Ale pokiaľ by útoky pokračovali, tak si viem predstaviť, že v priebehu pár rokov by bezpečnostné kontroly zaviedli na stanice metra.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útoky v Bruseli

Svet

Teraz najčítanejšie