Denník N

Kde sú riziká a slabé stránky vlády? V starých kauzách aj v kontrole polície

Nová koalícia. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nová koalícia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Do novej vlády zasadnú mnohé staré tváre. Nesú si so sebou kauzy z minulého obdobia, no čakajú ich aj nové strety. Tu je prehľad momentov, pre ktoré môžu v novej štvorkoalícii vznikať prvé spory.

Dnes o pol štvrtej nové vládne strany podpísali koaličnú zmluvu. Slovensko bude mať po jednofarebnej vláde Smeru, ktorá v parlamente bez problémov pretlačila všetko, čo chcela, opäť koaličný kabinet.

„Nežiadam podporu, žiadam rešpekt. Iná alternatíva neexistuje, iba alternatíva chaosu,“ hovoril staronový premiér Robert Fico o tom, že opozícia a médiá šíria nenávisť.

I keď Robert Fico hovorí, že existuje predpoklad, že nová vláda vydrží celé štyri roky, rozhodne nebude taká stabilná, ako tá predchádzajúca. Kde ležia míny, ktoré v novej koalícii môžu vybuchovať, ukázali čiastočne už programové priority, ale aj prvé dni po voľbách.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bezpečnosť v rukách Fica a Kaliňáka

Je to spor, ktorý prebieha na pozadí celého skladania novej koalície. Most-Híd a Sieť z viacerých strán schytávajú kritiku, že nielen nedokázali vyrokovať vládu bez Roberta Fica či Roberta Kaliňáka, ale v rukách týchto dvoch ľudí fakticky zostane bezpečnostný aparát štátu.

Robert Fico má z titulu svojej funkcie opäť možnosť nominovať šéfa Slovenskej informačnej služby, kde sedí jeho človek už fakticky desať rokov, s krátkou prestávkou počas Radičovej vlády. Najprv Ficovi veľmi blízky Jozef Magala, dnes riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, a od roku 2012 Ján Valko, ktorý predtým robil v Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS).

Kaliňák zase opäť povedie políciu, a v tejto chvíli mu zostáva aj právo vybrať si svojho policajného prezidenta.

Video: Bezpečnostné riziko v parlamente? Kotlebovi poslanci so zbraňami (autorka: Martina Pažitková)

Z programových priorít novej vlády je zrejmé, že Smer musel pravici sľúbiť ústupky, dokonca aj pri tejto ministerskej nominácii. Dokument hovorí o „posilnení parlamentnej kontroly menovania prezidenta policajného zboru“, ale aj „posilnení nezávislosti kontroly ozbrojených zložiek“ či „novom zákone o spravodajských službách“.

Do akej miery tieto zmeny aspoň narušia dominanciu Smeru na čele bezpečnostných zložiek sa však bez ich konkrétnych podôb dá len špekulovať. Personálne pokračuje všetko tak, ako doteraz. Pravica dokonca nevyjednala ani len post štátneho tajomníka na vnútre. Krížovú kontrolu tam Smeru bude robiť SNS, ktorá má k najsilnejšej strane predsa len bližšie ako Sieť či Most-Híd.

A podobne obe strany ostanú  aj mimo ministerstva obrany, ktoré má pod sebou aj vojenské tajné služby. Ministrom tam bude nominant SNS, štátnym tajomníkom človek Smeru.

Býrový dom Bonaparte. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bytový dom Bonaparte. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kauza Bašternák a schôdzky s Výbohom

Smeru zostáva kontrola nad políciou či tajnými službami v čase, kedy sa okrem iného vyšetrujú podvody s DPH, za ktorými majú byť ľudia blízki špičkám vládnej strany. Obchody s bytmi Ladislava Bašternáka, pri ktorom sa objavili podozrenia, že štát okradol až o dva milióny eur, Kaliňákova polícia nikdy poriadne nevyšetrila.

Bašternák bol pritom Kaliňákovým susedom, kamarátom nového podpredsedu parlamentu Martina Glváča a zároveň je majiteľom bytového komplexu Bonaparte, v ktorom si prenajíma byt Robert Fico.

Kaliňák hovorí, že za kauzou je pokus o jeho diskreditáciu. Noví koaliční partneri Smeru už avizovali, že čudné prevody by sa mali vyšetriť. „Určite budeme do toho biť, éra týchto vecí už musí skončiť, padni komu padni, aj keď je to minister vnútra,” zastrájal sa Gábor Gál z Mosta-Híd.

V Bašternákovej kauze vystupuje aj šéf Finančnej správy a podriadený ministra financií Petra Kažimíra, František Imrecze. Keď totiž policajti Bašternáka odmietli stíhať, mohla Finančná správa podať sťažnosť, no neurobila to. Imrecze má aj ďalší problém. Minulý týždeň ho odfotil Plus 7 dní, ako sa stretol s Ficovým kamarátom a lobistom Miroslavom Výbohom.

Na schôdzku Výbohovi dokonca priniesol cigary. Imreczeho meno sa spolu so šéfom pošty Tomášom Druckerom po voľbách spomínalo medzi kandidátmi na post ministra zdravotníctva. Kreslo nakoniec dostal Drucker.

Peter Drucker. Foto N - Vladimír Šimíček
Tomáš Drucker. Foto N – Vladimír Šimíček

Paškovci a ďalšie finančné skupiny

Bez ohľadu na to, čo všetko môže naznačovať schôdzka Výboha s potenciálnym ministrom zdravotníctva, v zdravotníctve je mnoho problémov, ktoré môžu spustiť vládne roztržky. A nejde pritom len o  zúfalý stav nemocníc či prípadné ďalšie protesty sestričiek a lekárov.

Pre spoluprácu vládnych strán bude dôležité, či budú zo systému v zdravotníctve naďalej ťažiť finančné skupiny, čo Most-Híd a Sieť pred voľbami kritizovali. Teda, či naozaj príde k oslabeniu vplyvu a zosekaniu nadštandardných príjmov takzvaných paškovcov a skupiny Penta, alebo či sa v systéme objavia noví hráči, ktorí by ich nahradili.

Bola to Sieť, ktorá pred voľbami, aj keď najmä v rozhovoroch dnes už bývalého člena strany Miroslava Beblavého, tvrdila, že v zdravotníctve sa stráca až 800 miliónov eur. Mnohé práve na nadštandardných odmenách pre zdravotnícke výkony, ktoré majú pod kontrolou finančné skupiny.

Strana vtedy sľubovala, že sa bude o zosekanie týchto peňazí usilovať – aj keby sa to týkalo skupiny Pro Partners, ktorá prevádzkuje veľmi ziskový biznis so zdravotníckou diagnostikou. Jej majitelia sa poznajú s podpredsedom Siete Andrejom Hrnčiarom a malou sumou prispeli na prezidentskú kampaň Radoslavovi Procházkovi.

Peter Žiga. Foto - TASR
Peter Žiga. Foto – TASR

Kompy, pozemky a podfuky

I keď Béla Bugár na otázky o kauzách z čias minulej vlády povedal, že sa „nebude zaoberať starými vecami, hlavne nie s takými, kde nebudeme vidieť porušenie zákonov,“ staré veci do budúcna môžu novú vládu zaskočiť.

Napríklad nový minister hospodárstva, doteraz minister životného prostredia Peter Žiga, len vlani v decembri sedel na mimoriadnej schôdzi parlamentu, kde sa ho opozícia pokúšala odvolať z funkcie.

Dôvodom bola kauza zmluvy na prenájom kompy, ktorú Vodohospodárska výstavba, spadajúca pod Žigov rezort, na pätnásť rokov priklepla firme Ponton City, prepojenej na Smer či Martina Glváča, ktorá si navyše nechala kompu vyrobiť predtým, ako súťaž vyhrala.

Popri Žigovi sa do vlády ako nominantka SNS chystá Gabriela Matečná. Nová ministerka pôdohospodárstva doteraz pôsobila ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu, za ktorý podpisovala aj zmluvy, vďaka ktorým sa dostal k pozemkom pri bratislavskom letisku podnikateľ Peter Sýkora, inak bývalý sused premiéra Fica. Fond mu ich vydal na základe klamlivého listu, teda podfukom.

Lucia Žitňanská. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lucia Žitňanská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Žitňanská a spory v justícii

Istý nepokoj do novej koalície môže priniesť aj spolupráca novej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z Mosta-Híd) so staronovou štátnou tajomníčkou a zároveň sudkyňou Monikou Jankovskou.

Žitňanská v minulosti kritizovala, keď sa zo sudcov stávajú politici a opačne, a konkrétne Jankovskú za to, že si podala antidiskriminačnú žalobu a pochybovala o jej nezaujatosti.

Žitňanská dlho kritizuje pomery v justícii a v minulosti sa často dostávala do stretov zo Smerom. Jeden zo starších sporov vybublal aj v týchto dňoch, napísal o ňom denník SME. Žitňanská za Radičovej vlády presadila zákon, podľa ktorého členovia Súdnej rady nemôžu byť zároveň funkcionármi súdu.

Zákon napadli poslanci Smeru na Ústavnom súde. Ten jeho platnosť pozastavil, no vlani v decembri rozhodol, že Žitňanská mala pravdu. Zákon teda teraz hovorí, že predsedovia a podpresedovia súdov nemôžu byť zároveň členmi Súdnej rady, no dnes je takých až sedem. Ako situáciu vyriešiť, má rozhodnúť špeciálna komisia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie